Optimálne riešenie úlohy je vtedy, ak kriteriálna funkcia nadobúda svoj extrém. Okrem optimálneho riešenia sú pri aplikácii lineárneho programovania dôležité aj ďalšie informácie získané pri riešení úlohy. Sú to najmä informácie o stave vyžitia zdrojov, redukované ocenenia premenných, ktoré nie sú v optimálnom riešení a tieňové ceny zdrojov. Tieňová cena vyčerpaného zdroja pri ohraničení ≤ vyjadruje, o koľko by sa zlepšila hodnota kriteriálnej funkcie keď sa ohraničenie zníži o jednu jednotku (teda ak by sme mali k dispozícii ďalšiu jednotku chýbajucého zdroja). Dôležité informácie poskytuje aj tzv. senzitívna analýza čiže analýza citlivosti modelu na zmeny vstupných údajov a skúmanie vplyvu parametrizácie na optimálnosť riešenia.

Pri aplikácii lineárneho aplikačného modelu sa do modelu zahŕňajú nielen informácie finančného charakteru, ale aj informácie z ostatných častí plánu podnik, čo zlepšuje vzájomnú závislosť jednotlivých častí a zvyšuje kvalitu plánu.
Z hľadiska časového horizontu plánu sa lineárne optimalizačné modely využívajú najmä pri tvorbe ročného finančného plánu. Vhodnosť použitia na ročné plánovanie je determinované tým, že:
· Na ročné plánovacie obdobie modelu uspokojivo aproximuje existujúce ekonomické závislosti vo výrobnom procese
· Pre daný časový horizont sú spravidla dostupné kvalitné vstupné informácie, t.j. normy spotreby výrobných zdrojov, skúsenostné a učiace krivky a podobne.
· Optimalizácia sa uskutočňuje pomocou simplexneovej metódy, ktorú riešiť na osobnom počítači používaný ľubovoľného tabuľkového procesora alebo programu na riešenie úloh lineárneho programovania, napr. QUANTITATIVE SYSTEMS OF BUSINESS PLUS atď.
· Matematický model je pomerne jednoduchý čo umožňuje jeho ľahkú interpretácia pri využívaní výsledkov v systéme finančného plánovania.

Na druhej strane je nevyhnutné mať na zreteli určité “slabé stránky riešenia spočíatočná najmä v:
· Deterministickom prístupe, ktorý nezohľadňuje vplyvy náhodných činiteľov
· Nezohľadnení vývoja plánovacieho problému v čase – dynamickosti
· Zakomponovaní iba časti informácií potrebných na tvorbu komplexného finančného plánu

Vo finančnom plánovaní možno použiť aj ďalšie optimalizačné modely, napr. Carletov, Warenov a Sheltonov, Francisov a Rowellov. Pre tieto modely je charakteristické, že sú zamerané len na finančné rozhodovanie, vstupné informácie obsahujú väčší rozsah finančných charakteristík podniku a jeho okolia. Ide najmä o externé finančné faktory, úvery, úroky, splátky úveru, emisiu akcií, nerozdelený zisk, dividendy, finančné riziko a podobne.
Na riešenie problémov optimalizácie portfóliá je zameraný Hamiltonov a Mozesov model.
Ďalšou aplikáciou lineárneho programovania vo finančnom plánovaní je model LONGER, ktorého tvorcami sú S. C. Myers a G. A. Pogue.
Ťažiskom riešenia je významná oblasť finančného plánovania – plánovanie projektov rozvoja, dividendovej politiky a finančnej štruktúry podniku.
Cieľom modelu je maximalizovať čistú súčastnú hodnotu podniku. Opiera sa o aditivitu hodnôt a o Modigilianiho-Millerovu teóriu, že hlavnou výhodou dlhu je úrokový daňový štít. Pri modeli LONGER je cenné aj to, že pomocou tieňových cien môžeme „oceniť“ vplyv finančných rozhodnutí na projekt a vypočítať upravenú čistú súčastnú hodnotu projektu.