Rozpočtový deficit

Rozpočtový deficit - štátny dlh, fiškálna nerovnováha, teórie rozpočtového deficitu, štátny dlh.

Rozpočtový deficit:
Rozpočtovým deficitom sa rozumie situácia, keď sú rozpočtové príjmy v istom období nižšie ako celkové výdavky – rozdiel medzi celkovými výdavkami v hotovosti vrátane úrokov a celkovými príjmami v hotovosti s vynechaním úrokových príjmov. Rozpočtový deficit odráža len pohyb tokových veličín.

Historicky sa vyvinuli tri základné teoretické názory na makroekonomické dôsledky deficitu:

1.) Klasický a neoklasický : hodnotí makroekonomické dôsledky deficitu negatívne, a preto ho odmieta. Podľa zástancov nemôže žiaden ekonomický subjekt dlhodobo žiť na dlh, lebo tento má stále tendenciu narastať. Štátne výdavky majú byť hradené výlučne z daní, ktoré má platiť predovšetkým ten, kto má zo štátnych výdavkov prospech.
2.) Keynesiánsky a postkeynesiánsky: hodnotí dôsledky deficitu pozitívne, a preto ho v niektorých prípadoch odporúča. Môžeme sem zaradiť teóriu cyklickej vyrovnanosti štátneho rozpočtu a teóriu sústavného deficitu. Tvrdia že práve v obdobiach depresie musí vládna politika intervenovať proti poklesu zisku a to i na úkor rozpočtových deficitov.
3.) Neoricardovský : Stavajú sa k problematike neutrálne. Tvrdia, že subjekty konajú na základe racionálnych očakávaní a uvedomujú si, že buď ony alebo ich potomkovia budú nútený splácať dnešné deficity a náklady dlhu, a preto je jedno, či sa deficit spláca z daní alebo prostredníctvom dlhu. Deficity nehrajú aktívnu úlohu.

 Základné členenie rozpočtového deficitu:

Štrukturálny deficit – nazýva sa aj aktívny schodok štátneho rozpočtu. Je to deficit, ku ktorému by došlo pri daných príjmoch a výdavkoch , ak by ekonomika fungovala na úrovni výstupu rovnajúcemu sa úrovni prirodzenej zamestnanosti. Zmeny štrukturálneho deficitu sú vyvolané vedomými zásahmi vlády do ekonomiky.
Cyklický deficit - nazývaný aj pasívny, je vyvolaný výkyvmi národohospodárskej aktivity v rámci ekonomického cyklu, a to pri nezmenených príjmoch, daňových sadzbách a vládnych výdavkoch.
Krytie rozpočtového deficitu domácim úverom: Tieto možnosti sú dosť obmedzené. Závisia od dvoch činiteľov, a to jednak od previsu úspor nad investíciami (S - I), a jednak od salda obchodnej bilancie (Ex – Im). Nedostatok finančných prostriedkov vo verejnom sektore je teda nutné pokryť tou časťou úspor v súkromnom sektore, ktorá nie je použitá na financovanie čistého exportu.

Krytie rozpočtového deficitu zahraničným úverom: Ak sú možnosti krytia deficitu štátneho rozpočtu domácim úverom obmedzené, potom je nutné ho kryť zahr. zadlžením. Týmto spôsobom vzniká zahr. verejný dlh, ktorý sa prejaví v náraste pasívneho salda plat. bilancie.

Finančno–ekonomické kategórie súvisiace s rozpočtovým deficitom :

Fiškálna nerovnováha – je akákoľvek nerovnováha medzi rozpočtovými príjmami a výdavkami. Ak sú rozpočtové príjmy väčšie ako výdavky, hovoríme o prebytku rozpočtu a naopak, ak sú príjmy menšie ako výdavky hovoríme o schodku, resp. deficite rozpočtu.

Štátny dlh
Vzniká ako dôsledok opakujúcich sa deficitov, ktoré sú kryté emisiou vládnych obligácií.
Štátny dlh je najdôležitejšou súčasťou verejného dlhu. Pod pojmom verejný dlh sa zväčša rozumie:
- dlh štátu, či štátneho rozpočtu a z toho vychádza jeho pomenovanie štátny dlh
- dlh miestnych orgánov, či miestnych rozpočtov – miestny (obecný) dlh
- dlh verejnoprospešných inštitúcií, organizácií, fondov
- dlh štátnych podnikov
Štátny dlh je osobitnou finančnou kategóriou. Štátny dlh vzniká ako dôsledok deficitu štátneho rozpočtu, keď je potrebné kryť tento deficit a on sa kryje predovšetkým z pôžičiek (úveru) štátu. Tým zároveň narastá redistribučná úloha štátu.
Uvedený nesúlad medzi rozpočtovými príjmami a výdavkami, t.j. rozpočtový deficit treba rozlišovať z časového hľadiska, a to :
- pred začatím rozpočtového roka : vyjadruje predstavu vlády o vývoji a zámeroch rozpočtového hospodárenia v rozpočtovom roku
- v priebehu rozpočtového roka : dochádza k nemu bežne pri plnení rozpočtových príjmov a výdavkov vplyvom sezónnych nepravidelností, ktoré môžu spôsobovať prechodný prebytok alebo nedostatok zdrojov v štátnom rozpočte.
- po ukončení rozpočtového roka : tento má zásadný význam. Znamená, že štát v rozpočtovom roku minul viac ako získal príjmy. Pritom deficit sa javí inak z rozpočtového hľadiska, a inak z fiškálneho hľadiska.

Rozpočtovo deficit št. rozpočtu ukazuje zlé finančné hospodárenie štátu (vlády).
Fiškálne deficit št. rozpočtu ukazuje expanzívnu fiškálnu politiku vlády, čo môže znamenať zámer vlády oživiť ekonomiku.

Keďže sa odlišuje rozpočtový význam deficitu štátneho rozpočtu a fiškálny význam, treba pri jeho hodnotení rozlišovať pasívny a aktívny deficit.
· Pasívny (cyklický) deficit: Vzniká ako dôsledok činiteľov nezávislých na zámeroch vlády, t.j. spôsobujú ho vonkajšie činitele.
· Aktívny (štrukturálny) deficit : Spája sa s fiškálnou politikou štátu. Vzniká v dôsledku subjektívneho rozhodnutia vlády a vzniká zámerne v rámci uplatňovania fiškálnej politiky vlády.

Príčiny pasívneho deficitu:
- hospodársky pokles či depresia
- zvýšenie cien základných surovín, najmä v sedemdesiatych rokoch – ropný šok
- mimoriadne udalosti, ako sú vojnové konflikty, prírodné katastrofy
- úrok zo štátneho dlhu, ktorý vláda zdedila z minulosti

Príčiny aktívneho deficitu:
- snaha rozložiť daňové zaťaženie na viac generácií pri budovaní nákladných verejných projektov
- expanzívna fiškálna politika vlády, ktorá sleduje aktivizačné makroekonomické ciele a táto politika sa spája so zvyšovaním rozpočtových výdavkov , resp. znížením daní
- vládny populizmus, ktorý sa prejavuje rovnako ako fiškálna expanzívna politika
- snaha rozložiť na viac rokov dôsledky výdavkového šoku, ktoré súvisia napr. s prudkým zvýšením cien surovín
 Objem a vývoj štátneho dlhu:

Štátny dlh úzko súvisí s deficitom štátneho rozpočtu. Tradične sa chápe rozpočtový deficit ako príčina štátneho dlhu. Je to suma minulých rozpočtových deficitov.
Hrubý dlh predstavuje celkový objem záväzkov štátu a to bez ohľadu na štátne pohľadávky. Konvenčne sa štátny dlh vykazuje ako hrubý dlh. Obyčajne má formu vládnych dlhopisov – obligácií.
Čistý dlh predstavuje celkový objem záväzkov (hrubý dlh) znížený o objem pohľadávok. Obyčajne sa nepoužíva na vyjadrenie štátneho dlhu. Objem štátneho dlhu má tendenciu rastu.

V súčasnosti sa zostavuje deficitný štátny rozpočet prakticky vo všetkých vyspelých krajinách. Preto sa štátny dlh stal bežnou metódou financovania výdavkov štátneho rozpočtu a neprestajne rastie.
Tým, že štátny dlh slúži na úhradu rozpočtových výdavkov  je príjmovým zdrojom štátneho rozpočtu. V súčasnom období je bežne využívaným zdrojom rozpočtových príjmov, podobne ako dane. Na druhej strane splácanie štátneho dlhu je súčasťou rozpočtových výdavkov.

 Klasifikácia štátneho dlhu:
 1. Podľa zdroja úveru:

klasifikuje sa tak, aby sa rozlišovalo miesto odkiaľ sa získala štátna pôžička:
· vnútorný štátny dlh – (vnútorné štátne pôžičky) sa získavajú mobilizáciou peňažných prostriedkov v domácej mene a na domácom trhu
· zahraničný štátny dlh – (zahraničné štátne pôžičky) je obyčajne na zahraničnú menu. Zahraničné pôžičky sa zväčša získavajú od súkromných inštitúcií ako sú banky, konzorciá a podobné inštitúcie alebo sa získavajú od vlády cudzieho štátu.
 2. Podľa doby splatnosti:
· krátkodobý štátny dlh – obyčajne sa poskytuje na dobu kratšiu ako 1 rok. Využíva sa a slúži na vyrovnávanie časového nesúladu príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu. Najčastejšie má formu zmeniek alebo pokladničných poukážok. Menej sa využíva forma kontokorentného úveru, ktorý štátu poskytuje banka. Krátkodobý úver sa môže premeniť na strednodobý alebo dlhodobý, ale v takom prípade krátkodobý úver sa spláca vypísaním novej pôžičky (strednodobej alebo dlhodobej)
· strednodobý štátny dlh – sa poskytuje na 5 až 10 rokov. Najčastejšie má podobu štátnych zmeniek a obligácií. Niekedy sa strednodobé pôžičky označujú pojmom „založené“ pôžičky, na rozdiel od krátkodobých, ktoré sa označujú pojmom „nezaložené“ pôžičky.
· Dlhodobý štátny dlh – sa poskytuje nad 5 alebo niekedy nad 10 rokov. V minulosti bol prevládajúci a bol hlavnou formou štátneho dlhu. Dlhodobý štátny dlh sa označuje ako založený štátny dlh.

 3. Podľa formy úveru:
· Knižné dlhy: sú evidované na účtoch štátnej pokladnice. Obyčajne sa nemôžu knižné dlhy predávať tak, ako sa predávajú cenné papiere, t.j. knižné dlhy sú neprenosné.
· Cenné papiere: sú obyčajne trhové cenné papiere. Z toho vyplýva, že sú predmetom kúpi a predaja na finančnom trhu. Môžu to byť napr. dlhopisy (obligácie), ktoré predstavujú záväzok štátu, že vyplatí na nich vyznačenú sumu, ale môžu to byť aj iné druhy cenných papierov, ktoré potom obiehajú na finančnom trhu.

ZADĹŽENIE KRAJINY SA PREHLBUJE
Celkové príjmy štátneho rozpočtu na rok 2003 sa rozpočtujú sumou 235 miliárd Sk a celkové výdavky sa plánujú v sume 291,8 miliárd Sk. Schodok štátneho rozpočtu je teda plánovaný vo výške 56,8 miliárd Sk. Podobne aj v strednodobom finančnom výhľade na roky 2003 až 2005, ktorý predložila vláda spolu so štátnym rozpočtom aj v budúcich rokoch je plánované deficitné hospodárenie našej krajiny. V roku 2004 by mal schodok štátneho rozpočtu dosiahnuť čiastku 51,4 miliárd Sk a v roku 2005 by to malo byť 44,1 miliárd Sk. Celkové teda len za tri roky sa Slovensko zadĺži sumou 152,3 miliárd Sk. Štátny rozpočet pre rok 2003 nerieši základné ekonomické a sociálne problémy občanov Slovenskej republiky a z bohatých robí ešte bohatších, kým chudobní budú ešte chudobnejšími.
Schodok štátneho rozpočtu dosiahol za prvé 3 mesiace  roka 2002 15 miliárd Sk
Celkový schodok štátneho rozpočtu SR dosiahol za prvé 3 mesiace roka 2002 15,185 miliardy Sk, čo je 40 % z celoročnej plánovanej hodnoty.

Schodok z bežného rozpočtového hospodárenia štátneho rozpočtu (ŠR) tvoril z uvedenej sumy 5,906 miliardy Sk a náklady spojené s reštrukturalizáciou bánk 9,279 miliardy Sk. V porovnaní s rovnakým obdobím uplynulého roka je celkový dosiahnutý schodok vyšší o 5,879 miliardy Sk. Príjmy štátu sa ku koncu marca 2002 plnili na 21,8 %, a to sumou 47,884 miliardy Sk. Medziročne boli pritom vyššie o 2,862 miliardy Sk. Trojmesačné výdavky ŠR sa vyčíslili na úrovni 63,068 miliardy Sk, teda 24,5 % očakávanej hodnoty v tomto roku. Oproti marcu 2001 vzrástli o 8,74 miliardy Sk.

Do ŠR plynuli predovšetkým daňové príjmy na úrovni 42,956 miliardy Sk, čo je o 6,816 miliardy Sk viac, ako ku koncu vlaňajšieho marca. Hodnota vyzbieraných daní predstavovala 23,8 % celoročnej plánovanej úrovne. Najväčší podiel dosiahli príjmy z dane z pridanej hodnoty v sume 18,075 miliardy Sk. Spotrebné dane predstavovali 6,468 miliardy Sk, daň z príjmov fyzických osôb 7,605 miliardy Sk a daň z príjmov právnických osôb 5,635 miliardy Sk. Do ŠR priniesla daň z príjmov z kapitálových výnosov 3,143 miliardy Sk, clo 843 miliónov Sk a cestná daň 747,6 milióna Sk.

Nedaňové príjmy sa v porovnaní s rovnakým obdobím uplynulého roka znížili približne o 4 miliardy Sk na 4,928 miliardy Sk. Tento druh príjmov tvoril ku koncu marca 12,6 % plánovanej hodnoty v roku 2002.

Bežné výdavky ŠR medziročne stúpli o 8,788 miliardy Sk na 60,758 miliardy Sk. Ich trojmesačná úroveň predstavuje 27 % celoročnej hodnoty. Kapitálové výdavky boli na 7 % celoročnej úrovne, a to v sume 2,310 miliardy Sk. 

Štátny rozpočet na rok 2002 bol schválený v decembri 2001. Celkové príjmy sa rozpočtujú sumou 219,8 mld. Sk, celkové výdavky na rok sa určujú sumou 257,8 mld. Sk. Rozpočtový schodok bol schválený v objeme 38 mld. Sk. Poslanci zvýšili príjmy štátneho rozpočtu cca o 949,2 mil. Sk a výdavky približne o 1,9 mld. Sk.
Zmeny v rozpočtovaní príjmov aj výdavkov okrem iného ovplyvnilo aj zrušenie Štátneho fondu životného prostredia, pričom bola zvýšená príjmová aj výdavková strana kapitoly životného prostredia o 100 mil. Sk. Zmeny by mala priniesť aj novela o spotrebnej dani z tabaku, ktorá by znamenala zvýšenie príjmov o 850 mil. Sk. Tieto prostriedky chce ministerstvo financií použiť na poskytovanie štátnej prémie v stavebnom sporení.
Zvýšenie výdavkov v rozpočte sa premietlo predovšetkým v kapitolách školstvo, zdravotníctvo, ministerstvo živ. prostredia, ministerstvo kultúry a dopravy. Školstvo získalo navyše viac ako 416 mil. Sk. Na rozvoj vysokých škôl, reformu týchto škôl a doktorantské štipendiá schválili poslanci 228 mil. Sk. Zdravotníctvo dostalo viac o 384 mil. Sk. Z týchto financií bude tvoriť transfer do zdravotných poisťovní 300 mil. Sk.
Úradu ombudsmana poslanci pridali 10 mil. Sk. Zvýšili sa aj rozpočty kapitol krajských úradov, Kancelárie NR SR a Tlač. agentúry SR. Poslanci schválili aj zvýšenie vymeriavacieho základu na platby štátu za svojich poistencov do zdravotných poisťovní ako aj vymeriavací základ národného úradu práce.
SCHODOK štátneho rozpočtu = 38 mld. Sk:
Schodok sa delí na viacero častí, jednou z nich je schodok bežného hospodárenia. Vzniká bežnými výdavkami, pričom sa nezohľadňujú kapitálové výdavky. (rôzne opravy, výdavky, transfery, fondy...)

VÝDAVKY = príjmy + schodok = 257,9 mld. Sk
Do výdavkov sú zahrnuté rôzne odvetvia činnosti, ako napríklad: výdavky na činnosť organizácií, na realizáciu priorít, podpora vzdelávania, výskumu a vývoja, podpora zamestnanosti a podnikania, podpora reštrukturalizácie podnikov a podnikateľských aktivít, podpora bývania a občianskej vybavenosti, rozvoj dopravnej infraštruktúry, fondy pre vstup do NATO a EÚ, rôzne projekty, štátne a verejné služby...
 
- všeobecné verejne služby = 50,0 mld. Sk (organizovanie štátu, úrady, kancelárie NR SR, prezidenta
- rozhodujúcu časť tvorí štátny dlh SR = 40,3 mld. Sk
- obrana = 20,3 mld. Sk
- verejný poriadok a bezpečnosť = 21,4 mld. Sk(polícia, hasiči, súdnictvo, väzenstvo, SIS... )
- ekonomická oblasť = 43,9 mld. Sk
- najväčšia časť ide na poľnohosp. lesníctvo, rybárstvo, poľovníctvo, potravinárstvo
- výkony vo verejnom záujme
- budovanie a údržbu komunikácií a železničných sietí
- ochrana životného prostredia = 2,6 mld. Sk
- bývanie a občianska vybavenosť = 8,3 mld. Sk (rôzne podpory, štátna prémia 2,8 ,hypotekárne  úvery, dotácie...)

-zdravotníctvo = 19,5 mld. Sk (liečivá, kúpele, zariadenia, služby, očkovacie séra, výskum, transplantácie, diagnostické prípravky a prístroje...)
- rekreácia, kultúra a náboženstvo = 6,8 mld. Sk (kultúrne aktivity, kompenzácia koncesionárskych poplatkov slovenského rozhlasu, atď... )
- vzdelávanie = 40,0 mld. Sk, materské školy 4 mld., 1- 9 roč. 13 mld., stredné školy 8,6 mld.
- VŠ bežné výdavky vrátane štipendií na Mgr, Ing, Bc, Dr, štúdium 5,3 mld.
- stravovanie, ubytovanie, centrá aktivít 5 mld.
- sociálne zabezpečenie = 44,9 mld. Sk (sociálne dávky, podpory, prídavky...)
 
Štátny rozpočet SR za rok 2001 skončil s celkovým schodkom 44,4 miliardy Sk
 
Štátny rozpočet za rok 2001 vykázal celkový deficit vo výške 44,4 miliardy Sk, a to vrátane nákladov na reštrukturalizáciu bánk.
Ako vyplýva z revidovaných predbežných údajov, ktoré zverejnilo Ministerstvo financií SR, v prípade vylúčenia výdavkov v hodnote 8,0 miliardy Sk určených na reštrukturalizáciu úverového portfólia bánk by schodok bežného rozpočtového hospodárenia predstavoval 36,3 miliardy Sk. Schodok bol tak nižší, než sa predpokladalo, pretože "v porovnaní so schváleným rozpočtom je to o 872,6 milióna Sk a s upraveným rozpočtom o 300,8 milióna Sk menej".

Rozpočtové príjmy sa oproti pôvodne schválenej verzii rozpočtu zvýšili o 13,7 % a v porovnaní s upravenou verziou o 7,3 %, pričom ich celkový objem predstavoval 205,353 miliardy Sk. Zvýšenie je dôsledkom vyššieho inkasa daňových príjmov o takmer 7 miliárd Sk, nedaňových príjmov o 3,5 miliardy Sk a príjmov zo splácania úverov, pôžičiek a predaja účastín o 660,7 milióna Sk. Rozhodujúcim spôsobom ho však sumou 13,7 miliardy Sk ovplyvnili prijaté granty a transfery. I napriek vyšším realizovaným príjmom však v porovnaní s rokom 2000 došlo k poklesu celkových rozpočtových príjmov, a to o 8,1 miliardy Sk, čo je dôsledok prijatých daňových zákonov, ktorých väčšina nadobudla účinnosť k 1. 1. 2001. Celkové daňové príjmy predstavovali v minulom roku 165,703 miliardy Sk, čo v porovnaní s pôvodným zámerom predstavuje zvýšenie o 4,4 %.

Pôvodne rozpočtované výdavky boli prekročené o takmer 32,0 miliardy Sk a ich upravený rozpočet o 13,7 miliardy Sk na úroveň 249,723 miliardy Sk. Prekročenie plánovaných výdavkov umožnilo zapojenie nerozpočtovaných príjmov z grantov a transferov, priaznivejšie plnenie príjmov, ale aj úspora výdavkov v niektorých rozpočtových kapitolách, ktoré sa následne použili na krytie iných, pôvodne nerozpočtovaných výdavkov. Samotné bežné výdavky sa zvýšili oproti pôvodne schválenému rozpočtu o 11,6 miliardy Sk a kapitálové výdavky prekročili pôvodne stanovenú úroveň o 12,1 miliardy Sk. Relatívne najvyššie plnenie sa vykazuje v položke "účasť na majetku a úvery", ktorej pôvodný rozpočet bol prekročený o 8,2 miliardy Sk.