Prvá písomná správa mesta Šaľa pochádza z roku 1002. Už vyše 1000 rokov je písomne evidovaný život a existencia človeka v tomto meste. Mestská časť Veča sa spomína až okolo roku 1100 v zoborskej listine, pričom lokalita už existovala skôr, lebo v listine sa uvádza, že bola na pokročilom stupni rozvoja. Dnes známa budova ako renesančný kaštieľ pôvodne bol ako vodný hrad. Chránenou kultúrnou pamiatkou je roľnícky dom z pletenice a strecha bola z tŕstia. Takmer pred 120 rokmi udrel do veže miestneho kostola guľový blesk. Na základe tejto mimoriadnej udalosti postavili občania Súsošie sv. Trojice.

Od roku 1996 sa Šaľa stáva okresným mestom. Tento okres leží v juhozápadnej časti Slovenska a je jedným z okresov Nitrianskeho kraja. Leží na pravom a ľavom brehu dolného toku rieky Váh, na ľavom brehu rieky leží mestská časť Veča. Oddelenú časť Veči od Šale spája most. Okres leží v Podunajskej nížine a má pretiahnutý tvar severojužným smerom. Okres vypĺňajú Podunajská rovina a Podunajská pahorkatina. Vzťahy k širšiemu zázemiu vplývajú z polohy okresu. Vo vzťahu k centrám susedných okresov, k centru Nitra a Bratislava predstavuje modálny región tvorený stredne veľkými až veľkými vidieckymi sídlami. Z hľadiska klimatických podmienok sa zaraďuje do teplej klimatickej oblasti. Tento región predurčujú ako vhodný pre letnú kreáciu (kúpanie, vodné športy). Poloha a charakter územia predurčujú, že patrí medzi najteplejšie a najsuchšie oblasti Slovenska. Pôdno-klimatické podmienky, vysoká kvalita pôdy a rozsah vybudovaných závlah vytvárajú vhodné podmienky na vysokú produktivitu poľnohospodárskej výroby. Rozloha je 355,9 km2 čo tvorí len 5,6 % rozlohy Nitrianskeho kraja a patrí k najmenším okresom. Počet obyvateľov je 54 159 pričom je 152,2 obyvateľov/km2 a patrí medzi extrémne husto zaľudnené mesto.

Územie okresu Šaľa je súčasťou euroregiónu Váh-Dunaj-Ipeľ, ktorého prioritou je upevnenie, rozšírenie spolupráce nitrianskeho regiónu so župami Komárom, Esztergom, Pest s cieľom podpory rozvoja hospodárstva, infraštruktúry a špecifických foriem cestovného ruchu aj spolupráca v sociálnej oblasti, riešenie problémov územného a regionálneho rozvoja. Šaľa je križovatkou ciest I. a II. triedy, ktoré sa mimo územia okresu napájajú na celoštátne a medzinárodné cesty. V dôsledku hustej a kvalitnej dopravnej infraštruktúre sú dobre dostupné aj ďalšie centrá ako Bratislava, Nitra, aj rekreačné centrá Podhájska, Patince a kultúrno-historické pamiatky Komárno. Disponuje nie len známym rekreačným centrom, termálnym kúpaliskom Diakovce, ktoré sa nachádza 7 km od Šale, ale aj vodnými plochami na Váhu a má predpoklady pre realizáciu viacerých foriem cestovného ruchu.

V novembri 2001 bol uskutočnený prieskum podnikateľského prostredia. Bol súčasťou analýzy prostredia na zostavenie strategického plánu ekonomického rozvoja mesta Šale. Cieľom bolo spoznať názory, problémy, plány tých, ktorí investujú a vytvárajú pracovné príležitosti. Prieskum sa týkal podnikania, exportnej orientácie, pracovnej sily, informáciách o nehnuteľnostiach a investíciách, vzťahov k miestnej správe, názory a služby verejnej správy a celkový dojem mesta ako mesta na podnikanie. Záver prieskumu ukázal, že pozitívum je, že :
a) miestna ekonomika má priaznivú štruktúru – silný podnik, na ktorý sú naviazané aj iné podniky
b) počet zamestnancov v opýtaných podnikoch rastie a v blízkej budúcnosti majú vznikať ďalšie nové pracovné miesta
c) podniky chcú investovať do rozširovania výroby a rozširovať svoju pôsobnosť mimo regiónov
d) miestne podniky vyplácajú nadpriemerné mzdy

Negatívum z prieskumu bolo, že :
a) mesto pociťuje nedostatok pracovníkov v mnohých profesiách
b) v meste chýbajú zahraničný investori
c) slabá podpora zo strany mesta na podnikanie a zlá spolupráca s miestnou správou

Bola vytvorená Komisia pre strategický rozvoj Šale, kde úlohou bolo zostaviť strategický plán ekonomického rozvoja mesta. Ako konzultanti pracovali česko-americká konzultačná firma a vzdelávací inštitút Academia Istropolitana Nova. Ako prvé sa pripravili údaje, informácie o obyvateľstve, zamestnanosti, infraštruktúre, o stave životného prostredia, o miestnej ekonomike, o bývaní, o zariadeniach ako školstvo, šport, kultúra, údaje o meste, o okolí, okrese. Dnes sídlia v Šali súdne, správne, školské, zdravotné, kultúrne inštitúcie, mestský a okresný úrad. Centrum tvorí Námestie sv. Trojice, osou mesta je Hlavná ulica ohraničená rímsko-katolíckym kostolom. Svoju podobu mení hlavne stavaním nových budov a sídlisk. Vo Veči sídli Okresné riaditeľstvo Policajného zboru. Začala sa tu aj bytová výstavba. Pozornosť je venovaná tiež ekológii, ochrane a tvorbe životného prostredia, riešenia dopravy a zdravého pohybu, zón oddychu, detských ihrísk, výsadbe zelene.

Obyvateľstvo v meste Šaľa je 24 564 a hustota je 562 obyvateľov/km2 .
Národnostné zloženie:slovenská národnosť79,7%
Maďarská17,9%
Česká0,7%
Rómska0,4%
Iná1,3%
Najväčšieho vierovyznania rímsko-katolícke (52%) a evanjelické.
Spolu ženy muži
Do 15 roku života4 9042 5282 376
Počet voličov (nad 18 rokov)18 7239 0179 706
Produk. vek (M do 60 r., Ž do 55 r.)16 0808 0577 804
Produk. Vek(M nad 60 r., Ž nad 55 r.)2 9709602 172

Členenie podľa vzdelania:
základné 412921,31 %
vyučený 596830,80 %
stredošk. 729337,64 %
vysokošk. 1984 10,24 %
deti 4901 -
neuviedli 269 -
bez vzdel. 20

Dôležitým znakom priestorovej štruktúry okresu Šaľa je vysoká hustota. V 13 obciach okresu sa takmer polovica sústreďuje v mestskom sídle.

Vek obyvateľov   2001               2005                  2010
Predproduktívny  9789(18%)      9005(16,1%)      8517(15,1%)
Produktívny        34637(63,7%)  36040(64,5%)    35869(63,6%)
Poproduktívny     9928(18,3%)    10837(19,4%)   12034(21,3%)

Migrácia (14,2 na 1000 obyv.)sa vyskytuje hlavne u mladých ľudí, dôvodom je stavba rodinných domov a možnosť pracovného uplatnenia. Emigrácia je na stupni 3,8 na 1000 obyv. Menej ako ¾ tvorí obyvateľstvo so základným a učňovským vzdelaním, podiel vysokoškolsky vzdelaných je 3,6% a je nižší ako celosvetový priemer.

- priemerný vek obyv. okresu Šaľa je 36,4 rokov
- priemerný vek šaľanov je 33,8 rokov
- index vitality okresu Šaľa je 98,6% a radí sa k regresívnemu typu populácie
- index ekonomickej zaťaženosti obyvateľov je na úrovni 56,9%

Miera nezamestnanosti sa pohybuje na úrovni priemeru Slovenska, pričom až 70% z nezamestnaných sú osoby s najnižším stupňom vzdelania.