1. Ciele finančného plánu a ostatné parametre
· Tržby (T)
· Emisia akcií (EA)
· Podiel nákladov na tržbách (a1)
· Úroková miera (a2)
· Daňová sadzba (a3)
· Odpisová sadzba (a4)
· Dividendový podiel (a5)
· Podiel čistého pracovného kapitálu na tržbách (a6)
· Podiel stálych aktív na tržbách (a7)

2. Finančný model
Rovnice plánu zisku:
T = cieľ finančného plánu
N = a1 * T
U = a2 * ÚV
D = a3 *(T-N-U)
ČZ = T- N – U – D

Rovnice plánu zdrojov a použitia peňažných prostriedkov:
ODP = a4 * SA
UV = ČPK + INV + DIV – ČZ – ODP – EA
EA = cieľ finančného plánu
INV = ODP + SA – SA’
DIV = a5 * ČZ

Rovnice finančnej bilancie:
ČPK = a6 * T
SA = a7 * T
DP = DP – DP‘
VI = VI’ + ČZ – DIV + EA

Dosadením konkrétnych informácií do modelu sa môže presvedčiť o jeho funkčnosti a aplikovateľnosti. Konštrukcia modelu, zadávané parametre, ako aj počet rovníc závisia od stupňa podrobnosti plánovacích tabuliek – plánu zisku, plánu zdrojov a použitia peňažných prostriedkov a finančnej bilancie. Stupeň podrobnosti závisí od konkrétnych charakteristík podniku – veľkosti, druhu vyrábanej produkcie, produkčného typu a podobne.

2. Optimalizačné modely tvorby finančného plánu
Vo finančnom plánovaní sa často využívajú aj optimalizačné modely, ktoré pomáhajú finančnému manažérovi hľadať najlepšie riešenie za istých predpokladov a obmedzení.
Pri riešení úloh optimalizácie sa najčastejšie používa lineárne programovanie. Matematické riešenie vychádza z predpokladu, že výsledky ekonomických činností sú priamo úmerné použitým zdrojom. Lineárne programovanie je účinným nástrojom optimálneho plánovania v prípadoch, keď úlohou je vybrať z množiny riešení optimálne riešenie a kde uvedený problém môžeme s postačujúcou presnosťou matematicky vyjadriť lineárnym vzťahom.