Úvod
Predkladám svoju seminárnu prácu na tému Manažér – jeho postavenie, funkcie a roly.
Pre túto problematiku som sa rozhodla, pretože manažér tvorí hlavný článok organizácie a oboznámiť sa s jeho funkciami a rolami ma zaujalo. Chcela som podať ucelený výklad týkajúci sa tejto problematiky. Zamerala som sa na objasnenie základných pojmov, ktoré sa manažéra týkajú.
Cieľom tejto práce bolo zostaviť stručný a nezaujatý pohľad na celú panorámu „osobnosti“ manažéra. Odpovedať napríklad na otázky: koho považovať za manažéra, čo je objektom manažérskeho povolania, aké sú druhy a roly manažérov. Tieto informácie by mohli každému nezainteresovanému priblížiť, kto to manažér je. Základné problémy, ktoré v tejto práci analyzujem sú usporiadané logicky od charakteristiky manažéra, až po manažérske schopnosti.

1.Manažéri – vykonávatelia procesu manažmentu a vedenia ľudí

1.1Charakteristika a klasifikácia manažérov
1.1.1Manažéri a proces manažmentu

Vo všetkých organizáciách , a to ziskovo i neziskovo orientovaných, pôsobia manažéri. V spoločnosti majú významné poslanie, pretože v dobrom i zlom ovplyvňujú jej činnosť a výsledky. Názory, koho považovať manažéra, nie sú rovnaké. V zásade sú dve rozličné interpretácie manažérov, t.j. úzka a široká, pričom v oboch prípadoch sú určité rozdiely v ich obsahu. Pomenovanie „manažéri“ sa niekedy používa len na označenie vrcholových pracovníkov firiem, ktorí ich riadia a zodpovedajú za celkov činnosť firmy. Manažéri predstavujú v tomto prípade len jednu kategóriu pracovníkov, vykonávajúcich proces manažmentu.
V organizáciách sú rôzni manažéri, pričom všetci riešia rovnaké problémy, t.j. usilujú sa dosiahnuť určité ciele, a činnosti aplikujú mnohé rovnaké postupy efektívneho manažmentu. Sú bezprostredne spojený s procesom manažmentu, a tak je potrebné odpoveď na otázku kto je manažér treba hľadať v pojme a obsahu manažmentu. Objektom manažérskeho povolania sú hlavné zdroje (inputy) organizácie, t.j. ľudské, fyzické, informačné zdroje, ktoré organizácia prijíma a využíva z okolia. Úlohou manažérskeho povolania je ich vzájomne kombinovať tak, aby sa dosiahli žiaduce ciele. S týmto zámerom manažér koordinuje aktivity jemu podriadených ľudí.

Jednotlivé zdroje organizácie manažéri kombinujú vykonávaním hlavných manažérskych funkcií, t.j. plánovania, organizovania, vedenia, kontroly.
Na základe toho možno manažéra definovať ako človeka, ktorého primárnymi aktivitami sú manažérske funkcie, pomocou ktorých pôsobí na objekty manažmentu, človeka, ktorý plánuje, organizuje, vedie a kontroluje ľudské, finančné a informačné zdroje. (obr. 1) Manažérske funkcie sa v reálnom živote nevyskytujú v logickom usporiadaní, ale sa navzájom rôzne prekrývajú, preto manažér, môže byť v rovnakom čase zapojený do niekoľkých činností manažmentu.
Pri prístupe k manažmentu z hľadiska rozhodovania sa manažéri definujú tak, že sú to ľudia zodpovední za rozhodovanie a implementáciu rozhodnutí v organizácii s tým, aby koordinovali aktivity podriadených osôb na splnenie jej cieľov. To znamená, že manažér je človek, ktorý priamo dozerá na jedného alebo viac ľudí vo formálnej organizácii a usmerňuje ich v záujme splnenia jej cieľov. Obr. 1

1.1.2Druhy (typy) manažérov

Existujú rôzni manažéri, ktorí sa môžu klasifikovať podľa viacerých hľadísk. Je to predovšetkým členenie manažérov podľa druhov organizácií v rámci tej istej organizácie podľa rozdielov medzi nimi.
Prvoradým hľadiskom členenia manažérov v organizáciách je úroveň (stupeň) manažmentu, na ktorej pôsobia. Podľa toho sa najčastejšie rozoznávajú tieto skupiny manažérov (obr. 2):
1. vrcholoví (top) manažéri,
2. manažéri strednej úrovne,
3. prvostupňoví manažéri.
Vrcholoví manažéri tvoria pomerne malú časť vedúcich organizácií. V podnikoch k nim patria predovšetkým členovia predstavenstva (správnej rady, resp. riaditeľskej rady), prezident (riaditeľ) a pod..
Vrcholový manažment je sprostredkovateľom medzi organizáciou a obklopujúcou ju komunitou. Oficiálne reprezentuje organizáciu navonok. Vrcholoví manažment ovláda strednú úroveň riadenia organizácie. Z tohto postavenia mu vyplýva právomoc stanovovať ciele organizácie, jej celkovú stratégiu a politiku. Povolanie vrcholového manažéra je zložité a menlivé. Vo väčšine organizácií tvoria veľký počet manažéri na strednej úrovni. Patria k nim predovšetkým manažéri divízií a závodov a pod., ktorí zodpovedajú na implementáciu plánov a politiky vypracovaných vrcholovým manažmentom. Zároveň dozerajú na aktivity manažérov prvého stupňa manažmentu a koordinujú ich. V poslednom období začali strední manažéri hrať v mnohých organizáciách úlohu inovátorov. Vyskytuje sa aj názor, že ak sa stredným manažérom poskytne primeraná sloboda v konaní a k tomu potrebné zdroje, rozvíjajú inováciu a zvyšujú produktivitu práce.
Prvostupňoví manažéri dozerajú na výkonných pracovníkov a koordinujú ich činnosti. Do tejto skupiny patria napr. majster, vedúci útvaru a pod.. V porovnaní s vrcholovými a strednými manažérmi strávia veľkú časť svojho času dozeraním na prácu svojich podriadených. Obr. 2

Manažéri jednotlivých stupňov organizácie vykonávajú všetky manažérske funkcie, ale vzhľadom na odlišné miesto a postavenie v nej podiel funkcií je rozdielny. (obr. 3)
Obr. 3
1.2 Roly a schopnosti manažérov a predpoklady na ich nadobudnutie
1.2.1 Roly manažéra

V mnohých štúdiách sa skúma, čo manažéri vlastne robia a ako spotrebúvajú svoj čas. V sedemdesiatych rokoch sa zaoberal rôznymi manažérskymi povolaniami HENRY MINTZBERG a na základe empirických štúdií syntetizoval závery o manažérskych úlohách. Z pozorovaní manažérov v práci dospel k poznaniu, že plnia niekoľko rozdielnych rolí, ktoré môžu poslúžiť na opísanie základných spôsobov, ako manažéri pracujú. Rolou sa rozumie sústava systematicky navzájom súvisiacich a pozorovateľných správaní sa, ktoré patria k určitému povolaniu alebo postu.
Na základe štúdií sa stanovilo desať rôznych, ale navzájom súvisiacich rolí, ktoré sa zoskupujú do troch kategórií (skupín):
1. Interpersonálne roly:
a) Manažér (vedúci) ako reprezentant organizácie alebo jej organizačnej zložky. Táto rola nie je jadrom manažérskeho povolania, aj tak sa očakáva, že sa bude plniť, a preto efektívny manažéri tak aj konajú.
b) Manažér ako vodca – povinnosti vedúceho usmerňovať a koordinovať činnosť podriadených v záujme dosiahnutia cieľov organizácie, t.j. viesť ľudí.
c) Manažér ako spojka. Táto rola je spojená s veľkým počtom vzťahov, ktoré manažér musí udržiavať s jednotlivcami a skupinami mimo organizácie alebo mimo vlastnej jednotky. Čím má manažér vyššie postavenie, tým je väčšia pravdepodobnosť, že spojovacie kontakty sú mimo danej organizácie.

2. Informačné roly charakterizujú manažéra ako nervové centrum, v ktorom sa informácie prijímajú, prenášajú a kombinujú:
a) Manažér ako monitor neustále sleduje prostredie, aby získal a zhromaždil potrebné informácie. Musí sledovať stav vnútri riedenej jednotky aj mimo nej, aby bolo možné identifikovať zmeny, odkryť problémy a príležitosti a určiť, kedy treba informácie odovzdávať iným a kedy urobiť rozhodnutia.
b) Manažér ako rozširovateľ informácií. Jeho úlohou je poskytovať podriadeným také informácie, ktoré nie sú schopní sami získať inak. Poskytuje im informácie aj vtedy, ak navzájom nemajú rýchly a ľahký kontakt.
c) Manažér ako hovorca sa sústreďuje na externú komunikáciu, ktorá spočíva v rokovaniach s ľuďmi mimo danej jednotky alebo organizácie. Napr. manažér závodu môže poskytovať informácie vrcholovým manažérom s cieľom, aby boli lepšie oboznámení s aktivitami závodu.
3. Rozhodovacie roly:
a) Manažér ako podnikateľ: má pracovať tak, aby zdokonalil činnosť riadeného celku, t.j. realizoval potrebné zmeny.
b) Manažér ako riešiteľ vzniknutých porúch. V prípade, že vzniknú poruchy, manažér robí korekcie ako reakciu na vyskytujúci sa tlak alebo zmenu. Poruchy sa musia riešiť rýchlo, preto táto rola má prednosť pred ostatnými. Keď dôjde k poruche, manažér musí zmeniť svoje aktivity a prácu tak, aby našiel aspoň krátkodobé vhodné riešenie.
c) Manažér ako alokátor zdrojov. V dôsledku nedostatku a významu zdrojov je ich rozdeľovanie jednou z najdôležitejších rozhodovacích úloh manažéra.
d) Manažér ako vyjednávač vystupuje v mene organizácie a rokuje s inými organizáciami alebo plní túto úlohu vnútri organizácie ako reprezentant niektorej jej organizačnej jednotky a rokuje s inými organizačnými jednotkami.
Desať manažérskych rolí tvorí jeden integrovaný celok (obr. 4), preto žiadnu zo špecifických rolí nemožno od ostatných oddeľovať.
Obr. 4

Manažéri nevenujú každej role rovnakú pozornosť. Manažéri sú individuality a vyznačujú sa vlastným osobným štýlov. Roly manažérov závisia aj od organizačných úrovní, typu organizácie, druhu vykonávaných funkcií a pod. Pri manažérskych rolách sa musí klásť dôraz na uplatňovanie tzv. situačného prístupu.

1.2.2Manažérske schopnosti
Za kľúčové schopnosti manažérov sa pokladajú tieto:
1, odborné,
2, interpersonálne,
3, koncepčné.
Predpokladom manažérskeho úspechu sú aj ďalšie schopnosti, a to:
4, diagnostické,
5, analytické.
Odborné schopnosti: sú to schopnosti manažérov potrebné na vykonávanie špecializovaných aktivít. Príkladom sú plánovači, účtovníci, marketingoví pracovníci, personalisti a pod.

Interpersonálne schopnosti: manažéri spotrebujú mnoho času na interakciu s ľuďmi vnútri i mimo organizácie. Podľa prieskumu vrcholoví manažéri strávia 65% svojho času na schôdzkach, 6% pri telefóne a 3% na cestách. Pri všetkých týchto činnostiach ide o kontakty s inými ľuďmi. Z toho vyplýva, že manažér musí nadobudnúť schopnosť komunikovať, vedieť pochopiť a motivovať jednotlivcov a skupiny. Koncepčné schopnosti: manažéri potrebujú takú rozumovú kapacitu, aby dokonale poznali rozličné súvislosti, príčiny a výsledky v organizácii, aby chápali, že všetky časti spolu súvisia a aby sa na organizáciu pozerali holisticky.
Diagnostické schopnosti: úlohou manažéra je diagnostikovať vyskytujúci sa problém v organizácii štúdiom jeho symptómov.
Analytické schopnosti: sú doplnkom diagnostických schopností a znamenajú spôsobilosť manažéra vedieť určiť kľúčové faktory v danej situácii, vidieť ich vo vzájomnej súvislosti a vedieť rozhodnúť, ktorým z nich teba venovať najväčšiu pozornosť. Rozsah jednotlivých druhov schopností, ktoré potrebujú manažéri na rozličných úrovniach riadenia organizácie, je rôzny (obr. 5). Ak postupujeme v organizácii zdola nahor, zisťujeme, že manažéri potrebujú čoraz menej špecializovaných schopností. Je to preto, lebo vrcholoví manažéri strávia omnoho menej času v skutočných výkonných (operačných) situáciách a zaoberajú sa širšími aspektmi riadenia organizácie. U vrcholového manažéra nemajú tvoriť veľký podiel ani interpersonálne schopnosti. Obr. 5

Záver
Hoci na zastávanie manažérskych povolaní, a najmä vrcholových, je veľmi potrebná dlhodobá prax, ich vykonávanie sa neviaže na vopred predpísaný počet rokov. Pre výber manažérov nie sú rozhodujúce formálne kritériá, ale schopnosť človeka preukázaná dosahovanými výsledkami práce.
Zo skúmaní kvalít manažérov a výberu kandidátov na manažérske povolanie vyplýva, že pri obsadzovaní manažérskych miest a pri postupe na vyšší stupeň manažmentu vo firmách majú významnú úlohu aj ich rôzne osobnostné vlastnosti. V tomto smere existujú pozitívne činitele, ktoré podporujú povýšenie (napr. schopnosť dorozumievania, ctižiadosť, schopnosť rozhodovať a pod.), ako aj negatívne činitele, ktoré sú prekážkou ďalšieho postupu (napr. priúzke interpretovanie pravidiel, vlastnosť presunúť vinu na iného, mimoriadna agresivita a iné).
Zabezpečovanie ďalšej výchovy manažérov a zdokonaľovanie ich manažérskych schopností má dve stránky. Jednu tvorí nadobúdanie poznatkov o manažmente a o iných oblastiach poznania, ako aj o spôsoboch ich použitia v praxi. Ide vlastne o „postpromočnú“ prípravu ľudí, predovšetkým v rôznych manažérskych kurzoch. Druhú stránku tvorí skutočné osvojovanie metódy (napr. systém rotácie v zamestnaní, funkcie pomocných manažérov, asistentov vedúceho manažéra a pod.).

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Manažér - jeho postavenie, funkcie a roly