Externé vplyvy pôsobiace na finančný manažment podniku

Každý podnik je organickou súčasťou hospodárstva krajiny. Existuje, rozvíja sa alebo upadá v interakcii s ekonomickými subjektami, orgánmi a organizáciami, ktoré ho obklopujú a ktoré na jeho rozhodovanie pôsobia. Podmienkou úspešnosti finančného rozhodovania a podnikovej finančnej politiky ako celku je, aby finančný manažéri starostlivo sledovali stav a vývoj ekonomického okolia podniku, aby ho permanentne vyhodnocovali a vyvodzovali zo získaných poznatkov závery pre svoje správanie sa.
Základnými externými faktormi pôsobiacimi na finančný manažment podnikov sú:
-stav konjuktúry
-rozpočtová politika štátu
-stav meny a monetárna politika bánk
-vývoj miery inflácie
Podnik svojim správaním môže tieto externé faktory ovplyvňovať len veľmi obmedzene, musí ich akceptovať ako dané a prispôsobovať im svoje konanie.

Vplyv konjuktúry na finančný manažment podniku
Stav a vývoj konjuktúry možno súhrne charakterizovať ukazovateľmi produkcie a zamestnanosti.
Základným ukazovateľom produkcie sú hrubý národný produkt (HNP) a hrubý domáci produkt (HDP). Tempá ich rastu globálne vyjadrujú celkovú výkonnosť, celkový vývoj konjuktúry. Vyčísľujú sa spravidla v bežných cenách (vtedy hovoríme o normálnom národnom, resp. domácom produkte.) Pri porovnávaní s predchádzajúcimi obdobiami je možné zohľadniť cenový vývoj a oceniť produkciu cenami zvoleného východiskového roku. Máme tak možnosť vyjadriť reálny rast produktu (t. j. porovnanie objemu hrubého národného, resp. domáceho produktu za isté roky oceneného rovnakými cenami). Z hľadiska finančného manažmentu je dôležité ocenenie bežnými cenami, pretože to sú ceny, s ktorými sa podnik stretáva na trhu, za ktoré nakupuje a predáva, ktoré teda priamo ovplyvňujú jeho finančné hospodárenie. Druhým dôležitým indikátorom konjuktúry je stav a vývoj zamestnanosti. Je spojený s ukazovateľmi produkcie prostredníctvom produktivity práce. Ak produkcia rastie rýchlejším tempom ako počet zamestnaných, dochádza k rastu produktivity práce – a obrátene. Pre podnik je dôležitý nielen celkový stav konjuktúry, ale predovšetkým stav a vývoj konjuktúry v odbore, v ktorom podniká. Ten sa môže z najrôznejších dôvodov viac alebo menej odkláňať od vývoja konjuktúry v hospodárstve ako celku.

Z údajov o vývoji konjuktúry musí podnikový manažment vyťažiť pre seba rozhodujúcu informáciu: aký možno v budúcom období očakávať objem dopytu po produktoch podniku v celku a v štrukturálnom členení a aký bude vývoj cien vstupov a výstupov. To sú rozhodujúce vstupné údaje aj pre finančný manažment podniku. Odvíja sa od nich celý proces finančného plánovania, sú ním podmienené rozhodnutia o potrebe získavania dodatočných finančných zdrojov, o formách ich získavania, o alokácii finančných zdrojov do jednotlivých zložiek majetku a i.

Vplyv rozpočtovej politiky štátu na finančný manažment podniku
Na formuláciu finančnej politiky podniku a na jeho operatívne finančné rozhodovanie pôsobí celkový charakter rozpočtovej politiky (reštruktívna, neutrálna, expanzívna) prostredníctvom všetkých jej zložiek a nástrojov.
Daňová politika štátu pôsobí vo viacerých smeroch:
-Sadzby nepriamych daní (dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní) ovplyvňujú štruktúru dopytu po jednotlivých druhoch tovaru a služieb a tým aj objem predajov podnikov, ktoré ich produkujú. Zvýšenie daňových sadzieb pri niektorých skupinách produktov oslabuje dopyt po nich – a obrátene.
-Podmienky priameho zdaňovania podnikových dôchodkov daňou z príjmov a majetkovými daňami (daňou s nehnuteľností, daňou z prevodu nehnuteľností, cestnou daňou resp. daňou dedičskou a darovacou) sú významné pri mnohých finančných rozhodnutiach podnikov. Ovplyvňujú rozdeľovanie podnikových ziskov, a tým nepriamo aj investičnú aktivitu podniku. Znižovanie sadzieb priamych daní je klasickým nástrojom štátu na podporu ekonomického rozvoja podnikovej sféry. Zvyšovanie daňových sadzieb síce umožňuje zintenzívniť prerozdeľovacie pôsobenie štátneho rozpočtu, no za cenu tlmenia aktivity podnikovej sféry prejavujúcej sa v dosahovanom tempe rastu hrubého produktu. Dôležité sú nielen daňové sadzby, ale aj formulovanie daňového základu. Napríklad pre dividendendovú politiku podnikov je významné, či dochádza k dvojitému zdaňovaniu dividend, alebo nie. Pri dvojitom zdaňovaní je zisk akciovej spoločnosti raz zdanený daňou z príjmov ako dôchodok tejto spoločnosti raz zdanený daňou z príjmov ako dôchodok tejto spoločnosti. Keď sa časť zisku rozdelí ako dividendy akcionárom, tvorí súčasť ich osobných dôchodkov a zaratúva sa do ich základu pre vrúbenie dane z príjmov – zdaňuje sa teda druhý raz. Dotačná politika štátu umožňuje podniku získať dodatočné zdroje, ak sa zúčastňujú na plnení programov, ktoré sa štát rozhodol podporovať. V tom je zmysel dotačnej politiky: hmotne stimulovať podniky, aby sa rozhodovali pre napĺňanie spoločensky prospešných programov. Škála týchto programov môže byť veľmi rôznorodá, no ich spoločným znakom je, že bez dotácií by ich realizácia bola pre podniky ekonomicky nezaujímavá. Ich bezprostredná ekonomický výnosnosť býva nižšia než podnikmi požadovaná minimálna miera výnosu a preto by sa – bez finančnej intervencie štátu – pre ich realizáciu nerozhodovali.

Úlohou finančných manažérov je v tejto súvislosti sledovať, aké možnosti získania dodatočných zdrojov pre podnik v danom období platná dotačná politika núka a využívať tieto poznatky najmä pri rozhodovaní o alokácií finančných prostriedkov. Colná politika pôsobí bezprostredne na podniky zapodievajúce sa zahraničným obchodom. Pretože dovozné clá pôsobia na vnútroštátnu cenovú hladinu, prenášajú sa vplyv colnej politiky do hospodárstva plošne a pôsobia s rôznou intenzitou na všetky podniky v štáte. V praxi najviac používané dovozné clá pôsobia v dvoch smeroch. Na jednej strane znamenajú zvýšenie cien dovážaných tovarov a tým vytvárajú bariéru chrániacu domácich výrobcov pred zahraničnou konkurenciou. Na druhej strane sa znižuje náročnosť na kvalitu a náklady domácej produkcie, pretože sa oslabuje tlak svetového trhu pre domácich výrobcov. Obdobný charakter ako dovozné clá majú aj dovozné prirážky. Sú skôr krátkodobým nástrojom – môžu sa použiť selektívnejšie, diferencovanejšie a operatívnejšie, než clo. Ako dlhodobá tendencia sa presadzuje liberalizácia zahraničného obchode – teda znižovanie, resp. odstraňovanie bariér voľného prechodu tovarov a služieb z krajiny do krajiny. K dosiahnutiu tohto cieľa je však ešte ďaleká cesta.
Vplyv stavu meny a monetárnej politiky bánk na finančný manažment podniku
Stav meny sa prejavuje vo vývoji jej kurzu vo vzťahu k iným menám a v možnostiach jej vymeniteľnosti za iné meny. Kurz meny je pomerom, v akom sa domáca menová jednotka zamieňa za zahraničné menové jednotky. Posilnenie kurzu domácej meny znamená, že za jednotku domácej meny zamieňa viacej jednotiek zahraničnej meny než v minulosti. Znamená to zvýhodnenie importu. Pre domácich výrobcov sa zlacňujú dovozy, no súčastne sú vystavovaní intenzívnejšiemu tlaku zahraničnej konkurencie. Znevýhodňuje sa vývoz, pretože produkty domácich exportérov sa stávajú pre zahraničných zákazníkov drahšími. Oslabenie kurzu domácej meny má opačné účinky. Za jednotku domácej meny dostaneme menej jednotiek meny zahraničnej. Zvýhodňuje sa export, ale je znevýhodnený import, pretože zahraničné tovary sú pre domácich importérov drahšie. Zmeny menového kurzu sa môžu uskutočňovať jednorázovými opatreniami majúcimi platnosť voči všetkým ostatným menám – vtedy hovoríme o revalvácii alebo devalvácii meny. Inou formou je tzv. florating, čiže plávajúci kurz, ktorý sa mení plynule pod vplyvom trhových podmienok. Pre finančné rozhodovanie podniku sú dôležité nielen uskutočňovať kurzové zmeny, ale aj očakávania takých zmien, ktoré sa prejavia na správaní dodávateľov, odberateľov aj ostatných subjektov. Vymeniteľnosť meny jej konvertibilita je ďalšou dôležitou menovou charakteristikou. V minulosti pri direktívnom riadení ekonomiky platili prísne direktívne obmedzenia. Jestvoval tzv. devízový monopol štátu a podniky mohli získavať devízové prostriedky len na základe prídelu a všetky exportom získané prostriedky museli povinne odpredať štátu.

Pri v súčasnosti u nás platnej tzv. vnútornej konvertibilite musia síce podniky získané devízové prostriedky povinne ponúknuť banke na odkúpenie, no ak potrebujú devízové prostriedky na svoju podnikateľskú činnosť, môžu ich v banke voľne nakupovať, za platný kurz. Zo umožňuje podnikom voliť si dodávateľov domácich alebo zahraničných len podľa kritéria ekonomickej výhodnosti bez administratívnych obmedzení. Domáca mena však nesmie obiehať v zahraničí a obyvateľstvo môže získať zahraničnú menu len s istými kvantitatívnymi obmedzeniami. Pri plnej konvertibilite padajú aj obmedzenia sprevádzajúce v súčasnosti vnútornú konvertibilitu.
Monetárna politika bánk môže byť reštriktívna, neutrálna alebo expanzívna. Reštriktívna monetárna politika je zameraná na znižovanie agregátneho dopytu v ekonomike. Tvorí súčasť inštrumentária protiinflačnej politiky. Pre podniky znamená obmedzovanie prístupu k úverom, čo sa dosahuje jednak zvyšovaním úrokovej miery z úverov, jednak možnými administratívnymi opatreniami. (Stanovenie hranice úveru, ktorý môže obchodná banka poskytnúť jednému podniku a i.). Je len samozrejmé, že následkom je oslabenie ekonomickej (najmä investičnej) aktivity podnikov a tým spomalenie rastu hrubého domáceho produktu. Neutrálna monetárna politika sleduje dodržanie takého objemu ponuky peňazí v ekonomike, ktorá zodpovedá tempu rastu hrubého domáceho produktu a miere inflácie. Ak sa napríklad predpokladá medziročný rast hrubého domáceho produktu o 5% a miera inflácie 15%, potom rast ponuky peňazí o 20-21% je výrazom sledovania neutrálnej menovej politiky. (Nerátali sme pri tom s možnou zmenou rýchlosti obehu peňazí). Expanzívna menová politika vo všeobecnosti uľahčuje prístup podnikom k úverom, podporuje ekonomický rast, no súčastne zvyšuje mieru inflácie.Charakteru monetárnej politiky zodpovedá vždy okrem úverovej aj depozitná politika bánk, ktorá určuje predovšetkým výšku úrokov z depozít, prípadne ďalšie podmienky spojené s vkladmi. Tým súčasne vytvára pre podniky hranicu výnosnosti bezrizikového investovania pri rôznych úrovniach rizikovosti projektov.Kurz meny, jej vymeniteľnosť a momentálna politika bánk sú ovplyvňované stavom a vývojom platobnej bilancie štátu. Pasívna platobná bilancia vedie k znižovaniu devízových rezerv a pri dosiahnutí určitej hranice musí monetárna politika reagovať. Jej reakcia sa vždy istým spôsobom dotkne podnikovej sféry. Trvale aktívna platobná bilancia pôsobí na menový kurz a môže vyvolávať aj inflačné tlaky.

Vplyv miery inflácie na finančný manažment podniku
Pri skúmaní vplyvu inflácie na finančný manažment je dôležité:
- tempo inflácie – či ide o infláciu miernu, cválajúcu alebo hyperinfláciu. Pôsobenie inflácie na podniky a ich finančné hospodárenie je mnohostranné. Za najdôležitejšie možno považovať nasledujúce dôsledky.
- Menia sa ceny jednotlivých výrobných faktorov aj podnikových produktov, pričom tieto zmeny sú spravidla nerovnomerné – dochádza k zmenám relatívnych cien. Musia sa teda cenové informácie potrebné pre podnikové rozhodovania. Čím vyššia je miera inflácie tým sú tieto zmeny intenzívnejšie a rýchlejšie, čo podnikom veľmi sťažuje adekvátne reagovanie.
- Dochádza k neočakávaným a neželaným majetkovým posunom. Veritelia strácajú pretože ich pohľadávky sa síce uhrádzajú v nominálne rovnakej výške, ale reálne hodnota peňazí je infláciou znížená. Naopak dlžníci získavajú, pretože platia znehodnocujúcimi sa peniazmi. Vecné aktíva sa v porovnaní s finančnými aktívami (vkladmi, pohľadávkami, dlhopismi) relatívne zhodnocujú. Preto pri vysokej miere inflácie dochádza k úteku od finančných aktív, posilňujú sa prvky naturálnej výmeny.
- Nominálna úroková miera rastie. Prispôsobuje sa tak miere inflácie, v rámci úrokovej miery sa zvyšuje tzv. inflačná prémia. Rozdielne tempo inflácie v jednotlivých krajinách je najdôležitejšou príčinou rozdielnej úrovne úrokovej miery v týchto krajinách.
- Mení sa daňové zaťaženie jednotlivých subjektov. Je zdaňovaný celý daňový základ bez ohľadu na to, že jeho súčasť tvoria úrokové výnosy, ktorých časť len kompenzuje mieru inflácie.
Pri progresívnych daňových sadzbách sa daňové zaťaženie subjektov zvyšuje, pretože ich daňový základ vplyvom inflačného rastu dôchodkov prechádza do vyšších pásiem progresie.
- To všetko relativizuje podklady pre podnikové rozhodovanie. Osobitne nepriaznivý je vplyv na investičné rozhodovanie podnikov, kde sa znižuje spoľahlivosť odhadov investičných nákladov aj očakávaných ziskov. Čím je predpokladaná životnosť investičného projektu dlhšia, tým intenzívnejšie uvedené vplyvy pôsobia.

Komplexné pôsobenie externých vplyvov
Každý s nami uvádzaných externých faktorov pôsobí na podniky istým smerom. Hovorili sme o nich síce oddelene, no v skutočnosti pôsobia komplexne, ich vplyvy sa prepletajú a kombinujú. Tvoria ekonomické prostredie, v ktorom sa podnik pohybuje, s ktorými musí pre všetkých svojich rozhodnutiach rátať. V zvýšenej miere to platí pre finančný manažment. Tak napríklad je zrejmé, že možnosti získavania podnikového kapitálu závisia na stave a vývoji kapitálového trhu. Situácia na tomto trhu odzrkadľuje ako stav konjuktúry, tak aj rozpočtovú politiku štátu, stav meny, monetárnu politiku, mieru inflácie, očakávania v týchto oblastiach, prípadne ďalšie vplyvy (politickú stabilitu krajiny, vývoj svetovej politiky a ekonomickej situácie a i.).
Od začiatku 80-tych rokov prebieha vo svete “finančná revolúcia”. Nie je hlučná, oslavovaná alebo zatracovaná, no ovplyvňuje svetovú ekonomiku s nebývalou intenzitou. Je charakterizovaná tromi súčastne pôsobiacimi procesmi:
- finančnými inováciami. Rozumieme pod tým zdokonaľovanie jestvujúcich a najmä stále vznikanie nových finančných nástrojov a techník získavania a presunu kapitálu. Príkladom môže byť rad nových typov obligácií. Najmä na tzv. Euromarkete, euroakcie, znižovanie podnikových rizík rozvojom opčných a termínovaných ochodov (tzv. hedging) a i.
- novými (najmä informačnými) technológiami, ktoré urýchľujú a zdokonaľujú prácu finančných inštitúcií, a väzby medzi nimi v celosvetovom rámci.
- dereguláciou finančných trhov. Viedla ku nej liberálna hospodárska politika (tzv. reganomika v USA a thatcherizmus vo Veľkej Británii), zintenzívňovanie medzinárodného bankovníctva a konkurenčné nevýhody štátov s prísnejšími vnútornými regulačnými opatreniami. Výsledkom je internacionalizácia finančných trhov. Medzinárodný pohyb kapitálu a objem finančných transakcií ohromne narástol. Z toho všetkého je zrejmé, že ekonomickým okolím podniku sa stáva zahraničie práve tak, ako vnútroštátna ekonomika. Finančný manažér sa musí v týchto otázkach orientovať a plne ich využívať pri svojom rozhodovaní.

Zdroje:

Karol Vlachynský a kol. – Finančný manažment -