Pri tvorbe finančného plánu môže finančný manažér – plánovač – využiť viaceré metódy a modely. Ich základnou funkciou v procese tvorby finančného plánu je poskytnutie informácií na rozhodovanie a na vypracovanie variantných finančných plánov vychádzajúcich z formulovaných cieľov a rôznych predpokladov o budúcnosti.

Metódy, techniky a modely tvorby finančného plánu môžeme rôzne deliť:
a. Špecifické metódy tvorby finančného plánu:
· Globálna metóda
· Metóda postupného zostavovania rozpočtov
· Metóda – analýza nulového bodu
· Metóda pomerných finančných ukazovateľov
· Metóda percentuálneho podielu na tržbách
· Regresná metóda
· Finančné metódy:
- stimulačné modely tvorby finančného plánu
- optimalizačné metódy tvorby finančného plánu

Špecifické metódy tvorby finančného plánu sú metódy, ktoré vznikli na pôde finančného plánovania a v tejto oblasti sa najčastejšie používajú. Výnimku tvorí metóda pomerných finančných ukazovateľov, ktorá je skôr metódou finančnej analýzy.

b. Ďalšie delenie metód by sme mohli urobiť podľa časového horizontu finančného plánu, t.j., ktoré metódy sú vhodné na tvorbu dlhodobého a ktoré na tvorbu krátkodobého finančného plánu. (Napríklad globálna metóda je metódou krátkodobého finančného plánovania, na druhej strane stimulačný model umožňuje zostaviť finančný plán aj na dlhší časový horizont.)

c. Jednotlivé metódy možno ďalej deliť, resp. priradiť k príslušnej časti finančného plánu. (Napríklad metódou analýza nulového bodu získame informácie iba na prijímanie plánových rozhodnutí v časti plánu zisku, na druhej strane simulačný model umožňuje vypracovať tri časti finančného pánu – plán zisku, finančnú bilanciu a plán cash flow.)

1. Globálna metóda
Globálna metóda patrí k tradičným metódam tvorby finančného plánu v našich podnikoch. Postupne sa vykryštalizovala ako súčasť v minulosti platnej „metodiky“ a štruktúry komplexného plánu podniku. Vychádza z vypracovaných vecných častí plánu (plán predaja, výroby, nákupu, investícií technického rozvoja, ľudských zdrojov atď.) z ktorých preberá požadovanú potrebu finančných prostriedkov a výšku vytváraných finančných zdrojov. K negatívnym stránkam metódy môže patriť najmä pasívna funkcia finančného plánu. Touto metódou tvoria finančný plán aj začínajúci podnikatelia, u ktorých sú primárne (y h2adiska metodick0ho0 budúci výrobok, služby, disponibilné výrobné kapacity, suroviny, ľudské zdroje a podobne.

2. Metóda postupného zostavovania rozpočtov
Charakteristické črty tejto metódy sú: uplatňuje sa v krátkodobom finančnom plánovaní (ročných, štvrťročných a mesačných časový horizont), je súčasťou systému vnútropodnikového riadenia, rozpočty sa orientujú na väčšie podrobnosti. Finančný plán (nami nazvané výstupy z finančného plánu) nadväzuje na tzv. funkčné rozpočty zodpovedajúce funkciám podniku. Rozpočty sa porovnávajú s pôvodným návrhom finančného plánu a uvádzajú sa do vzájomného súladu, čím vzniká reálny variant finančného plánu. Sústava rozpočtov sa využíva pri kontrole plnenia plánu na získanie odchýlok, zodpovedných osôb a má súvislosť aj s motivačným systémom manažérov v podniku.

3. Metóda – analýza nulového bodu
Analýza nulového bodu skúma zmenu veľkosti zisku a predajných cien výrobkov na základe rozprestierania fixných nákladov na rôzny objem predaja alebo činnosti. Finančný manažér pri tvorbe finančného plánu využíva metódu na hodnotenie nových projektov, na hodnotenie tzv. minima podnikateľskej aktivity, t.j. hranice, pod ktorú by nemali tržby klesnúť.
Analýza nulového bodu umožňuje zistiť, pri akom objeme činnosti dochádza k rovnováhe medzi tržbami a nákladmi a kedy ďalšie zvýšenie objemu činnosti začína prinášať zisk.
Praktickým problémom pri aplikácii metód môže byť rozdelenie celkových nákladov na fixné náklady a variabilné náklady.

4. Metóda pomerných finančných ukazovateľov
Podstatou metódy je využitie vybraných pomerných finančných ukazovateľov a predpokladaných tržieb pri tvorbe plánovanej finančnej bilancie (plánovanie štruktúry aktív a finančnej a kapitálovej štruktúry). Pomerové finančné ukazovatele vystupujú pritom ako „vzorové hodnoty“, ktoré podnik chce v budúcnosti dosiahnuť. Môže ísť o ukazovatele formulované ako:
· Špecifické (konkrétne) ciele podniku
· Priemerné ukazovatele za podniky pôsobiace v rovnakom odvetví alebo vo výrobnom odbore
· Pomerové finančné ukazovatele prosperujúcej porovnateľnej zahraničnej firmy , konkurencie a podobne