Zavedením eura sa splňuje sen mnohých zástancov jednotnej Európy. Zavedením eura a vznikom Eurolandu sa síce nespojila celá Europa v roku 1999, ale 12 najmocnejších zemí Europy. Stranou dobrovolne zostala Veľká Británia, Dánsko a Švédsko. Toto spojenie je mnohými chápané ako jeden z najdoležitějších krokov k Európskej integrácii od dob zbúrania Berlínskej zdi alebo od podpísania Westfálskeho mieru (roku 1648). Spojenie týchto zemí nemá len ekonomický alebo politický účel. Jedná sa totiž tiež o psychologický ťah, ktorý poukazuje na to, že sa dali dohromady zeme, ktoré spolu ešte nedávno bojovali (zbraňami alebo i ekonomicky). EMU má potenciál na to, aby mohlo konkurovať jedinej svetovej superveľmoci – USA.

Euro:
Podľa Maastrichtskej zmluvy sa s platnosťou od 1.1. 1999 stalo euro jednotnou menou členských zemí Evropskej menovej únie (EMU) a nahradilo tak doterajšie meny jedenástich zemí EMU (Nemecka, Rakúska, Belgicka, Španielska, Fínska, Francúzska, Talianska, Írska, Luxemburska, Holandska a Portugalska.). Počas Európskeho koncilu v Santa Marii de Feira (Portugalsko) v júny 2000 sa rozhodlo, že Grécko taktiež vstúpi do Eurozóny v januári 2001. Členské štáty EMU sa vzdali svojej národnej meny a svojej funkcie v starostlivosti o menu delegovali na Centrálnu európsku banku. Bankovky a mince národných mien zemí EMU zostali v obehu do roku 2002, ale už to neboli národné meny ako také, ale nedesatinné vyjádrenia eura. Hodnota týchto národných mien zemí EMU voči euru bola vyjádrená pomocou prepočítavacích koeficientov. Euro nahradilo od 1.1.1999 doterajšiu Evrópsku menovu jednotku ECU (v pomeru 1 : 1), ktorá tým zanikla. Behom prechodného obdobia (od 1.1.1999 do 31.12.2001) sa euro používalo povinne na:

medzibankových, menových a kapitálových trhoch, na všetky operácie Európskej centrálnej banky a Európskeho systému centrálnych bánk, na operácie v rámci národných clearingových systémov zemí EMU, na finančné operácie inštitúcií EU a niektorých národných inštitúcií zemí EMU.
Od 1. januára 2002 sa vo všetkých štátoch Európskej menovej únie začali postupne zavádzať bankovky a mince novej jednotnej meny - euro. Dovtedajšie meny jednotlivých štátov sa začali postupne sťahovať z obehu. V praxi to znamenalo, že banky a veľké obchodné spoločnosti vydávali zásadne eurá. Podobne aj obchodníci prijímali pôvodné peniaze, ale vydávali v eurách. Od 1. januára 2002 sa už všetky bezhotovostné transakcie uskutočňujú v tejto mene. Firmy sídliace v eurozóne používajú od tohto dňa výlučne euro, do eura sa prekonvertovali aj všetky aktíva. Aj vklady všetkých štátov sa prekonvertovali na túto novú spoločnú menu. Od 1. januára 2002 je možné vyberať eurá aj z automatov.

Výmena národných mien za euro však nebola riadená centrálne, každý štát si vypracoval vlastný plán výmeny. Národné meny bolo samozrejme možné vymeniť aj po skončení trvania ich platnosti, ktorú si väčšina štátov stanovila na 28. február 2002. Zavedenie spoločnej meny zjednotilo finančné trhy členských štátov EÚ a postupne sa vytvára spoločný finančný trh únie.

Označenie eura:
Pre euro bol stanovený trojmiestny ISO kód (International Organization for Standardization) EUR – prvé tri písmená názvu jednotnej európskej meny. Ako symbol eura sa používa dvakrát vodorovne preškrtnuté grécke písmeno epsilon (to má symbolizovať Grécko – kolísku európskej civilizácie a tiež písmeno E, tak začíná Európa a Euro. Dvojité preškrtnutie má znamenať stabilitu a silu eura.)

Podoba bankoviek
Bankovky euro boli navrhnuté rakúskym umelcom Robertom Kalinom v celoeurópskej súťaži vypísanej všetkými európskymi centrálnymi bankami. Víťazné výtvarné návrhy boli inšpirované témou Európske obdobia a štýly. Bankovky zachytávajú architektonické štýly siedmich období európskej kultúrnej histórie – klasicizmus (5 eur), románsky štýl (10 eur), gotiku (20 eur), renesanciu (50 eur), barok a rokoko (100 eur), vek ocele a skla (200 eur) a modernú architektúru 20. storočia (500 eur). Štýly zdôrazňujú tri architektonické prvky - okná, brány a mosty. Okná a brány na prednej strane bankoviek symbolizujú duch otvorenosti a spolupráce v Európskej únii. Zadná strana bankoviek zobrazuje most typický pre dané obdobie kultúrneho vývoja v Európe; mosty sú metaforou vzťahov medzi národmi v Európe a ich vzťahov k zvyšku sveta. fixné konverzné hodnoty:

Euro a medzinárodná scéna:
Aj keď na prvý pohľad dosledok eura sa može zdat veľký pre zúčastnené krajiny, v realite, nielen dosledky ale aj možnosti sú očakávané byť obzvlášť významné pre všetky ostatné krajiny sveta, ktoré chcú obchodovať s Európou. Okrem toho, keď zoberieme v úvahu ekonomickú charakteristiku Eurozóny, jej veľkosť a integráciu finančných trhov, nová Európska mena sa nevyhnutne stáva hlavným hráčom na medzinárodných menových trhoch.
Obchodníci z tretích krajín, čiže krajín mimo Eurozóny, ktorí obchodujú s partnermi z Eurozóny rýchlo zistili aké sú efekty eura: jednoduchšie stratégie sprístupnenia 300 miliónov spotrebitelov. Toto je cesta akou biznis tretích krajín može ihned pokračovať.
Ako obchodná mena má velkú rolu v medzinárodných obchodných vzťahoch. Politika Európskej Centrálnej banky, sústredená na stabilitu jednotnej meny, rozpočtová stabilita a zdravé verejné financie členských štátov znamená, že sa euro bude nevyhnutne vyvíjať ako doležitá črta svetového finančného prostredia. Očakáva sa, že bude výrazne tvorit rezervnú menu a prispievat k stabilite svetového monetárneho systému.

Charakteristika Eurozóny:
Zavedenie jednotnej meny vytvorilo zónu veľmi podobnú Spojeným štátom, ako vo veľkosti ekonomiky tak aj v miere otvorenosti. Populácia Eurozóny je okolo 300 miliónov obyvateľov, čo je o niečo viac ako v Spojených štátoch a skoro 2 krát vačšie ako Japonsko. Z medzinárodného hľadiska je veľká ekonomika a prispieva viac ako 20% k celosvetovému domácemu produktu. Preto disponuje značnou kupnou silou len v porovnaní s USA. Export medzi krajinami Eurozóny predstavuje zhruba 17% svetového exportu. S vylúčením domáceho obchodu do Eurozóny, predstavuje zhruba 20% svetového exportu pred USA a Japonskom.
Počas posledných 15 rokov bolo zaznamenané zbližovanie v ekonomických a politických cykloch členov Eurozóny. Zvyšovala sa interdependencia- ekonomická i politická.

Efekty eura pre tretie krajiny:
EMU podporuje tak členské štáty Eurozóny ako aj ich obchodných partnerov. Bola vytvorená na základe pravidiel dobrého ekonomického managementu a prispieva k ekonomickému rastu regiónu. Preto spoločnosti z celého sveta, nielen tie v Európe, budú prosperovať v súvislosti s Európskym rastom. Nová mena poskytuje novú perspektívu pre exportérov do Európy z celého sveta. Z pohľadu tretích krajín, sa nachádza jeden trh namiesto predošlých dvanástich preto cena sprístupnenia tohoto trhu je značne nižšia.

Vývoj medzinárodnej úlohy eura poskytuje jasné efekty pre tie krajiny, ktoré majú obchodné styky s Eurozónou. Vo všeobecnosti sa očakáva dopad eura ako pozitívny pre 4 dovody:
1.Exportéri a importéri z tretích krajín profitujú z redukcie tranzakčných nákladov, čo sa týka zahraničných výmenných transakcií, pretože ich poplatky sú prenesené do jednej spoločnej meny.
2.Spoločnosti tiež prosperujú z vačšej konkurencie a efektívnejších finančných trhov
3.Tretie krajiny možu taktiež zvážiť euro ako ich referenčnú menu, a preto Eurozóna očakáva dlhotrvajúci stabilizačný efekt.
4.Európske