Pri tvorbe finančnej bilancie nie je nevyhnutné, aby každý pomerový ukazovateľ bol konformný s priemernou úrovňou v odvetví, odbore a pod. Stačí vytvoriť konformnosť v rozhodujúcich položkách finančnej bilancie.

5. Metóda percentuálneho podielu na tržbách

Metóda vychádza z predpokladu fixného pomeru medzi jednotlivými položkami finančnej bilancie (súvahy) a celkovým objemom tržieb.
Umožňuje dať odpoveď na nasledujúce otázky:
1. Aké aktíva a v akej štruktúre by mal mať podnik v plánovanom období, aby zabezpečil predpokladaný rast tržieb ?
2. Koľko kapitálu potrebuje na investície a v akej štruktúre (akciový, dlhodobý úver, krátkodobý úver a pod.)?
3. Koľko finančných prostriedkov sa získa zo zisku ?

6. Regresná metóda
Ak predchádzajúca metóda pokladala pomer medzi tržbami a položkami bilancie za fixný, regresná metóda, naopak, zohľadňuje štatistiky overenú skutočnosť premenlivého pomeru dvoch veličín. V tom spočíva zásadný rozdiel medzi nimi. Ďalším charakteristickým znakom je jej aplikovateľnosť na dlhší časový horizont plánu, pri ktorom metóda percentuálneho podielu na tržbách spravidla stráca opodstatnenie.
Položky finančnej bilancie, pri ktorých nie je preukázateľná závislosť od objemu tržieb (ako sú napr. dlhodobé úvery, obligácie, základné imanie), predstavujú alternatívne zdroje financovania a o ich štruktúre a výške použitia rozhoduje finančný manažér.

Finančné modely
Vo finančnom plánovaní sa používajú aj matematické modely. Možno ich členiť na dve skupiny:
- Simulačné modely tvorby finančného plánu
- Optimalizačné modely finančného plánu

1. Simulačné modely tvorby finančného plánu
Stimulačné modely pomáhajú finančnému manažérovi vypracovať plánované finančné výkazy v niektorých alternatívach podľa zadaných predpokladov o vývoji ukazovateľov podmieňujúcich tvorbu plánu. Využitím počítača umožňujú automatizovať dôležitú časť plánovania, ktorá je rutinná a časovo i pracovne náročná. Simulačné modely však nekladú dôraz na také finančné kategórie, ako sú súčastná čistá hodnota, prírastkové hotovostné toky, trhové riziko a pod., ani neposkytujú informáciu o optimálnej finančnej stratégii a pláne.
Jednoduchý simulačný model, pomocou ktorého určíme plánové hodnoty troch častí finančného plánu (plán zisku, plán zdrojov a použitia peňažných prostriedkov – cash flow, finančná bilancia), vychádza z konštrukcie plánovacích tabuliek: