Podnikanie a podnikateľská činnosť.
Od novembra 1989 sa zmenil u nás spoločenský pohľad na súkromnépodnikanie a vytvárajú sa priaznivé podmienky pre jeho rozvoj a rast zostrany štátu.Podnikanie - je sústavná činnosť, uskutočňovaná podnikateľomsamostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, s cieľomdosiahnuť zisk. Všetky uvedené znaky musia byť splnené súčasne.
Zapodnikania sa považuje:
- Sústavná zárobková činnosť - príležitostná zárobková činnosť nie je podnikaním
- Samostatnosť pri rozhodovaní o činnosti podniku,
- Podnikanie vo vlastnom mene - podnikateľ uskutočňuje podnikanie pod svojím obchodným menom
- Podnikanie na vlastnú zodpovednosť - zodpovednosť z dosiahnutia výsledkov, či už straty alebo zisku nesie sám pondnikateľ.
Podnikanie upravujú základné právne normy, medzi ktoré patrí:
- Obchodný zákonník - upravuje vzájomné vzťahy podnikateľských subjektov
- Živnostenský zákon - upravuje podmienky živnostenského podnikania
- Občiansky zákonník - upravuje vzťahy občanov s podnikateľskými subjektami.
Práva a povinnosti podnikateľa
V Slovenskej republike sa podnikateľom môže stať kažký občan, ktorý spśňa tieto tri podmienky:
- dosiahol vek 18 rokov
- je spôsobilý na právne úkony
- je je bezúhonný
Podnikateľom podľa Obchodného zákonníka je:
- osoba zapísaná v obchodnom registri - právnícká osoba
- osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia - fyzická osoba
- osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov
- fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.
Rozlišujeme:
1. Fyzické osoby - sú to samostatní súkromní podnikatelia, ktorí vystupujú pod vlastným menom (ich obchodné meno je spravidkla meno a priezvisko, príp. názov živnosti)
2. Právnické osoby - podnikajú pod menom nejakej firmy a musia byť zapísané v obchodnom refistriPodnikateľ - je osoba, ktorá sa rozhodla vyskúšať si svoje fyzické aduševné schopnosti v podnikateľskom prostredí. Podnikanie sa spája aj surčitým rizikom neúspechu, ktoré je potrebné dopredu odhadnúť. Podnikateľ by mal byť vytrvalý v práci, musí vedieť vychádzať s ľuďmi,musí mať informácie o dôveryhodnosti partnerov, s kotrými spolupracujeatď. Podnikateľovi by malo záležať na získaní dobrého mena. Podnikateľskou činnosťou (podnikaním) sa realizujú podnikateľské ciele( nápady). Nejde o jednorazovú činnosť, ale o dlhodobé uskutočňovanievýroby, obchodu, poskytovanie služieb alebo o vykonávanie inejčinnosti, ktorej účelom je získať trvalý zdroj peňažných príjmov.Podnikateľskú činnosť realizujú podnikateľské subjekty, ktorými môžubyť podnikatelia (fyzické osoby) alebo podniky (právnické osoby). Podnikateľská činnosť sa spája s konkurenciou podnikateľských subjektovna trhu a vzťahy medzi podnikateľmi sa označujú ako obchodné vzťahy.Podnikatelia sú povinný viesť účtovníctvo v rozsahu a spôsobomustanoveným osobitným zákonom. Kažké pdnikanie sa spája aj s rizikom.Podnikateľ riskuje, že na trhu nebude úspešný a stratí svoj majetok. V podnikateľskom prostredí existujú aj iné riziká, napr. živelné pohromy, krádeže, ktoré môžu zapríčiniť stratu.
Podnik a jeho charakteristika
Základným článkom ekonomickej činnosti v procese uspokojovania potrieb prostredníctvom výroby a predaja sú podniky, ktoré vyrábajú výrobky a poskytujú služby. Podniky sú najmenšou hospodárskou jednotkou národnéhohospodárstva. Podnik je každá organizačná jednotka, ktorá vyrába výrobky alebo poskytuje služby odberateľom. Podnik- je samostatný ekonomicko-právny subjekt, ktorý využívaním výrobných činiteľov vyrába výrobky alebo poskytuje služby určené napredaj. Základou funkciou podniku je podnikateľská činnosť, preto sa podnik nazýva aj podnikateľským subjektom. Podstata podnikateľskej činnosti jev tom, že podnik nakupuje výrobné faktory (vstupy) od dodávateľov,ktoré spotrebuje na výrobu býrobkov a služieb (výstupov) a tie potompredáva odberateľom.
Funkcie podniku:
- Ekonomická funkcia - spočíva najmä v tom, že podnik má vyrábať výrobky a poskytovať služby.
Zahŕňa tieto činnosti:
a, Zásobovacia činnosť - nákup surovín a materiálu pre zabezpečenie výroby
b, Vlastnú výrobu - premena surovín a meteriálov na hotové výrobky
c, Odbytovú činnosť - predaj hotových výrobkov - Mimoekonomická funkcia - nevyplýva priamo z hospodárskej činnosti a zahŕňa:
a, Sociálnu funkciu - riešenie bytovej situácie zamestnancov podniku a pod.
b, Bezpečnostnú funkciu - ochrana zdravia pri práci, zabezpečenie ochranných pracovných pomôcok, dodržiavanie zásad bezpečnosti práce
c, Ochranu životného prostredia - výstavba čističiek odpadových vôd
d, Kultúrno-spoločenskú a vzdelávaciu funkciu - zvyšovanie kvalifikácie, kurzy, kultúrne akcie a pod.
Základné znaky podniku:
1. Ekonomická samostatnosť - Podnik rozhoduje a zabespečuje sisvoju hospodársku činnosť samostatne (nákup, výrobu, odbyt) a na konci účt. obdobia vykazuje výslekok hospodárenia (zisk alebo stratu). Štátne zasahuje priamo do činnosti podniku, jeho úlohou je určiť len všeobecné pravidlá podnikania (napr. podmienky pre vznik podnikov,výšku daní) a vytvárať podmienky pre podnikanie. Podnik rozhoduje o tom, akú formu podnikania si zvolí, čo bude vyrábať, s kým bude spolupracovať atď.
2. Právna subjektivita - podnik má právo vo vlastnom mene uzatvárať zmluvy s inými subjektami (podnikmi, zamestnancami, štátom). Podniky sú zodpovedné za záväzky, ktoré im vyplývajú z uzatvorených zmlúv a z ostatných právnych noriem (zákonov). Zmluvy v neme podniku uzatvárajú a podpisujú vybraní pracovníci.
Druhy podnikov
V hospodárskej praxi sa vyskytuje veľké množstvo podnikov. Podniky môžu mať v trhovej ekonomike rôznu podobu. Najčastejšie ich členíme podľa týchto kritérií:
Podľa predmetu podnikateľskej činnosti:
- Výrobné podniky - predmetom ich činnosti je výroba výrobkov pre býrobnú a osobnú spotrebu, napr. priemyselné podniky, poľnohospodárske podniky
- Obchodné podniky - predmetom ich činnosti je zabezpečenie obchodných vzťahov, napr. podniky vnútorného obchodu a verejného stravovania - obchody, reštaurácie, jedálne
- Podniky poskytujúce služby - predmetom ich činnosti je poskytovanie rôznych služieb pre zákazníkov, napr. čistiarne, opravovne obuvi
- Dopravné podniky - predmetom ich činnosti je premiestňovanie osôb a nákladov, zabezpečujú dopravu, napr. železničnú, leteckú
- Ostatné - sú to nemocnice, liečebne, podniky sociálnej starostlivosti
Podľa formy vlastníctva:
- Štátne podniky - zakladá ich ústredný alebo miestny orgán štátnej správy. Majetok, s ktorým podnik hospodári, je vlastníctvom štátu. Štátny podnik je právnym subjektom, a preto štát nezodpovedá za záväzky podniku. Štát zakladá podniky v takej oblasi podnikateľskej činnosti, ktorá nie je zaujímavá pre súktormných podnikateľov, ale pre fungovanie ekonomiky je nevyhnutná.
- Súkromné podniky - sú základom v trhovom hospodárstve. Majetok takéhoto podniku je súkromným vlastníctovm. Za jeho činnésť rozhoduje a zodpovedá jeho vlastník.
- Družstevný podnik - je právnickou osobou a vzniká na základe dobrovoľného združovania majetku súkromných vlastníkov s cieľom jeho spoločného využívania
Podľa veľkosti:
- Malé podniky - tzv. drobné podnikanie - s počtom zamestnancov do 50, pôsobia vo sfére obchodu, službách, remeslách
- Stredné podniky - zamestnávajú do 500 ľudí, tiež pôsobia vo sfére obchodu, službách a remeslách, v odvetviach spracovateľského priemyslu
- Veľké podniky - viac ako 500 zamestnancov, sú to najčastejšie akciové spoločnosti. Úspešné sú najmä v hutníctve, strojárstve, chemickom priemysle.
Podľa vzťahu k štátnemu rozpočtu:
- Podniky s podnikateľskou činnosťou (výrobné, obchodné)
- Podniky pre špeciálne úlohy (napr. úsek bezpečnosti)
- Verejnoprospešné podniky - ktoré môžu byť:
= Rozpočtové - závisia od prostriedkov, ktoré dostávajú z rozpočtu spravidla nevykonávajú výrobnú činnosr. Ich hlavným cieľom je zabezpečiť potreby pre občanov - školstvo, zdravotníctvo, polícia
= Príspevkové - mejú vlastné príjmy (spravidla vykonávajú výrobnú činnosť), ktoré im často nestačia na splnenie úloh, a preto sú odkázané aj na príspevok z rozpočtu
ZALOŽENIE A VZNIK PODNIKU
Rozhodnutie o založení podniku je závažné rozhodnutie, ktoré rôznym spôsobom ovplyvní budúcnosť všetkých zúčastnených. Na začiatkup odnikania býva obyčajne dobrý nápad, ktorý sa potom prepracuje do podnikateľského zámeru, ktorého úlohou je pripraviť založenie, vznik a rozvoj podniku. Napr. akciová spoločnosť sa zakladá zakladateľskou zmluvou a spol. s ručeným obmedzeným spoločenskou zmluvou. Každý podnik podľa Obchodného zákonníka vzniká dňom zápisu obchodnom registri, čím sa stáva právnickou osobou.
Obchodný register - je verejný zoznam podnikov, do ktorého sa zapisujú zákonom ustanovené údaje týkajúce sa podnikateľov. Obchodný register vedú odresné súdy tzv. registrové súdy so sídlom v krajskom meste. Každý podnik má pridelené identifikačné číslo (IČO) a daňové identifikačné číslo (DIČ).
Do Obchodného registra sa zapisujú tieto údaje:
- Obchodné meno, pri právnydkých osobách sídlo, pri fyzických osobách bydlisko a miesto podnikania ak sa líšia od bydliska
- Identifikačné číslo organizácie
- Predmet podnikania alebo činnosti
- Právna forma právnickej osoby
- Meno a bydlisko osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom podniku s uvedením spôsobu, akými konajú v mene právnickej osoby
- Meno prokuristu s uvedením spôsobu, akým koná za podnikateľa
- Ďalšie dôležité skutočnosti, ktoré určuje zákon
Ak je podnikateľom fyzická osoba (jednotlivec), koná v mene v podniku osobne alebo prostredníctvom zástupcu. Právnické osoby (organizácie) rokujú prostredníctvom štatutárnych orgánov. Štatutárnymi orgánmi podniku sú tí pracovníci, ktorí sú oprávnení konaťmenom podniku vo všetkých veciach.
Môže to byť:
- Jednotlivec (riediteľ, konateľ)
- Kolektív (predstavenstvo) - rozhoduje hlasovaním a v jeho mene vystupuje poverený člen kolektívu
ZRUŠENIE A ZÁNIK PODNIKU
Dôvody na zrušenie podniku môžu byť rôzne napr. uplynutie doby na ktorúsa založil, dosiahnutie účelu, na ktorý sa založil, rozhodnutie podnikateľa o dobrovoľnom zrušení vzájomná dohoda spoločníkov, vyhlásenie konkurzu.
Zrušenie môže byť:
- Bez likvidácie - sa ruší podnik, ak ide o jeho dobrovofľné zrušenie a ponik má svojho právneho nástupcu. Hospodárska činnosť podniku podračuje ďalej, a preto likvidácia nie je potrebná
- Likvidáciou - nastáva pri nútenom zrušení podniku. Pri likvidácii sa rozpredáva majetok podniku, a takto získané peniaze sa použijú na uhradenie záväzkov podnikov. Údaje o likvidácii sa zapisujú do obchodného registra. Výsledkom likvidácie by malo byť úplné uhradenie záväzkov podniku. Ak po uhradení záväzkov zostane likvidačný zostatok, rozdelí sa medzi majiteľov podniku.
- Konkurz - vyhlasuje sa na majetok podniku, ktorý nie je schopný uhrádzať svoje záväzky. Vyhlásenie konkurzu sa zapisuje do obchodného registra. Majetok podliehajuci konkurzu tvorí konkurzu tvorí konkurznú podstatu. Povyhlásení konkurzu podnik stráca právo nakladať s majetkom a toto právo prechádza na správcu, ktorý je povinný vykonať konkurz.
Zánik podniku - podnik zaniká vymazaním z obchodného registra
ČLENENIE PODNIKOV PODĹA ORGANIZAČNO-PRÁVNEJ FORMY
1. ŽIVNOSTI
2. OBCHODNÉ SPOLOČNOSTI
3. DRUŽSTVÁ
4. OSOBITNÉ FORMY PODNIKANIA
1. ŽIVNOSTI
Živnosti sú najpočetnejšou formou odnikania na Slovensku. Podmienky živnostenského podnikania upravuje živnostenský zákon.
Živnosť - je sústavná činnosť, ktorá sa uskutočňuje samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok stanovených zákonom. Živnosti môžu zakladať fyzické a právnické osoby, ktoré spĺňajú všeobecné, prípadne zvláštne podmienky. Podnikať môžu začať až po získaní živnostenského listu alebo koncesnej listiny.
Osobitné podmeniky prevádzkovania živností:
- Predpísaná odborná spôsobilosť - ide o kvalifikačné predpoklady na výkon živnosti a požiadavka praxe v určitom odbore.
- osobitná odborná spôsobílosť (napr. predaj zbraní)
Živnosti sú prevažne malé a stredné podniky, ktoré pôsobia vo sfére obchodu, služieb a remesiel. Obyčajne ich riadi sám vlastník - živnostník, ktorý ma neobmedzené ručenie, t. j. za záväzky a straty svojho podniku ručí a zodpovedá celým svojím majetkom.
Druhy živností:
- Ohlasovacie - ktoré sa môžu pri splnení určených podmienok prevádzkovať na základe ohlásenia
- Koncesované - ktoré sa smú prevádzkovať na základe koncesie
Ohlasovacie živnosti - prevádzkovateľovi stačí po splnení všeobecných podmienok ohlásiť to živnostenskému úradu v mieste bydliska alebo mieste podnikania. V ohlásení treba uviesť osobné údaje, obchodné meno, predmet podnikania, identefekačné číslo, miesto podniaknia, deň začatia živnosti. Ak chce jpodnikateľ podnikať vo viacerých oblastiach, musí ich v ohlásení všetky uviesť. Ak živnostenský úrad zistí, že ohlásenie má všetky náležitosti, vydá najneskôr do 15 dní, keď sa mu ohlásenie živnosti doručilo, živnostenský list.
Členia sa:
- Remeselné - podmienkou ich prevádzkovania je odborná spôsobilosť získaná vyučením v odbore. Odborná spôsobilosť sa preukazuje výučným listom alebo iným dokladom o ukončení štúdia a dokladom o vykonaní najmenej trojročnej praxe v odbore (napr. stolárstvo, hodinárstvo, kaderníctvo...)
- Viazané - ide o náročnejšie činnosti, ich podmienky presne určuje zákon. Ide napríklad o odbornú spôsobilosť získanú osobitnými predpismi, napr. revízia elektrických zariadení, očná optika, pedikúra...
- Voľné - ich prevádzkovanie si nevyžaduje odbornú spôsobilosť, stačí keď podnikateľ spĺňa všeobecné podmienky stanovené živnostenským zákonom (predaj na tržnici, ubytovanie v súkromí...)
Koncesované živnosti - sú to náročné živnosti, kde musia byť splnené ďalšie podmienky. Zvláštnou podmienkou je napríklad spoľahlivosť vo vzťahu k predmetu podnikania so zreteľom na ochranu zdravia, života, majetku (výroba a predaj zbraní, zmenárne, cestovné kancelárie). Podnikateľ, ktorý má záujem o vykonávanie koncesovanej živnosti, musí požiadať príslušný živnostenský úrad o vydanie koncesnej listiny.
Koncesná listina - je doklad, ktorý osvedčuje splnenie podmienok na prevádzkovanie koncesnej živnosti
Živnostenský register - je prehľad živností, ktoré vedú živnostenské úrady v územnom obvode ich pôsobnosti.
Z hľadiska predmetu podnikania živnosti delíme:
- Obchodné živnosti - ide o kúpu tovaru za účelom predaja konečnému spotrebiteľovi
- Výrobné živnosti - ide o zabezpečenie výroby finálnych výrobkov
- Poskytujúce služby - ide o poskytovanie opráv a údržbu vecí, prepravu osôb a tovaru
2. OBCHODNÉ SPOLOČNOSTI
Obchodné spoločnosti - sú právnické osoby, ktoré sa založili na účel podnikania. Obchodná spoločnosť je združenie dvoch alebo viacerých podnikateľov (aj právnických osôb), ktorí sa dohodnú, že budú vykonávať podnikateľskú činnosť jpod spoločným názvom - firmou. Spoločnosť sa zakladá spoločenskou zmluvou, ktorú musia podpísať všetci zakladatelia. Obsahuje všetky práva a povinnosti spoločníkov. Obchodné spoločnosti sa zapisujú do obchodného registra.
Formy obchodných spoločností:
a, Osobné spoločnosti - ručia spravidla celým svojím majetkom a spravidla v spoločnosti aj pracujú:
1. Verejná obchodná spoločnosť
2. Komanditná spoločnosť
b, Kapitálové spoločnosti - ručia len do výšky svojho vkaldu a ich práca v spoločnosti nie je nevyhnutná
1. Akciová spoločnosť
2. Spoločnosť s ručením obmedzeným
Verejná obchodná spoločnosť (v.o.s.)
Verejnou obchodnou spoločnosťou je spoločnosť, v ktorej aspoň dve podnikajú pod spoločným obchodým menom a ručia za záväzky spoločnosti spoločne a nerozdielne všetkým svojím majetkom. Spoločnosť vzniká zápisom do obchodného registra, ktorý podpisujú všetci spoločníci. Prikladá sa k nemu aj spoločenská zmluva, ktorá upranuje práva a povinnosti spoločníkov, musí obsahovať obchodné meno a sídlo spoločnosti, predmet podnikania, meno a bydlisko spoločníkov alebo sídlo spoločnosti. Spoločenská zmluva sa môže zmeniť len so súhlasom všetkých spoločníkov. Pre v.o.s. nie je podmienkou vytvorenie základného imania. Kapitál spoločnosti tvoria peňažné aj nepeňažné vklady jednotlivých spoločníkov.
Komanditná spoločnosť (k.s.)
Komanditná spoločnosť - združuje dva druhy spoločníkov s rozdielnym právnym postavením, sú to komplementári a komandisti.
Komplementári - ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene t.j. celým svojím majetkom
Komandisti - ručia za záväzky spoločnosti obmedzene, len do výšky svojho kapitálového vkaldu zapísaného v obchodnom registri.
Práva a povinnosti spoločníkov upravuje spoločenská zmluva, v ktorej musí byť zapísaná aj výška vkladu každého komandistu. Štatutárnymi orgánmi spoločnosti môžu byť len komplementári, tí riadia a zastupujú spoločnosť. Zisk si komplementári rozdeľujú rovnykým dielom, komandisti podľa výšky splateného vkladu.
Spoločnosť s ručením obmedzeným (spol. s r.o., s r.o.)
Je to spoločnosť, ktorčj základné imanie tvoria vopred určené vklady spoločníkov. Spoločnosť môže založiť jedna osoba alebo môže mať maximálne 50 spoločníkov. Práva a povinnosti spoločníkov upravuje spoločenská zmluva, ake je jeden zakladateľ - zakladateľská listina. Spoločnosť s ručením obmedzeným patrí medzi kapitálové spoločnosti, preto povinnosťou spoločníkov nie je osobná účasť na podnikaní, ale musia do spoločnosti vložiť určitý kapitálový vklad. Hodnota základného imania (majetku) pri založení spoločnosti musí byť aspoň 200 000,-Sk. Vklad spoločníka je povinný a jeho hodnota musí byť aspoň 30 000,-Sk môže mať peňažnú aj nepeňažnú formu napr. auto, počitač.
Pred podaním návrhu spoločnosti na zápis do obchodného registra sa musí celková hodnota splatených peňažných aj nepeňažných vkladov byť aspoň 100 000,-Sk. Ak spoločnosť založil jeden zakladateľ, musí splatiť základné imanie v plnej výške. Ručenie je obmedzené do výšky nesplateného vkaldu zapísaného do obchodného registra.
Spoločnosť vytvára rezervný fond vo výške 10% základného imania. O jeho využití rozhodujú konatelia.
Štatutárnym orgánom je jeden alebo viac konateľov, ktorých vymenúva valné zhromaždenie, ktoré je najvyšším orgánom spoločnosti.
Valné zhromaždenie - je najvyšším orgánom spoločnosti, zvolávajú ho konatelia, najmenej raz za rok. Členmi sú všetci spoločníci a každý má jeden hlas na každých 1 000,-Sk svojho vkaldu.
Dozorná rada - je kontrolný orgán, musí mať najmenej troch členov. Konateľ nemôže byť členom dozornej rady.
Akciová spoločnosť (a.s.)
Je spoločnosť, ktorčj základný kapitál je rozdelený na určitý počet akcií (podielov). Vlastnia ich jadnotliví akcionári. Spoločnosť môže založiť jeden zakladateľ, ak je zakladateľ právnickou osobou, inak minimálne 2 fyzické osoby. Pri zakladaní akciovej spoločnosti sa predávajú akcie, čím sa získa kapitál od veľkého počtu ľudí - akcionárov. Ľudia tým, že si kúpia akcie, poskytujú spoločnosti kapitál. Akciová spoločnosť je kapitálovou spoločnosťou, preto spoločníci - akcionári nie sú povinní osobne sa podieľať na podniakteľskej činnosti.
Akcia - je to cenný papier, ktorý je dokladom o kapitálovej účasti v spoločnosti.
Z vlastníctva akcií vyplývajú práva akcionárov. Akcionári majú právo podieľať sa na riadení spoločnosti (hlasovať, voliť), podieľať sa na zisku a v prípade zániku na likvidačnom zostatku. Na akcii je okrem údajov o akciovej spoločnosti vytlačená aj ich menoviťá (nominálna hodnota) napr. 1 000,-Sk
Kurz akcie - je trhová cena, za ktorú sa akcia kupuje a predáva na trhu a môte byť vyššia alebo nižšia, prípadne rovná menovitej hodnote. Závisí od výšky dividendy a úrokovej miery.
Kurz akcie dividenda x 100
úroková miera
Druhy akcií podľa znenia:
- Akcie na meno: patria tej osobe, ktorej meno je v zozname akcionárov, majiteľ ju môže predať, ale údaje o predaji a mene nového majiteľa treba zapísať na zadnú stranu akcie, ako aj do zoznamu akcionárov
- Akcie na doručiteľa: môžu sa vydať len ako zaknihované: Sú prevoditeľné odovzdaním a práva s nimi spojené má držiteľ.
Druhy akcií podľa poskytovaných práv:
- Kmeňové - sú akcie, z ktorých vlastníctva vyplývajú akcionárom základné práva
- Zvýhodnené - poskytujú vlastníkom určité výhody a to:
a, Zamestnanecké - sú prevoditeľné len medzi zamestnancami a dôchodcami spoločnosti a sú cenovo zvýhodnené
b, Prioritné - ich majitelia majú pevne stanovenú a prednostrne vyplácanú dividendu. S týmito akciami sa nespája právo hlasovania na valnom zhromaždení.
Podiel zisku, ktoý pripadá na jednu akciu a vypláca sa raz ročne sa nazýva dividenda. Jej výška závisí od dosiahnutého zisku a od výšky vloženého kapitálu.
Založenie akciovej spoločnosti
Ak spoločnosť založí jeden zakladateľ - právnická osoba - musí odpísať zakladateľskú listinu, ktorá sa musí vyhotoviť vo forme notárskej zápisnice a musí sa priložiť doklad o založení imania. Ak spoločnosť zakladajú dvaja alebo viacerí zakladatelia, uzavrú zakladateľskú zmluvu. Hodnota základného imania akciovej spoločnosti musí byť aspoň 1 000 000,-Sk. Pred vznikom spoločnosti musí byť upísaná celá hodnota základného imania a splatených najmenej 30% z peňažných vkaldov. Návrh na zápis do obchodného registra podáva predstavenstvo (je štatutárnym orgánom) spoločnosti a podpisujú ho všetci členovia predstavenstva. Každá akciová spoločnosť musí povinne vypracovať stanovy, ktoré upravujú práva a povinnosti akcionárov.
Akciová spoločnosť môže vzniknúť:
- upisovaním akcií - predstavujú záväzok upisovateľa splatiť hodnotu upísaných akcií alebo v tejto hodnote priniesť nepeňažný vklad.
- založenie spoločnosti bez upisovania ckcií - keď sa zakladatelia dohodnú, že v určitom pomere splatia celé základné imania spoločnosti.
Orgány akciovej spoločnosti
Valné zhromaždenie najvyšší orgán (zhromaždenie všetkých akcionárov) - koná sa najmenej raz za rok a zvoláva ho predstavenstvo. Valné zhromaždenie rozhoduje o všetkých dôležitých skutočnostiach, ktoré sa týkajú činnosti akciovej spoločnosti. Valné zhromaždenie rozhoduje väčšinou hlasov prítomných akcionárov.
Predstavenstvo - je štatutárnym orgánom, ktoré riadi činnosť spoločnosti a koná v jeho mene. Rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločnosti, vedie účtovníctvo a predkladá valnému zhromaždeniu na schválenie ročnú účtovnú uzávierku a návrh na rozdelenie zisku, ako aj správu o stave majetku. Členov predstavenstva volí a odvolávava valné zhromaždenie. Musí mať minimálne troch členov, ktorí si volia svojho predsedu.
Dozorná rada - je kontrolným orgánom spoločnosti a dohliada na činnosť predstavenstva a celej spoločnosti. Dozorná rada musí mať najmenej troch členov a volia sa na dobu určenú stanovami, ktorá nesmie byť dlhšia ako 5 rokov. Členom dozornej rady nemôže byť člen predstavenstva ani osoba poverená konať v mene spoločnosti. Členovia dozornej rady môžu nahliadať do všetkých dokladov spoločnosti.
Spoločnosť musí pri svojej činnosti utvárať rezervný fond vo výške 10% základného imania a doplniť do 20% základného imania.
Tantiémy - sú to odmeny, ktoré dostávajú členovia predstavenstva a dozornej rady. Ich výšku schvaľuje valné zhromaždenie.
Družstvo
Je to spoločenstvo neuzavretého počtu osôb založené s cieľom podnikať alebo zabezpečiť hospodárske sociálne alebo iné potreby svojich členov. Družstvo môže založiť minimálne 5 fyzických alebo aspoň 2 právnické osoby. Členovia môžu do družstva voľne vstupovať alebo vystupovať z neho, podľa podmienok určených v stanovách. Podmienkou vzniku členstva je splatenie členského vkladu určeného stanovami (tzv. základný členský vklad) alebov stanovách určenú časť tohto základného vkaldu - vstupný vklad.
Základné imanie družstva tvorí súhrn členských vkladov, na ktorých splatenie sa zaviazali členovia družstva. Musí byť najmenej 50 000,-Sk.
Orgány družstva:
Členská schôdza - je najvyšším orgánom družstva, ktorá sa schádza najmenej jedenkrát za rok.
Predstavenstvo - je štatutárny orgán, riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva.
Kontrolná komisia - je kontrolný orgán, ktorý je oprávnený kontrolovať všetku činnosť družstva a prerokúva sťažnosti jeho členov.
Družstvo je povinné pri svojom vzniku zriadiť nedeliteľný fond - najmenej vo výške 10% zapisovaného základného imania.
Štátny podnik
je samostatnou právnickou osobou s právnou subjektivitou. Veci, s ktorými podnik hospodári, sú v štátnom vlastníctve. Zriaďuje sa zakladateľskou listinou, ktorú vydáva zakladateľ (príslušné ministerstvo). Štát zakladá podniky v takej oblasti podnikateľskej činnosti, ktorá nie je zaujímavá pre súkromných podnikateľov, ale pre fungovanie ekonomiky je nevyhnutná. Orgánmi štátneho podniku sú riaditeľ a dozorná rada.
Riaditeľ - je štatutárnym orgánom, ktorý podnik riadi a rozhoduje vo všetkých veciach. Riaditeľa menuje a odvoláva zakladateľ.
Významným orgánom podniku je dozorná rada.
OSOBITNÉ FORMY PODNIKANIA
Zmluva o tichom spoločenstve
Tiché spoločenstvo - je zvláštna forma spoločného podnikania na základe zmluvy o tichom spoločenstve, ktorú vymedzuje Obchodný zákonník. Musí byť uzavretá písomne. Zmluvou o tichom spoločenstve sa zaväzuje tichý spoločník poskytnúť podnikateľovi určitý vklad a podiaľť sa s ním na jeho podnikaní, ale jeho účasť nie je verejne známa (nie je zápísaný ani v obchodnom registri). Podnikateľ sa zaväzuje vyplácať časť zisku, ktorý vyplýva z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania. Tichý spoločník je oprávnený nahliada do všetkých obchodných dokladov a účtovných záznamov týkajúcich sa podnikania, na ktorom sa podiaľa svojim vkladom.
Združenie osôb
Niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa sploločne pričinili o dosiahnutie dohodnútého cieľa podnikania a to na základe zmluvy o združení podľa Občianskeho zákonníka. Združenia nemajú spôsobilosť na práva a povinnosti, nemajú právnu subjektivitu a nezapisujú sa do bochodného registra. Každý z účastníkov je povinný vyvíjať činnosť na dosiahnutiaňe dohodnutého účelu. Majetok získany pri spoločnej činnosti sa stáva spoluvlastníctvom všetkých účastníkov. Podiely na majetku získanom spoločnou činnosťou sú rovnaké, ak zmluva neurčuje inak. Zo záväzkov voči tretím osobám sú účastníci zaviazaní spoločne a nerozdielne. Pri rozhodovaní patrí každému účastníkovi jeden hlas, veľkosť podielu nerozhoduje. Každý účastník môže zo zdručenia vystúpiť, nie však v dobe, kedy by mohol pomôcť ostatným. Pri rozpustení združenia majú účastníci nárok na vrátenie hodnôt poskytnutých na účel podnikania a majetok získaný spoločne si rozdelia rovným dielom, ak sa v zmluve nedohodlo inak.
