referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Jaromír
Utorok, 18. februára 2020
Externé vplyvy pôsobiace na finančný manažment podniku
Dátum pridania: 12.04.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Edo1986
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 976
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 8.3
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 13m 50s
Pomalé čítanie: 20m 45s
 
Každý podnik je organickou súčasťou hospodárstva krajiny. Existuje, rozvíja sa alebo upadá v interakcii s ekonomickými subjektami, orgánmi a organizáciami, ktoré ho obklopujú a ktoré na jeho rozhodovanie pôsobia. Podmienkou úspešnosti finančného rozhodovania a podnikovej finančnej politiky ako celku je, aby finančný manažéri starostlivo sledovali stav a vývoj ekonomického okolia podniku, aby ho permanentne vyhodnocovali a vyvodzovali zo získaných poznatkov závery pre svoje správanie sa.
Základnými externými faktormi pôsobiacimi na finančný manažment podnikov sú:
-stav konjuktúry
-rozpočtová politika štátu
-stav meny a monetárna politika bánk
-vývoj miery inflácie
Podnik svojim správaním môže tieto externé faktory ovplyvňovať len veľmi obmedzene, musí ich akceptovať ako dané a prispôsobovať im svoje konanie.

Vplyv konjuktúry na finančný manažment podniku
Stav a vývoj konjuktúry možno súhrne charakterizovať ukazovateľmi produkcie a zamestnanosti.
Základným ukazovateľom produkcie sú hrubý národný produkt (HNP) a hrubý domáci produkt (HDP). Tempá ich rastu globálne vyjadrujú celkovú výkonnosť, celkový vývoj konjuktúry. Vyčísľujú sa spravidla v bežných cenách (vtedy hovoríme o normálnom národnom, resp. domácom produkte.) Pri porovnávaní s predchádzajúcimi obdobiami je možné zohľadniť cenový vývoj a oceniť produkciu cenami zvoleného východiskového roku. Máme tak možnosť vyjadriť reálny rast produktu (t. j. porovnanie objemu hrubého národného, resp. domáceho produktu za isté roky oceneného rovnakými cenami). Z hľadiska finančného manažmentu je dôležité ocenenie bežnými cenami, pretože to sú ceny, s ktorými sa podnik stretáva na trhu, za ktoré nakupuje a predáva, ktoré teda priamo ovplyvňujú jeho finančné hospodárenie. Druhým dôležitým indikátorom konjuktúry je stav a vývoj zamestnanosti. Je spojený s ukazovateľmi produkcie prostredníctvom produktivity práce. Ak produkcia rastie rýchlejším tempom ako počet zamestnaných, dochádza k rastu produktivity práce – a obrátene. Pre podnik je dôležitý nielen celkový stav konjuktúry, ale predovšetkým stav a vývoj konjuktúry v odbore, v ktorom podniká. Ten sa môže z najrôznejších dôvodov viac alebo menej odkláňať od vývoja konjuktúry v hospodárstve ako celku.

Z údajov o vývoji konjuktúry musí podnikový manažment vyťažiť pre seba rozhodujúcu informáciu: aký možno v budúcom období očakávať objem dopytu po produktoch podniku v celku a v štrukturálnom členení a aký bude vývoj cien vstupov a výstupov. To sú rozhodujúce vstupné údaje aj pre finančný manažment podniku. Odvíja sa od nich celý proces finančného plánovania, sú ním podmienené rozhodnutia o potrebe získavania dodatočných finančných zdrojov, o formách ich získavania, o alokácii finančných zdrojov do jednotlivých zložiek majetku a i.

Vplyv rozpočtovej politiky štátu na finančný manažment podniku
Na formuláciu finančnej politiky podniku a na jeho operatívne finančné rozhodovanie pôsobí celkový charakter rozpočtovej politiky (reštruktívna, neutrálna, expanzívna) prostredníctvom všetkých jej zložiek a nástrojov.
Daňová politika štátu pôsobí vo viacerých smeroch:
-Sadzby nepriamych daní (dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní) ovplyvňujú štruktúru dopytu po jednotlivých druhoch tovaru a služieb a tým aj objem predajov podnikov, ktoré ich produkujú. Zvýšenie daňových sadzieb pri niektorých skupinách produktov oslabuje dopyt po nich – a obrátene.
-Podmienky priameho zdaňovania podnikových dôchodkov daňou z príjmov a majetkovými daňami (daňou s nehnuteľností, daňou z prevodu nehnuteľností, cestnou daňou resp. daňou dedičskou a darovacou) sú významné pri mnohých finančných rozhodnutiach podnikov. Ovplyvňujú rozdeľovanie podnikových ziskov, a tým nepriamo aj investičnú aktivitu podniku. Znižovanie sadzieb priamych daní je klasickým nástrojom štátu na podporu ekonomického rozvoja podnikovej sféry. Zvyšovanie daňových sadzieb síce umožňuje zintenzívniť prerozdeľovacie pôsobenie štátneho rozpočtu, no za cenu tlmenia aktivity podnikovej sféry prejavujúcej sa v dosahovanom tempe rastu hrubého produktu. Dôležité sú nielen daňové sadzby, ale aj formulovanie daňového základu. Napríklad pre dividendendovú politiku podnikov je významné, či dochádza k dvojitému zdaňovaniu dividend, alebo nie. Pri dvojitom zdaňovaní je zisk akciovej spoločnosti raz zdanený daňou z príjmov ako dôchodok tejto spoločnosti raz zdanený daňou z príjmov ako dôchodok tejto spoločnosti. Keď sa časť zisku rozdelí ako dividendy akcionárom, tvorí súčasť ich osobných dôchodkov a zaratúva sa do ich základu pre vrúbenie dane z príjmov – zdaňuje sa teda druhý raz. Dotačná politika štátu umožňuje podniku získať dodatočné zdroje, ak sa zúčastňujú na plnení programov, ktoré sa štát rozhodol podporovať. V tom je zmysel dotačnej politiky: hmotne stimulovať podniky, aby sa rozhodovali pre napĺňanie spoločensky prospešných programov. Škála týchto programov môže byť veľmi rôznorodá, no ich spoločným znakom je, že bez dotácií by ich realizácia bola pre podniky ekonomicky nezaujímavá. Ich bezprostredná ekonomický výnosnosť býva nižšia než podnikmi požadovaná minimálna miera výnosu a preto by sa – bez finančnej intervencie štátu – pre ich realizáciu nerozhodovali.

Úlohou finančných manažérov je v tejto súvislosti sledovať, aké možnosti získania dodatočných zdrojov pre podnik v danom období platná dotačná politika núka a využívať tieto poznatky najmä pri rozhodovaní o alokácií finančných prostriedkov. Colná politika pôsobí bezprostredne na podniky zapodievajúce sa zahraničným obchodom. Pretože dovozné clá pôsobia na vnútroštátnu cenovú hladinu, prenášajú sa vplyv colnej politiky do hospodárstva plošne a pôsobia s rôznou intenzitou na všetky podniky v štáte. V praxi najviac používané dovozné clá pôsobia v dvoch smeroch. Na jednej strane znamenajú zvýšenie cien dovážaných tovarov a tým vytvárajú bariéru chrániacu domácich výrobcov pred zahraničnou konkurenciou. Na druhej strane sa znižuje náročnosť na kvalitu a náklady domácej produkcie, pretože sa oslabuje tlak svetového trhu pre domácich výrobcov. Obdobný charakter ako dovozné clá majú aj dovozné prirážky. Sú skôr krátkodobým nástrojom – môžu sa použiť selektívnejšie, diferencovanejšie a operatívnejšie, než clo. Ako dlhodobá tendencia sa presadzuje liberalizácia zahraničného obchode – teda znižovanie, resp. odstraňovanie bariér voľného prechodu tovarov a služieb z krajiny do krajiny. K dosiahnutiu tohto cieľa je však ešte ďaleká cesta.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Zdroje: Karol Vlachynský a kol. – Finančný manažment
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.