V Šali sa sústreďuje momentálne SPŠCh, SPŠ priemyselná, SOUCH, SOU poľnohospodárske, Gymnázium J. Fándlyho, 8 ročné gymnázium J. Fándlyho, Špeciálna škola, Základná umelecká škola, Základná škola Bernolákova ulica, Hollého ulica, Krátka ulica, Horná ulica, Pionierska ulica, Pázmanya ulica. Významná je aj Rain School, ktorá vykonáva kurzy anglického jazyka so zahraničnými lektormi, pripravuje deti aj dospelých na medzinárodne uznávané skúšky akou je First Certificate In English. V jazykovom centre sa vykonávajú kurzy anglického a nemeckého jazyka pre všetky úrovne, kurzy z jazyka francúzskeho, španielskeho, talianskeho aj z ruštiny. S výnimkou vysokých škôl je zastúpené všetkými stupňami škôl sústredené na existujúce hospodárske odvetvia.

Významné miesto v oblasti zdravotníctva a sociálnej starostlivosti patrí Nemocnica s poliklinikou a modernému Centru zdravotnej starostlivosti a.s. Duslo Šaľa. Je vytvorená sociálna starostlivosť, kde patria jasle, kluby dôchodcov, ústav pre zdravotne postihnuté deti, domov pre matky s deťmi. Je zariadené množstvo neštátnych zariadení aj firma, ktorá sa zaoberá domácou ošetrovateľskou starostlivosťou o starších šaľanov. Funguje aj Rýchla lekárska pomoc so špeciálne vybaveným vozidlom, slúži pre obyvateľov mesta i okresu. V súčasnosti je obyvateľom k dispozícii 6 lekárni, pričom každý deň má jedna lekársku pohotovostnú službu.

Cestovný ruch je postavený na využívaní termálnych prameňov. Termálne kúpalisko Diakovce patrí k najstarším, najväčším zariadeniam. Pri obci Kráľová nad Váhom je rieka Váh prehradená a vodná plocha je všestranne využiteľná. Je možné navštíviť detskú farmu, ktorá ponúka prehliadku viac ako 20 druhov zvierat, školu jazdenia, krátkodobé pobyty pre deti zo sociálnych ústavov s detských domovov.

Športový život mesta sa sústreďuje v ľahkej atletike, ľadovom hokeji, hádzanej, šach, karate, kanoistika, tenis, turistika, vodná turistika, kulturistika, plávanie. K najpopulárnejším a obyvateľom najnavštevovanejším športom je hádzaná-ženy. Ich športová hala je postavená pri letnom kúpalisku, ktoré bolo z vysokých prevádzkových nákladoch zatvorené. V súčasnosti sa tam sústreďujú skauti. Pre rozvoj športu je vybudovaný zimný štadión, tenisové kurty, futbalový štadión, plaváreň, kolkáreň. Ak šaľania si chcú zlepšiť kondičku alebo zdravotný stav, môžu tiež využiť posilňovňu, ktorá je vo väčšej miere navštevovaná mladými ľuďmi. Sú pripravované rôzne programy aj pre ľudí s problémami váhy.

Okres Šaľa oddávna bola zameraná na poľnohospodárstvo ale počas industrializácie sa začal rozvoj priemyselných odvetví. V povojnovom období sa začala stavba priemyselného podniku Dusla a.s., z agrárneho mestečka sa stalo priemyselné mesto. Zameriava sa na spracovanie plynu, je najväčším výrobcom hnojív, gumárenských chemikálií, inhibítora, cca 80% finálnych výrobkov je určených na export. Zamestnáva takmer 3000 zamestnancov a ich priemerná mzda je na úrovni 14000 Sk. Trikota, ktorá zamestnáva prevažne ženy, je zameraná na strihanie a šitie bielizne, ktorá je tiež vyvážaná do zahraničia.
Je zaregistrovaných 2982 súkromných podnikateľov z toho 2523 FO a 459 PO. Obchodnú sieť dopĺňajú supermarkety, súkromné predajne potravín a textilu, domácich potrieb, drogérie. Služby rozširujú sklenárstvo, pohrebníctvo, kamenárstvo, plynoslužba, projekčné služby. Bola postavená polyfunkčná tržnica s 50 pultovými stánkami a prevádzkovými jednotkami a 48 garážami, slúži i na tradičné šalianske trhy. K ďalším dôležitým službám, ktoré nemôžu chýbať zaraďujeme čerpacie stanice na benzín a plyn, bolo vybudované stredisko technickej kontroly áut, opravovne, predajne, pneuservis, autosalón, stolárstvo. Pôsobia tu i bankové ústavy, reštauračné služby využívané na posedenie. V súčasnosti sú vedúcimi odvetviami hospodárstva priemysel a stavebníctvo doplnené službami, vo vidieckych obciach je to naďalej tradičné poľnohospodárstvo.

Technická infraštruktúra, predovšetkým ide o zásobovanie elektrickou energiou, plynofikáciu, kanalizáciu, ČOV. V okrese je vybudovaná vodná elektráreň Kráľová nad Váhom a prenos elektrickej energie je prostredníctvom vedenia. Zásobovanie teplom je závislé od charakteru bytovej výstavby buď z okresných vyhrevní, z blokových kotolní alebo z decentralizovaných tepelných zdrojov. Uvažovala sa dodávka tepla z teplárne Duslo Šaľa cez horúcovodný napájač. Predpokladá sa do roku 2010 dodávka tepla a teplej úžitkovej vody pre 45% bytového fondu. Ukončenie plynofikácií sa predpokladá v roku 2015, kedy by stupeň plynofikácie v jednotlivých obciach mal dosiahnuť 85%. V meste je vybudovaná verejná kanalizácia. Z každej strany Váhu je vybudovaný kanalizačný systém, ktorý je zakončený čističkou odpadových vôd ČOV. Na kanalizáciu je napojených 98% obyvateľstva. Pristúpilo sa k separovaniu odpadov vo vybraných častiach a to skla a papiera. Podľa financií sa rozšíri aj do ostatných častiach mesta a aj o iné frakcie. Mesto má uzavretú skládku. Na zneškodňovanie odpadov je spaľovňa nebezpečných odpadov a skládka priemyselného odpadu. Duslo je najväčším znečisťovateľom ovzdušia v regióne. Na úseku Šaľa-Selice Váh je na III.stupni znečistenia a v ostatných úsekoch je to IV.stupeň znečistenia. Podieľajú sa na ňom Duslo a verejná kanalizácia. Na znečisťovaní pôdy sa zúčastňuje automobilová doprava a poľnohospodárstvo, odpad, hnojivo, pesticídy, ktoré môže ohroziť spodné vody. V súčasnosti sa evidujú 162 neobývaných domov a 463 neobývaných bytov.

Na základe analýzy, Komisia vybrala kritické oblasti a to:
¨ doprava
¨ investície
¨ podnikanie
Pre tieto kritické oblasti spracovala SWOT analýzy. Analyzovali sa silné a slabé stránky, posúdila sa konkurenčná pozícia Šale voči ostatným mestám. Politická reprezentácia mesta, miestne podniky, predstavitelia inštitúcií sú ochotní venovať sa realizovaniu zmien, ktoré budú priaznivé pre mesto, obyvateľov, ktoré zaistia rast miestnej ekonomiky. Prinesie to efekt, ak podniky, inštitúcie budú spolupracovať pri realizácii zmien a podporovať sa. Existujú zdroje v meste aj mimo, s pomocou ktorých sa môže dosiahnuť cieľ.
SWOT analýza
1. vnútorná, ktorá sa zaoberá silnými a slabými stránkami z hľadiska významu kritických bodov (doprava, investície, podnikanie)
2. vonkajšia, analýza hrozieb, príležitostí, zmeny, ktoré môžu ovplyvňovať vývoj v meste v oblasti:
demografické a sociálne zmeny
ekonomické zmeny
legislatívne zmeny
technologické zmeny

1. vnútorná analýza
DOPRAVA
Šaľa je dôležitým železničným uzlom pre osobnú dopravu (Bratislava-Galanta-Šaľa-Štúrovo). Vodná doprava je využívaná na nákladnú a osobnú prepravu. Trať Šaľa-Komárno je možné využívať aj vďaka vybudovaniu vodného diela Selice. V súčasnosti je mesto dopravne zaťažené automobilovou dopravou. Dopravne je dostupné z miest ako z Bratislavy do Nových Zámkov, z Nitry, z Trnavy do Dunajskej Stredy. Situáciu zhoršuje, že mesto má len jeden most s dĺžkou 299 metrov, kde sa celá doprava sústreďuje a nemá cestný obchvat. S obchvatom súvisí výstavba nového mosta cez rieku Váh preto, že denne cez most prejde 14 000 áut, čo sa prejavuje aj na stave mosta. Cez mestskú časť Veča je vedený cestný ťah v smere Bratislava-Nové Zámky-Nitra i ťah do chemického podniku Dusla a.s.

SILNÉ STRÁNKY:
- kombinácia dopravy ako cestná, železničná, lodná
- dobrá dostupnosť Šale po železnici autom
- dopravné služby
- starostlivosť o bezpečnosť chodcov mestskou políciou

SLABÉ STRÁNKY:
- preťaženie centra mesta
- veľké dopravné zaťaženie mesta automobilovou dopravou
- neexistujúce priame napojenie na diaľnicu
- obchvat nie je zahrnutý vo výhľade Ministerstva dopravy
- zlá organizácia dopravy (nefungujúci semafor na krížení hlavných trás), technické riešenie dopravy, diaľkové a miestne značenie
- priemyselná zóna umiestnená na železničnou traťou, zhoršená dostupnosť
- nevyužité parkoviská v blízkom okolí centra
- zhoršujúci sa technický stav mestských komunikácií
- tranzit cez Veču
- zlá dostupnosť diaľkou autobusovou dopravou
- nízky štandard autobusovej stanice
- prístav je iba dočasne využívaný, obmedzená splavnosť Váhu
- nedostatok parkovacích miest na sídliskách
- chýbajúci heliport (dopravné kríženie, veľké podniky, zdravotné prevozy)
- absencia cyklických miest
- preťaženosť, zlý technický stav výpadovky na Nitru a Diakovce (krajnica, úzka cesta, kolízie s cyklistami)

INVESTÍCIE
Ekonomika je podmienená existenciou chemického podniku Duslo a.s., s ktorým je spojených mnoho iných podnikov. Ekonomika je orientovaná na regionálny a národný trh a závislá na vývoji krajiny. Problematika je sústredená na rozvoj existujúcich podnikov, pričom je nutné mať k dispozícii voľné budovy, pozemky. Získanie nových investorov, či už aj zahraničných, sa zlepší imidž mesta. Pre podniky je zas dôležitá ponuka služieb aj kvalifikácia a dostupnosť pracovnej sily. Ide o získanie nových investorov, ktorí budú napomáhať rozvoju miestnej ekonomiky, ale nebudú ohrozovať miestne podniky. Tieto investície prinesú väčšiu ponuku nových pracovných miest a rozvoj a vytváranie nových podnikov. Cieľ: vytvoriť podmienky pre príchod priemyselných investorov, rozvoj existujúcich podnikov pri rešpektovaní zvláštností a potrieb.Priemyselné zóny vo vlastníctve mesta: v okolí čističky odpadových vôd, pozemky v smere na Diakovce. Problémom je technická infraštruktúra, dopravné napojenie, zaradenie plôch do poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Najprv sa identifikujú vhodné plochy podľa záväzných predpisov, potom mesto s podnikmi, vlastníkmi pripravia objekty, plochy aby sa mohli ponúknuť investorom a na záver sa zaistí dopravné napojenie (finančné zdroje : mesto, event. Fondy EÚ)Cieľ: Realizácia, rozvoj investícií výstavbou nových a rekonštrukciou inžinierskych sieti. Rekonštrukciou a modernizáciu sa získajú nové priemyselné podniky. Pozemky pre investorov treba pripraviť tak, aby bolo ľahké a rýchle napojenie na inžinierske siete a komunikačnú infraštruktúru. Čistička odpadových vôd ČOV je zastaralá ako aj kanalizačná sieť. Rekonštrukcia ČOV zabezpečí napojenie nových investorov aj výstavbu bytov.
Cieľ: Rozvoj informovanosti na trhu práce, zlepšiť dostupnosť pracovnej sily

Pre investorov je rozhodujúca kvalita pracovnej sily(ktorá je v meste hodnotená vysoko). V dnešnej dobe je už samozrejmosťou, že mestá i obce majú vlastné rádiá, či regionálne televízie. Horšie je to s financiami a mali by sa hľadať cesty ako získať financie z fondov Európskej únie. Informovanosť ľudí u nás je takmer nulová a preto je i záujem ľudí o veci verejne slabší. Ľudia si skôr pozrú televíziu ako prečítajú noviny, ale náklady na výstavbu štúdia sa pohybujú cca 4-5 miliónov plus ročné prevádzkové náklady cca 400 tisíc/mesačne.