Prvá písomná správa mesta Šaľa pochádza z roku 1002. Už vyše 1000 rokov je písomne evidovaný život a existencia človeka v tomto meste. Mestská časť Veča sa spomína až okolo roku 1100 v zoborskej listine, pričom lokalita už existovala skôr, lebo v listine sa uvádza, že bola na pokročilom stupni rozvoja. Dnes známa budova ako renesančný kaštieľ pôvodne bol ako vodný hrad. Chránenou kultúrnou pamiatkou je roľnícky dom z pletenice a strecha bola z tŕstia. Takmer pred 120 rokmi udrel do veže miestneho kostola guľový blesk. Na základe tejto mimoriadnej udalosti postavili občania Súsošie sv. Trojice.
Od roku 1996 sa Šaľa stáva okresným mestom. Tento okres leží v juhozápadnej časti Slovenska a je jedným z okresov Nitrianskeho kraja. Leží na pravom a ľavom brehu dolného toku rieky Váh, na ľavom brehu rieky leží mestská časť Veča. Oddelenú časť Veči od Šale spája most. Okres leží v Podunajskej nížine a má pretiahnutý tvar severojužným smerom. Okres vypĺňajú Podunajská rovina a Podunajská pahorkatina. Vzťahy k širšiemu zázemiu vplývajú z polohy okresu. Vo vzťahu k centrám susedných okresov, k centru Nitra a Bratislava predstavuje modálny región tvorený stredne veľkými až veľkými vidieckymi sídlami. Z hľadiska klimatických podmienok sa zaraďuje do teplej klimatickej oblasti. Tento región predurčujú ako vhodný pre letnú kreáciu (kúpanie, vodné športy). Poloha a charakter územia predurčujú, že patrí medzi najteplejšie a najsuchšie oblasti Slovenska. Pôdno-klimatické podmienky, vysoká kvalita pôdy a rozsah vybudovaných závlah vytvárajú vhodné podmienky na vysokú produktivitu poľnohospodárskej výroby. Rozloha je 355,9 km2 čo tvorí len 5,6 % rozlohy Nitrianskeho kraja a patrí k najmenším okresom. Počet obyvateľov je 54 159 pričom je 152,2 obyvateľov/km2 a patrí medzi extrémne husto zaľudnené mesto.
Územie okresu Šaľa je súčasťou euroregiónu Váh-Dunaj-Ipeľ, ktorého prioritou je upevnenie, rozšírenie spolupráce nitrianskeho regiónu so župami Komárom, Esztergom, Pest s cieľom podpory rozvoja hospodárstva, infraštruktúry a špecifických foriem cestovného ruchu aj spolupráca v sociálnej oblasti, riešenie problémov územného a regionálneho rozvoja. Šaľa je križovatkou ciest I. a II. triedy, ktoré sa mimo územia okresu napájajú na celoštátne a medzinárodné cesty. V dôsledku hustej a kvalitnej dopravnej infraštruktúre sú dobre dostupné aj ďalšie centrá ako Bratislava, Nitra, aj rekreačné centrá Podhájska, Patince a kultúrno-historické pamiatky Komárno. Disponuje nie len známym rekreačným centrom, termálnym kúpaliskom Diakovce, ktoré sa nachádza 7 km od Šale, ale aj vodnými plochami na Váhu a má predpoklady pre realizáciu viacerých foriem cestovného ruchu.
V novembri 2001 bol uskutočnený prieskum podnikateľského prostredia. Bol súčasťou analýzy prostredia na zostavenie strategického plánu ekonomického rozvoja mesta Šale. Cieľom bolo spoznať názory, problémy, plány tých, ktorí investujú a vytvárajú pracovné príležitosti. Prieskum sa týkal podnikania, exportnej orientácie, pracovnej sily, informáciách o nehnuteľnostiach a investíciách, vzťahov k miestnej správe, názory a služby verejnej správy a celkový dojem mesta ako mesta na podnikanie. Záver prieskumu ukázal, že pozitívum je, že :
a) miestna ekonomika má priaznivú štruktúru – silný podnik, na ktorý sú naviazané aj iné podniky
b) počet zamestnancov v opýtaných podnikoch rastie a v blízkej budúcnosti majú vznikať ďalšie nové pracovné miesta
c) podniky chcú investovať do rozširovania výroby a rozširovať svoju pôsobnosť mimo regiónov
d) miestne podniky vyplácajú nadpriemerné mzdy
Negatívum z prieskumu bolo, že :
a) mesto pociťuje nedostatok pracovníkov v mnohých profesiách
b) v meste chýbajú zahraničný investori
c) slabá podpora zo strany mesta na podnikanie a zlá spolupráca s miestnou správou
Bola vytvorená Komisia pre strategický rozvoj Šale, kde úlohou bolo zostaviť strategický plán ekonomického rozvoja mesta. Ako konzultanti pracovali česko-americká konzultačná firma a vzdelávací inštitút Academia Istropolitana Nova. Ako prvé sa pripravili údaje, informácie o obyvateľstve, zamestnanosti, infraštruktúre, o stave životného prostredia, o miestnej ekonomike, o bývaní, o zariadeniach ako školstvo, šport, kultúra, údaje o meste, o okolí, okrese. Dnes sídlia v Šali súdne, správne, školské, zdravotné, kultúrne inštitúcie, mestský a okresný úrad. Centrum tvorí Námestie sv. Trojice, osou mesta je Hlavná ulica ohraničená rímsko-katolíckym kostolom. Svoju podobu mení hlavne stavaním nových budov a sídlisk. Vo Veči sídli Okresné riaditeľstvo Policajného zboru. Začala sa tu aj bytová výstavba. Pozornosť je venovaná tiež ekológii, ochrane a tvorbe životného prostredia, riešenia dopravy a zdravého pohybu, zón oddychu, detských ihrísk, výsadbe zelene.
Obyvateľstvo v meste Šaľa je 24 564 a hustota je 562 obyvateľov/km2 .
Národnostné zloženie:slovenská národnosť79,7%
Maďarská17,9%
Česká0,7%
Rómska0,4%
Iná1,3%
Najväčšieho vierovyznania rímsko-katolícke (52%) a evanjelické.
Spolu ženy muži
Do 15 roku života4 9042 5282 376
Počet voličov (nad 18 rokov)18 7239 0179 706
Produk. vek (M do 60 r., Ž do 55 r.)16 0808 0577 804
Produk. Vek(M nad 60 r., Ž nad 55 r.)2 9709602 172
Členenie podľa vzdelania:
základné 412921,31 %
vyučený 596830,80 %
stredošk. 729337,64 %
vysokošk. 1984 10,24 %
deti 4901 -
neuviedli 269 -
bez vzdel. 20
Dôležitým znakom priestorovej štruktúry okresu Šaľa je vysoká hustota. V 13 obciach okresu sa takmer polovica sústreďuje v mestskom sídle.
Vek obyvateľov 2001 2005 2010
Predproduktívny 9789(18%) 9005(16,1%) 8517(15,1%)
Produktívny 34637(63,7%) 36040(64,5%) 35869(63,6%)
Poproduktívny 9928(18,3%) 10837(19,4%) 12034(21,3%)
Migrácia (14,2 na 1000 obyv.)sa vyskytuje hlavne u mladých ľudí, dôvodom je stavba rodinných domov a možnosť pracovného uplatnenia. Emigrácia je na stupni 3,8 na 1000 obyv. Menej ako ¾ tvorí obyvateľstvo so základným a učňovským vzdelaním, podiel vysokoškolsky vzdelaných je 3,6% a je nižší ako celosvetový priemer.
- priemerný vek obyv. okresu Šaľa je 36,4 rokov
- priemerný vek šaľanov je 33,8 rokov
- index vitality okresu Šaľa je 98,6% a radí sa k regresívnemu typu populácie
- index ekonomickej zaťaženosti obyvateľov je na úrovni 56,9%
Miera nezamestnanosti sa pohybuje na úrovni priemeru Slovenska, pričom až 70% z nezamestnaných sú osoby s najnižším stupňom vzdelania.
V Šali sa sústreďuje momentálne SPŠCh, SPŠ priemyselná, SOUCH, SOU poľnohospodárske, Gymnázium J. Fándlyho, 8 ročné gymnázium J. Fándlyho, Špeciálna škola, Základná umelecká škola, Základná škola Bernolákova ulica, Hollého ulica, Krátka ulica, Horná ulica, Pionierska ulica, Pázmanya ulica. Významná je aj Rain School, ktorá vykonáva kurzy anglického jazyka so zahraničnými lektormi, pripravuje deti aj dospelých na medzinárodne uznávané skúšky akou je First Certificate In English. V jazykovom centre sa vykonávajú kurzy anglického a nemeckého jazyka pre všetky úrovne, kurzy z jazyka francúzskeho, španielskeho, talianskeho aj z ruštiny. S výnimkou vysokých škôl je zastúpené všetkými stupňami škôl sústredené na existujúce hospodárske odvetvia.
Významné miesto v oblasti zdravotníctva a sociálnej starostlivosti patrí Nemocnica s poliklinikou a modernému Centru zdravotnej starostlivosti a.s. Duslo Šaľa. Je vytvorená sociálna starostlivosť, kde patria jasle, kluby dôchodcov, ústav pre zdravotne postihnuté deti, domov pre matky s deťmi. Je zariadené množstvo neštátnych zariadení aj firma, ktorá sa zaoberá domácou ošetrovateľskou starostlivosťou o starších šaľanov. Funguje aj Rýchla lekárska pomoc so špeciálne vybaveným vozidlom, slúži pre obyvateľov mesta i okresu. V súčasnosti je obyvateľom k dispozícii 6 lekárni, pričom každý deň má jedna lekársku pohotovostnú službu.
Cestovný ruch je postavený na využívaní termálnych prameňov. Termálne kúpalisko Diakovce patrí k najstarším, najväčším zariadeniam. Pri obci Kráľová nad Váhom je rieka Váh prehradená a vodná plocha je všestranne využiteľná. Je možné navštíviť detskú farmu, ktorá ponúka prehliadku viac ako 20 druhov zvierat, školu jazdenia, krátkodobé pobyty pre deti zo sociálnych ústavov s detských domovov.
Športový život mesta sa sústreďuje v ľahkej atletike, ľadovom hokeji, hádzanej, šach, karate, kanoistika, tenis, turistika, vodná turistika, kulturistika, plávanie. K najpopulárnejším a obyvateľom najnavštevovanejším športom je hádzaná-ženy. Ich športová hala je postavená pri letnom kúpalisku, ktoré bolo z vysokých prevádzkových nákladoch zatvorené. V súčasnosti sa tam sústreďujú skauti. Pre rozvoj športu je vybudovaný zimný štadión, tenisové kurty, futbalový štadión, plaváreň, kolkáreň. Ak šaľania si chcú zlepšiť kondičku alebo zdravotný stav, môžu tiež využiť posilňovňu, ktorá je vo väčšej miere navštevovaná mladými ľuďmi. Sú pripravované rôzne programy aj pre ľudí s problémami váhy.
Okres Šaľa oddávna bola zameraná na poľnohospodárstvo ale počas industrializácie sa začal rozvoj priemyselných odvetví. V povojnovom období sa začala stavba priemyselného podniku Dusla a.s., z agrárneho mestečka sa stalo priemyselné mesto. Zameriava sa na spracovanie plynu, je najväčším výrobcom hnojív, gumárenských chemikálií, inhibítora, cca 80% finálnych výrobkov je určených na export. Zamestnáva takmer 3000 zamestnancov a ich priemerná mzda je na úrovni 14000 Sk. Trikota, ktorá zamestnáva prevažne ženy, je zameraná na strihanie a šitie bielizne, ktorá je tiež vyvážaná do zahraničia.
Je zaregistrovaných 2982 súkromných podnikateľov z toho 2523 FO a 459 PO. Obchodnú sieť dopĺňajú supermarkety, súkromné predajne potravín a textilu, domácich potrieb, drogérie. Služby rozširujú sklenárstvo, pohrebníctvo, kamenárstvo, plynoslužba, projekčné služby. Bola postavená polyfunkčná tržnica s 50 pultovými stánkami a prevádzkovými jednotkami a 48 garážami, slúži i na tradičné šalianske trhy. K ďalším dôležitým službám, ktoré nemôžu chýbať zaraďujeme čerpacie stanice na benzín a plyn, bolo vybudované stredisko technickej kontroly áut, opravovne, predajne, pneuservis, autosalón, stolárstvo. Pôsobia tu i bankové ústavy, reštauračné služby využívané na posedenie. V súčasnosti sú vedúcimi odvetviami hospodárstva priemysel a stavebníctvo doplnené službami, vo vidieckych obciach je to naďalej tradičné poľnohospodárstvo.
Technická infraštruktúra, predovšetkým ide o zásobovanie elektrickou energiou, plynofikáciu, kanalizáciu, ČOV. V okrese je vybudovaná vodná elektráreň Kráľová nad Váhom a prenos elektrickej energie je prostredníctvom vedenia. Zásobovanie teplom je závislé od charakteru bytovej výstavby buď z okresných vyhrevní, z blokových kotolní alebo z decentralizovaných tepelných zdrojov. Uvažovala sa dodávka tepla z teplárne Duslo Šaľa cez horúcovodný napájač. Predpokladá sa do roku 2010 dodávka tepla a teplej úžitkovej vody pre 45% bytového fondu. Ukončenie plynofikácií sa predpokladá v roku 2015, kedy by stupeň plynofikácie v jednotlivých obciach mal dosiahnuť 85%. V meste je vybudovaná verejná kanalizácia. Z každej strany Váhu je vybudovaný kanalizačný systém, ktorý je zakončený čističkou odpadových vôd ČOV. Na kanalizáciu je napojených 98% obyvateľstva. Pristúpilo sa k separovaniu odpadov vo vybraných častiach a to skla a papiera. Podľa financií sa rozšíri aj do ostatných častiach mesta a aj o iné frakcie. Mesto má uzavretú skládku. Na zneškodňovanie odpadov je spaľovňa nebezpečných odpadov a skládka priemyselného odpadu. Duslo je najväčším znečisťovateľom ovzdušia v regióne. Na úseku Šaľa-Selice Váh je na III.stupni znečistenia a v ostatných úsekoch je to IV.stupeň znečistenia. Podieľajú sa na ňom Duslo a verejná kanalizácia. Na znečisťovaní pôdy sa zúčastňuje automobilová doprava a poľnohospodárstvo, odpad, hnojivo, pesticídy, ktoré môže ohroziť spodné vody. V súčasnosti sa evidujú 162 neobývaných domov a 463 neobývaných bytov.
Na základe analýzy, Komisia vybrala kritické oblasti a to:
¨ doprava
¨ investície
¨ podnikanie
Pre tieto kritické oblasti spracovala SWOT analýzy. Analyzovali sa silné a slabé stránky, posúdila sa konkurenčná pozícia Šale voči ostatným mestám. Politická reprezentácia mesta, miestne podniky, predstavitelia inštitúcií sú ochotní venovať sa realizovaniu zmien, ktoré budú priaznivé pre mesto, obyvateľov, ktoré zaistia rast miestnej ekonomiky. Prinesie to efekt, ak podniky, inštitúcie budú spolupracovať pri realizácii zmien a podporovať sa. Existujú zdroje v meste aj mimo, s pomocou ktorých sa môže dosiahnuť cieľ.
SWOT analýza
1. vnútorná, ktorá sa zaoberá silnými a slabými stránkami z hľadiska významu kritických bodov (doprava, investície, podnikanie)
2. vonkajšia, analýza hrozieb, príležitostí, zmeny, ktoré môžu ovplyvňovať vývoj v meste v oblasti:
demografické a sociálne zmeny
ekonomické zmeny
legislatívne zmeny
technologické zmeny
1. vnútorná analýza
DOPRAVA
Šaľa je dôležitým železničným uzlom pre osobnú dopravu (Bratislava-Galanta-Šaľa-Štúrovo). Vodná doprava je využívaná na nákladnú a osobnú prepravu. Trať Šaľa-Komárno je možné využívať aj vďaka vybudovaniu vodného diela Selice. V súčasnosti je mesto dopravne zaťažené automobilovou dopravou. Dopravne je dostupné z miest ako z Bratislavy do Nových Zámkov, z Nitry, z Trnavy do Dunajskej Stredy. Situáciu zhoršuje, že mesto má len jeden most s dĺžkou 299 metrov, kde sa celá doprava sústreďuje a nemá cestný obchvat. S obchvatom súvisí výstavba nového mosta cez rieku Váh preto, že denne cez most prejde 14 000 áut, čo sa prejavuje aj na stave mosta. Cez mestskú časť Veča je vedený cestný ťah v smere Bratislava-Nové Zámky-Nitra i ťah do chemického podniku Dusla a.s.
SILNÉ STRÁNKY:
- kombinácia dopravy ako cestná, železničná, lodná
- dobrá dostupnosť Šale po železnici autom
- dopravné služby
- starostlivosť o bezpečnosť chodcov mestskou políciou
SLABÉ STRÁNKY:
- preťaženie centra mesta
- veľké dopravné zaťaženie mesta automobilovou dopravou
- neexistujúce priame napojenie na diaľnicu
- obchvat nie je zahrnutý vo výhľade Ministerstva dopravy
- zlá organizácia dopravy (nefungujúci semafor na krížení hlavných trás), technické riešenie dopravy, diaľkové a miestne značenie
- priemyselná zóna umiestnená na železničnou traťou, zhoršená dostupnosť
- nevyužité parkoviská v blízkom okolí centra
- zhoršujúci sa technický stav mestských komunikácií
- tranzit cez Veču
- zlá dostupnosť diaľkou autobusovou dopravou
- nízky štandard autobusovej stanice
- prístav je iba dočasne využívaný, obmedzená splavnosť Váhu
- nedostatok parkovacích miest na sídliskách
- chýbajúci heliport (dopravné kríženie, veľké podniky, zdravotné prevozy)
- absencia cyklických miest
- preťaženosť, zlý technický stav výpadovky na Nitru a Diakovce (krajnica, úzka cesta, kolízie s cyklistami)
INVESTÍCIE
Ekonomika je podmienená existenciou chemického podniku Duslo a.s., s ktorým je spojených mnoho iných podnikov. Ekonomika je orientovaná na regionálny a národný trh a závislá na vývoji krajiny. Problematika je sústredená na rozvoj existujúcich podnikov, pričom je nutné mať k dispozícii voľné budovy, pozemky. Získanie nových investorov, či už aj zahraničných, sa zlepší imidž mesta. Pre podniky je zas dôležitá ponuka služieb aj kvalifikácia a dostupnosť pracovnej sily. Ide o získanie nových investorov, ktorí budú napomáhať rozvoju miestnej ekonomiky, ale nebudú ohrozovať miestne podniky. Tieto investície prinesú väčšiu ponuku nových pracovných miest a rozvoj a vytváranie nových podnikov. Cieľ: vytvoriť podmienky pre príchod priemyselných investorov, rozvoj existujúcich podnikov pri rešpektovaní zvláštností a potrieb.Priemyselné zóny vo vlastníctve mesta: v okolí čističky odpadových vôd, pozemky v smere na Diakovce. Problémom je technická infraštruktúra, dopravné napojenie, zaradenie plôch do poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Najprv sa identifikujú vhodné plochy podľa záväzných predpisov, potom mesto s podnikmi, vlastníkmi pripravia objekty, plochy aby sa mohli ponúknuť investorom a na záver sa zaistí dopravné napojenie (finančné zdroje : mesto, event. Fondy EÚ)Cieľ: Realizácia, rozvoj investícií výstavbou nových a rekonštrukciou inžinierskych sieti. Rekonštrukciou a modernizáciu sa získajú nové priemyselné podniky. Pozemky pre investorov treba pripraviť tak, aby bolo ľahké a rýchle napojenie na inžinierske siete a komunikačnú infraštruktúru. Čistička odpadových vôd ČOV je zastaralá ako aj kanalizačná sieť. Rekonštrukcia ČOV zabezpečí napojenie nových investorov aj výstavbu bytov.
Cieľ: Rozvoj informovanosti na trhu práce, zlepšiť dostupnosť pracovnej sily
Pre investorov je rozhodujúca kvalita pracovnej sily(ktorá je v meste hodnotená vysoko). V dnešnej dobe je už samozrejmosťou, že mestá i obce majú vlastné rádiá, či regionálne televízie. Horšie je to s financiami a mali by sa hľadať cesty ako získať financie z fondov Európskej únie. Informovanosť ľudí u nás je takmer nulová a preto je i záujem ľudí o veci verejne slabší. Ľudia si skôr pozrú televíziu ako prečítajú noviny, ale náklady na výstavbu štúdia sa pohybujú cca 4-5 miliónov plus ročné prevádzkové náklady cca 400 tisíc/mesačne.
SILNÉ STRÁNKY:
- rozmanité výrobné služby využiteľné pre nových investorov
- nadpriemerné podmienky pre rozvoj poľnohospodárstva, príležitosť pre zahraničné investície
- rezervy na bytovú výstavbu
- mestskú projekt rozvoja bytovej výstavby
SLABÉ STRÁNKY:
- nedostatok zahraničných investícií
- nedostatočná aktivita pri získavaní zahraničných investorov, nepripravenosť mesta
- rozvojové zámery mimo intravilán na vysoko bonitnej pôde
- chýbajúca infraštruktúra pre nové investície
- ČOV má nedostatočnú kapacitu a treba ju modernizovať
- malá motivácia časti pracovnej sily k zamestnaniu sa
- nie sú vytvorené investičné príležitosti
- priemyselná zóna Diakovská cesta, majetkovo nevysporiadané
- roztrieštené, rozdrobené priemyselné areály menšieho rozsahu
- doplnkové investície do verejných služieb
PODNIKANIE
Šaľa je z hľadiska stredných podnikov v dobrom postavení, je tu množstvo malých podnikov, ktoré nehrajú dôležitú úlohu. Príčina môže byť v zatienení dominantným chemickým podnikom. Pričom najviac nových miest vzniká práve v malom a strednom podnikaní. Podpora vytvárania, rozvoja menších a stredných podnikov má významný vplyv na zníženie závislosti od dominantných zamestnávateľov a k zlepšeniu miestnych služieb i životných podmienok obyvateľov. Cieľ: využiť prirodzené podmienky Šale a okolia pre rozvoj malých, stredných podnikov s cieľom ekonomického rastu. Je potrebné vytvoriť komunikáciu medzi malými, strednými podnikmi a verejnými inštitúciami, aby sa identifikovali problémy podnikateľov, aby sa hľadali spoločné záujmy a záujmy mesta a hľadať spôsoby zlepšovania situácií so zdrojmi, ktoré sú k dispozícii. Cieľ: pripraviť podnikateľské priestory, zlepšiť prístup k nim. Pre malých podnikateľov je obtiažne využívať priestory v priemyselných objektoch alebo v budovách v meste preto, že sú zastaralé alebo na iné účely. Ak chceme podporiť podnikanie, je nutné nájsť priestory. Cieľ: uľahčiť prístup k finančným zdrojom pre malé a stredné podnikanie. V malom meste sa to prevažne rieši prostredníctvom informácií pre malé a stredné podnikanie, poradenstva. Úlohu tu môže zohrať aj otvorenosť a ochota komerčných bánk.
SILNÉ STRÁNKY:
- mesto ako dopravná križovatka, návštevníci ako potenciálny trh miestnych živnostníkov
- úspešné stredné firmy rôznych odvetví
- priestory na podnikanie dostupné v okolitých obciach do cca 15 km
- finančné ústavy v meste, služby pre podniky aj pre indikátor pre zahraničných investorov
- Duslo a.s. má priestory pre menšie výroby vo vlastnom areáli aj v meste, možnosť vybudovať vlastný vstup do týchto objektov
- zamestnanosť v mnohých menších, stredných firmách rôzneho druhu
- dobrá kúpna sila obyvateľstva, potenciál rastu služieb pre obyvateľstvo
- trh pre firmy v Bratislave
- dobré neformálne vzťahy a komunikácia medzi firmami i s verejnou správou
- dobré skúsenosti s Úradom práce, ochota spolupracovať s firmami
- dobrá infraštruktúra v súkromnej sfére
- funkčný tripartitný výbor, základ pre komunikáciu a riešenie problémov
SLABÉ STRÁNKY:
- nedostatok vhodného ubytovania
- stagnujúca bytová výstavba, nedostatok bytov, obtiažny prístup k prostriedkom na financovanie bývania
- nesystematická spolupráca s malými podnikmi a živnostníkmi
- odliv mladej kvalifikovanej pracovnej sily do Bratislavy
- malá spolupráca medzi strednými školami a malými, strednými podnikmi, slabá komunikačná informovanosť zo strany podnikateľov
- absolventom SŠ chýba prax, nie je o nich záujem na trhu práce
- prílišná väzba niektorých firiem na Duslo a.s.
- ohrozená existencia miestnej nemocnice
- voľné kapacity školstva, nevyužité k zvyšovaniu re/kvalifikácie
- malý záujem zo strany firiem o rekvalifikácie
Členovia komisie pre strategický rozvoj zhodnocovali ciele z hľadiska:
a) vplyvu na dosiahnutie zámeru
b) zrealizovateľnosti
c) načasovania
d) vplyvu na prilákanie investícií a tvorbu pracovných miest
Kritériá boli zvolé tak, aby mali čo najväčší dopad na ekonomický rozvoj.
Predpokladá sa, že do roku 2005 vzrastie obyvateľstvo cca 1500 a v období 2005-2010 príde k spomaleniu tempa rastu počtu obyvateľstva. Úbytok bude spôsobený záporným saldom prirodzeného vývoja obyvateľstva a mechanického pohybu. Ľudské zdroje a ich štruktúra je základom pre ekonomický a sociálny rozvoj regiónu
Národný úrad práce s podnikmi a mestom budú rozširovať a posilňovať rekvalifikáciu. Vytvorí sa informačná sieť o pracovnej sile a zamestnaní, čím sa zabezpečí sprostredkovateľská úloha (SOUCH a NÚP vytvorí systém prípravy učňov pre miestne podniky, podnikateľov). Ďalší supermarket má byť postavený na základe žiadosti a schválený aj Ministerstvom životného prostredia. Stavba má byť s výmerou 7171 m2 s parkoviskom pre zákazníkov predajne. Stavba pritiahne nové pracovné sily či už priamo mestských občanov alebo občanov z blízkeho okolia, čím sa zníži nezamestnanosť.
Ďalším cieľom je riešenie dopravy v meste ako parkovanie a organizácia vedenia dopravy. Riešenie miestnej dopravy sú čiastkové projekty, ktoré sú z časového hľadiska aktuálnejšie ako výstavba obchvatu, čo nie je plnohodnotné riešenie. Cieľom je rozvoj dopravnej infraštruktúry tak, aby nezaťažovala obyvateľov a životné prostredie a podporila rozvoj a prinášala Šali výhody. Zaistiť výstavbu obchvatu, ktorý napomôže lepšie napojenie na rýchlostné komunikácie a prístup k rozvojovým plochám mesta. Vnútorná doprava mesta riešená na základe vnútorného obchvatu, ktorý vymiestni automobily z centra. Súvisí to so systémom zásobovania, parkovania a vytvárania záchytných parkovísk na okraji centra. V centre sa doprava ukľudní s obmedzením dopravy a zaradením pešej zóny. Výsledkom je skľudnenie stredu mesta. Finančné zdroje zabezpečuje mesto a ďalej podľa zdrojov rozpočtu. Ďalším návrhom do budúcnosti je rozšírenie kanalizácie a napojenie 5 okolitých obcí. Tiež sa schválil sa návrh na výstavbu nájomných bytov, ktorý sa vyfinancuje zo štátnych dotácií a z úver. Na túto bytovú výstavbu sa hlásia ďalšie firmy. Nie je v okolí Šale žiadny chránený park, len 2 chránené areály a 6 prírodných pamiatok. Je efektívne vytvoriť park so zeleňou a detskými ihriskami, čím by sa čiastočne zabezpečil mechanický pohyb.
