Firma bola už v minulosti predmetom záujmu ekonomickej teórie. Zárodky teórie firmy vznikli v tridsiatych rokoch minulého storočia. K rozpracovaniu teoretického a metodologického aparátu (krivky dopytu, ponuky) ktorý sa neskôr využíval v neoklasickej teórii firmy, prispel A. Marshall, i keď jeho analýza sa sústreďovala na trh určitého výrobku, na odvetvie, nie na jednotlivú firmu.

Skutočná teória firmy vznikla až v rámci neoklasickej teórie, ktorá analyzuje správanie jednotlivých subjektov, a to vlastne až v tridsiatych rokoch tohto storočia, v súvislosti s rozpracovaním nedokonalej konkurencie (J. Robinsová, E. H. Chamberlin).
Firma – podnik – kupuje výrobné činitele a predáva výrobky. Najčastejšie sa analyzuje výrobný podnik, ktorý vyrába iba jeden produkt. Vychádza sa z niekoľkých predpokladov:
1.Cieľom firmy je maximalizácia zisku
2.Vlastníctvo je totožné s riadením a každý vlastník vlastní len jednu firmu, ktorá vyrába jeden produkt
3.Vypracuváva modely rovnováhy pri rôznych štruktúrach trhu

Základná podnikateľská jednotka v 20. storočí sa kvalitatívne odlišuje od podnikateľskej jednotky v 19. storočí. V reálnom živote sa v tomto období základnou podnikateľskou jednotkou stala akciová spoločnosť, ktorá sa odlišovala od firmy, z ktorej vychádzala teória firmy, nielen svojou veľkosťou a funkciou v ekonomickom mechanizme, ale aj svojou vnútornou štrúktúrou, metódami riadenia, formami vlastníctva.
V tejto súvislosti sa najviac kritických útokov sústredilo na neoklasický predpoklad cieľa firmy – maximalizácia zisku. Okrem toho tradičná neoklasická teória firmy si nikdy nekládla za cieľ formulovať „recepty“ pre praktické podnikateľské správanie (pozitívna ekonómia). S rastom koncentrácie výroby a zložitosti vnútornej štruktúry akciovej spoločnosti vznikla aj potreba tzv. normatívnej teórie firmy, ktorá by dávala návod na praktické konanie firmy a voľbu stratégie firmy, Vznikajú rôzne neortodoxné modely firmy, prípadne aj pokusy o prispôsobenie teoretického a metodologického aparátu neoklasickej teórie firmy novým podmienkam. V mnohých prípadoch prestáva byť teória firmy čisto ekonomickou disciplínou a zahŕňajú sa do nej rôzne sociologické a sociálnopsychologické faktory.

Na účastinné spoločnosti, oddelenie vlastníctva od riadenia reagovala teória firmy v dvoch smeroch:
A)v podobe čistej ekonomickej teórie – abstraktno–logického prúdu, nadväzujúce na neoklasickú teóriu firmy
B)v podobe sociálno-ekonomických teórií firmy, ktoré sa sústreďovali viac na sociálne a inštitucionálne aspekty a. s. – prečo sa oddeľuje vlastníctvo a kontrola, aké to má dôsledky, ako sa formuje cieľ a.s. a pod.