Jej najnovším variantom je tzv. agency theory, ktorá rozoberá vzťah akcionárov (principálov), ktorí si nádu inú osobu (agentov, manažérov), aby s ich poverením vykonávali určité aktivity, riadili firmu. Predpokladá sa, že principál i agent sledujú svoju vlastnú cieľovú funkciu, ktoré nemusia byť vo vzájomnom súlade. Ak sa správanie „agenta“ odchyľuje od správanie, ktoré by zodpovedalo cieľom principála, vznikajú osobitné náklady (agency costs). Ústredným problémom sa stáva minimalizícia týchto nákladov alebo účinná kontrola činnosti agenta. Mechanizmy, ktoré zabezpečujú túto kontrolu, môžu byť vonkajšie (cez trh manažérov, kapitálu – možnosť odvolať manažérov) a vnútorné (sem patria rôzne formy motivácie manažérov, ktoré najp zblížiť ich záujmy so záujmami vlastníkov – odmeny manažérom podľa dosiahnutých výsledkov, vlastníctvo akcií manažérmi,..).

Vzťah vlastníkov a manažérov interpretuje aj teória vlastníckych práv, kde v popredí stojí motivačný aspekt vlastníctva. Zdôrazňuje význam koncentrácie vlastníctva pre účinnú kontrolu na činnosťou manažérov. Čím viac je vlastníctvo rozptýlené, tým je aj kontrola menej účinná a jednotliví akcionári sa v skutočnosti necítia byť vlastníkmi príslušnej spoločnosti.