ABSTRAKTNO-LOGICKÝ PRÚD

Prvý pokus o protimarginalistický (t.j. neoklasický, ortodoxný) výklad správania sa firmy je v práci R.L. Halla a C. J. Hitcha z r. 1939. Je založený na princípe plných nákladov, i keď ešte nepodáva nijaký ucelený model podniku. Zásadu maximalizácie zisku nahrádza zásadou uspokojenia, uspokojujúcej optimálnej výšky zisku. Princíp plných nákladov vysvetľuje základ tvorby cien tak, že sa k priemerným nákladom pridá určitá čiastka na zisk. Tento model vychádza z empirického výskumu skutočnej politiky firiem.

Zvýšený záujem o modernú korporáciu a jej miesto v ekonomickom mechanizme sa objavuje až v šesťdesiatych rokoch. Vznikajú modely manažérskych firiem, ktoré vychádzajú s predpokladu, že ciele modernej korporácie určujú manažéri. Okrem toho tieto ciele prestávajú byť zvonka determinované, stávajú sa predmetom cieľavedomej voľby. Vychádzajú z toho, že manažéri sledujú vlastné ciele a aj keď sú nútení brať do úvahy záujmy akcionárov (dosiahnuť určitú minimálnu výšku zisku, ktorá by uspokojila akcionárov), riadia korporáciu tak, že výsledky jej činnosti (a teda aj rovnováha) sú odlišné od výsledkov, ktoré by sa dosiahli pri prísnej maximalizácii zisku. Za najčastejší cieľ v týchto manažérskych teóriach sa pokladá maximalizácia obratu firmy (pri uvedenom ohraničení dosiahnuť minimálnu úroveň zisku, ktorá by uspokojila akcionárov). Rovnováha firmy nastáva pri väčšom rozsahu výroby, než to bolo pri maximalizácii zisku. Tieto modely môžu byť buď statické (Baumol, Williamson) alebo dynamické (teórie rastu firmy), pri ktorých do popredia vystupuje aj napr. financovanie investícií, členenie zisku na rozdelený a nerozdelený zisk, vzťah korporácie k trhu cenných papierov a por. (Marris).

V statických modeloch ešte nevystupuje problém delenia zisku na dividendy a nerozdelené zisky, problém vzťahu korporácie k trhu cenných papierov a pod.

Baumolov model.
Základným cieľom firmy je podľa neho maximum odbytu pri dosahovaní požadovanej minimálnej miery zisku. Veľký odbyt vyvoláva dôveru bánk, zákazníkov, burzy, posilňuje postavenie firmy voči konkurencii.
Rovnováha firmy sa podľa W. Baumolla dosahuje za väčšieho rozsahu výroby, než by zodpovedal situácii, keď je zisk maximalizovaný. Pri taktomto rozsahu výroby je hraničný dôchodok nižší ako hraničné náklady. Rast firmy nie je prekážkou, ale naopak , stimulom k rastu národného hospodárstva.

Williamsov model
nadväzuje na koncepciu tzv. organizational slack (organizačnej voľnosti – rodziel medzi sumou v skutočnosi vyplatenou členovi organizácie a minimálnou sumou, za ktorú by bol ochotný ešte v organizácii zotrvať, tento rozdiel sa odvodzuje z celkovej sumy zisku, a to tak, že časť zisku sa vykazuje ako výrobné náklady).
V porovnaní s ostatnými modelmi Williams neredukoval cieľ manažérov na jeden ukazovaťel, ale používa tzv. preferenčnú funkciu manažérov, ktorá zahŕňa niekoľko premenných:
-platby manažérov
-náklady na riadiaci štáb
-výšku prostriedokv, s ktorými môže nakladať podľa vlastného uváženia
-management slack, ktorý sa chápe ako náklady