Vplyv stavu meny a monetárnej politiky bánk na finančný manažment podniku
Stav meny sa prejavuje vo vývoji jej kurzu vo vzťahu k iným menám a v možnostiach jej vymeniteľnosti za iné meny. Kurz meny je pomerom, v akom sa domáca menová jednotka zamieňa za zahraničné menové jednotky. Posilnenie kurzu domácej meny znamená, že za jednotku domácej meny zamieňa viacej jednotiek zahraničnej meny než v minulosti. Znamená to zvýhodnenie importu. Pre domácich výrobcov sa zlacňujú dovozy, no súčastne sú vystavovaní intenzívnejšiemu tlaku zahraničnej konkurencie. Znevýhodňuje sa vývoz, pretože produkty domácich exportérov sa stávajú pre zahraničných zákazníkov drahšími. Oslabenie kurzu domácej meny má opačné účinky. Za jednotku domácej meny dostaneme menej jednotiek meny zahraničnej. Zvýhodňuje sa export, ale je znevýhodnený import, pretože zahraničné tovary sú pre domácich importérov drahšie. Zmeny menového kurzu sa môžu uskutočňovať jednorázovými opatreniami majúcimi platnosť voči všetkým ostatným menám – vtedy hovoríme o revalvácii alebo devalvácii meny. Inou formou je tzv. florating, čiže plávajúci kurz, ktorý sa mení plynule pod vplyvom trhových podmienok. Pre finančné rozhodovanie podniku sú dôležité nielen uskutočňovať kurzové zmeny, ale aj očakávania takých zmien, ktoré sa prejavia na správaní dodávateľov, odberateľov aj ostatných subjektov. Vymeniteľnosť meny jej konvertibilita je ďalšou dôležitou menovou charakteristikou. V minulosti pri direktívnom riadení ekonomiky platili prísne direktívne obmedzenia. Jestvoval tzv. devízový monopol štátu a podniky mohli získavať devízové prostriedky len na základe prídelu a všetky exportom získané prostriedky museli povinne odpredať štátu.

Pri v súčasnosti u nás platnej tzv. vnútornej konvertibilite musia síce podniky získané devízové prostriedky povinne ponúknuť banke na odkúpenie, no ak potrebujú devízové prostriedky na svoju podnikateľskú činnosť, môžu ich v banke voľne nakupovať, za platný kurz. Zo umožňuje podnikom voliť si dodávateľov domácich alebo zahraničných len podľa kritéria ekonomickej výhodnosti bez administratívnych obmedzení. Domáca mena však nesmie obiehať v zahraničí a obyvateľstvo môže získať zahraničnú menu len s istými kvantitatívnymi obmedzeniami. Pri plnej konvertibilite padajú aj obmedzenia sprevádzajúce v súčasnosti vnútornú konvertibilitu.
Monetárna politika bánk môže byť reštriktívna, neutrálna alebo expanzívna. Reštriktívna monetárna politika je zameraná na znižovanie agregátneho dopytu v ekonomike. Tvorí súčasť inštrumentária protiinflačnej politiky. Pre podniky znamená obmedzovanie prístupu k úverom, čo sa dosahuje jednak zvyšovaním úrokovej miery z úverov, jednak možnými administratívnymi opatreniami. (Stanovenie hranice úveru, ktorý môže obchodná banka poskytnúť jednému podniku a i.). Je len samozrejmé, že následkom je oslabenie ekonomickej (najmä investičnej) aktivity podnikov a tým spomalenie rastu hrubého domáceho produktu. Neutrálna monetárna politika sleduje dodržanie takého objemu ponuky peňazí v ekonomike, ktorá zodpovedá tempu rastu hrubého domáceho produktu a miere inflácie. Ak sa napríklad predpokladá medziročný rast hrubého domáceho produktu o 5% a miera inflácie 15%, potom rast ponuky peňazí o 20-21% je výrazom sledovania neutrálnej menovej politiky. (Nerátali sme pri tom s možnou zmenou rýchlosti obehu peňazí). Expanzívna menová politika vo všeobecnosti uľahčuje prístup podnikom k úverom, podporuje ekonomický rast, no súčastne zvyšuje mieru inflácie.Charakteru monetárnej politiky zodpovedá vždy okrem úverovej aj depozitná politika bánk, ktorá určuje predovšetkým výšku úrokov z depozít, prípadne ďalšie podmienky spojené s vkladmi. Tým súčasne vytvára pre podniky hranicu výnosnosti bezrizikového investovania pri rôznych úrovniach rizikovosti projektov.Kurz meny, jej vymeniteľnosť a momentálna politika bánk sú ovplyvňované stavom a vývojom platobnej bilancie štátu. Pasívna platobná bilancia vedie k znižovaniu devízových rezerv a pri dosiahnutí určitej hranice musí monetárna politika reagovať. Jej reakcia sa vždy istým spôsobom dotkne podnikovej sféry. Trvale aktívna platobná bilancia pôsobí na menový kurz a môže vyvolávať aj inflačné tlaky.

Vplyv miery inflácie na finančný manažment podniku
Pri skúmaní vplyvu inflácie na finančný manažment je dôležité:
- tempo inflácie – či ide o infláciu miernu, cválajúcu alebo hyperinfláciu. Pôsobenie inflácie na podniky a ich finančné hospodárenie je mnohostranné. Za najdôležitejšie možno považovať nasledujúce dôsledky.
- Menia sa ceny jednotlivých výrobných faktorov aj podnikových produktov, pričom tieto zmeny sú spravidla nerovnomerné – dochádza k zmenám relatívnych cien. Musia sa teda cenové informácie potrebné pre podnikové rozhodovania. Čím vyššia je miera inflácie tým sú tieto zmeny intenzívnejšie a rýchlejšie, čo podnikom veľmi sťažuje adekvátne reagovanie.
- Dochádza k neočakávaným a neželaným majetkovým posunom. Veritelia strácajú pretože ich pohľadávky sa síce uhrádzajú v nominálne rovnakej výške, ale reálne hodnota peňazí je infláciou znížená. Naopak dlžníci získavajú, pretože platia znehodnocujúcimi sa peniazmi. Vecné aktíva sa v porovnaní s finančnými aktívami (vkladmi, pohľadávkami, dlhopismi) relatívne zhodnocujú. Preto pri vysokej miere inflácie dochádza k úteku od finančných aktív, posilňujú sa prvky naturálnej výmeny.
- Nominálna úroková miera rastie. Prispôsobuje sa tak miere inflácie, v rámci úrokovej miery sa zvyšuje tzv. inflačná prémia. Rozdielne tempo inflácie v jednotlivých krajinách je najdôležitejšou príčinou rozdielnej úrovne úrokovej miery v týchto krajinách.
- Mení sa daňové zaťaženie jednotlivých subjektov. Je zdaňovaný celý daňový základ bez ohľadu na to, že jeho súčasť tvoria úrokové výnosy, ktorých časť len kompenzuje mieru inflácie.
Pri progresívnych daňových sadzbách sa daňové zaťaženie subjektov zvyšuje, pretože ich daňový základ vplyvom inflačného rastu dôchodkov prechádza do vyšších pásiem progresie.
- To všetko relativizuje podklady pre podnikové rozhodovanie. Osobitne nepriaznivý je vplyv na investičné rozhodovanie podnikov, kde sa znižuje spoľahlivosť odhadov investičných nákladov aj očakávaných ziskov. Čím je predpokladaná životnosť investičného projektu dlhšia, tým intenzívnejšie uvedené vplyvy pôsobia.

Komplexné pôsobenie externých vplyvov
Každý s nami uvádzaných externých faktorov pôsobí na podniky istým smerom. Hovorili sme o nich síce oddelene, no v skutočnosti pôsobia komplexne, ich vplyvy sa prepletajú a kombinujú. Tvoria ekonomické prostredie, v ktorom sa podnik pohybuje, s ktorými musí pre všetkých svojich rozhodnutiach rátať. V zvýšenej miere to platí pre finančný manažment. Tak napríklad je zrejmé, že možnosti získavania podnikového kapitálu závisia na stave a vývoji kapitálového trhu. Situácia na tomto trhu odzrkadľuje ako stav konjuktúry, tak aj rozpočtovú politiku štátu, stav meny, monetárnu politiku, mieru inflácie, očakávania v týchto oblastiach, prípadne ďalšie vplyvy (politickú stabilitu krajiny, vývoj svetovej politiky a ekonomickej situácie a i.).
Od začiatku 80-tych rokov prebieha vo svete “finančná revolúcia”. Nie je hlučná, oslavovaná alebo zatracovaná, no ovplyvňuje svetovú ekonomiku s nebývalou intenzitou. Je charakterizovaná tromi súčastne pôsobiacimi procesmi:
- finančnými inováciami. Rozumieme pod tým zdokonaľovanie jestvujúcich a najmä stále vznikanie nových finančných nástrojov a techník získavania a presunu kapitálu. Príkladom môže byť rad nových typov obligácií. Najmä na tzv. Euromarkete, euroakcie, znižovanie podnikových rizík rozvojom opčných a termínovaných ochodov (tzv. hedging) a i.
- novými (najmä informačnými) technológiami, ktoré urýchľujú a zdokonaľujú prácu finančných inštitúcií, a väzby medzi nimi v celosvetovom rámci.
- dereguláciou finančných trhov. Viedla ku nej liberálna hospodárska politika (tzv. reganomika v USA a thatcherizmus vo Veľkej Británii), zintenzívňovanie medzinárodného bankovníctva a konkurenčné nevýhody štátov s prísnejšími vnútornými regulačnými opatreniami. Výsledkom je internacionalizácia finančných trhov. Medzinárodný pohyb kapitálu a objem finančných transakcií ohromne narástol. Z toho všetkého je zrejmé, že ekonomickým okolím podniku sa stáva zahraničie práve tak, ako vnútroštátna ekonomika. Finančný manažér sa musí v týchto otázkach orientovať a plne ich využívať pri svojom rozhodovaní.