Hlavnými cieľmi politiky podpory MSP v krajinách EÚ sú:
- zvýšenie konkurencieschopnosti
- posilnenie výrobných reťazcov
- diverzifikácia výrobnej základne
- zvyšovanie zamestnanosti
V prospech malého a stredného podnikania hovoria aj jeho nasledujúce výhody, potvrdené dlhoročnou skúsenosťou z jeho fungovania v trhových ekonomikách:
- vytváranie pracovných miest s relatívne nízkymi kapitálovými vstupmi
- schopnosť absorbovať značný počet z radov nezamestnaných- vytváranie nových pracovných miest
- lepšie vyhovujú potrebám priestorovej ekonomiky
- majú lepšie možnosti využiťia zmien technológie, výsledkov inovačných procesov a výskumu
- rýchlejšia možnosť prispôsobenia sa požiadavkám trhu
- rýchlejší prenos informácíí meddzi manažmentom a výkonnými zložkami
- nižšie režijné náklady
- lepšie využitie obslužných výrob veľkých podnikov

Úloha štátu na vypracovaní politiky podpory MSP je motivovaná niekoľkými skutočnosťami:
1, zmeny v ekonomike, ktoré sú vyvolané transformáciou hospodárstva a potrebou rýchleho prispôsobenia sa pokroku vo vývoji a výskume
2, potreba zvýšenia a udržania zamestnanosti
3, efektívnosť a konkurencieschopnosť niektorých odvetví, skupín podnikov
Politika podpory malého a stredného podnikania v slovenskej republike by mala byť základom pri aproximácii a harmonizácii podnikateľského prostredia v SR s podnikateľským prostredím v EÚ a v ostatných hospodársky vyspelých krajinách.
Základnou podmienkou rozvoja MSP je existencia vhodného podnikateľského prostredia, ktoré stimuluje podnikatelskú činnosť, vytvára primerané podmienky na prijímanie podnikateľských rozhodnutí. Formovanie podnikateľského prostredia v Slovenskej republike prebiehalo od roku 1989 postupne a bolo výrazne ovplyvnené aj vznikom samostatnej SR. Je možné skonštatovať, že primerané prostredie pre vznik a rozvoj MSP bolo vytvorené veľmi rýchlo a umožnilo vstup subjektov MSP definovaných v základných právnych normách do procesu transformácie nášho hospodárstva. Hlavným cieľom politiky podpory MSP je vytvorenie priazdnivých podmienok na zakladanie a rozvoj MSP prostredníctvom prijímania opatrení v dvoch rovinách:
- všeobecným zlepšovaním podnikateľkého prostredia
- opatreniami a nástrojmi na odstránenie prekážok brániacich zakladanie a rozvoj MSP

Ďalšími, ale menej významnými cieľmi sú rast počtu subjektov MSP, zvýšenie podielu MSP na tvorbe HDP v ekonomike SR, vytváranie nových pracovných miest a zvýšenie exportu. Na dosiahnutie týchto cieľov je potrebné zabezpečiť zlepšenie legislatívneho prostredia:
- harmonizácia slovenskej legislatívy s legislatívou krajín EÚ
- vytvorenie priazdnivejších podmienok na vznik a rozvoj MSP a z toho sa odvíjajúcich prínosov
- zvýšenie stability domáceho trhového prostredia
- pozitívny vplyv na účasť zahraničných podnikateľských subjektov v projektoch slovenských malých a stredných podnikov
- zníženie administratívnej náročnosti podnikania
- zlepšenie možnosti medzinárodnej spolupráce
- zrýchlenie rozvoja MSP s potenciálom rastu
- zlepšenie životaschopnosti MSP
V oblasti zákonných noriem sa navrhujú nasledovné úpravy, prístupy, ktorých cieľom je zlepšenie legislatívneho prostredia pre oblasť malého a stredného a podpora malého a stredného podnikania ako stavu:
a, analyzovať možnosti postupného znižovania sadzieb daní a ich kompenzácie so súčastným rozšírením daňového základu, resp, daňovej základne
b, úpravou daňových pásiem pre daň z príjmov fyzických osôb, nezdanitelného minima a ďalších odpočítatelných položiek od základu dane, zohladňovať vplyv inflácie c, na podporu podnikania, najmä formou investovania, smerovať opatrenia umožňujúce zníženie základu dane z príjmov fyzických a právnických osôb
d, upraviť podmienky uplatnenia odpočtu DPH na vstupe
e, zaviesť vyššiu diferenciáciu zdanenia podľa príjmov, nižším zdanením v skupinách daňovníkov do 250 tis. Sk ročne a vyšším zdanením príjmových skupín nad uvedenú sumu, vychádzajúc pritom z analýzy príjmov a štruktúry daňového základu, ako aj z analýzy príjmov a štruktúry daňového základu, ako aj z anylýzy majetku a jeho prírastkov
f, pripravovať návrh na zmenu výberu dane z pridanej hodnoty ( prechod od vyberania dane v krajine určenia k vyberaniu v krajine pôvodu) podla podmienok vstupu do EÚ
g, prehodnotiť sankčný systém v oblasti daní, rozlišovať medzi zámerom vyhnúť sa priznaniu dane a nezaplateniu priznanej dane, resp. neplnením formálnych náležitostí
h, prehodnotiť procesný predpis upravujúci správu daní a poplatkov a navrhnúťštandartné práva pre daňovníka v daňovom konaní, maximalizovať možnosti platieb v hotovosti vo vzťahu medzi podnikateľskými subjektami, znižovať daňové nedoplatky
i, vyhodnocovať účinnosť daňových a colných nástrojov z hľadiska príjmov štátneho rozpočtu, podpory podnikateľských aktivít a sociálnej pozície občanov, navrhovať systémové riešenia harmonizované s EÚ.
Jedným z nástrojov na zlepšenie legislatívneho prostredia by mala byť aj nepriama finančná podpora. Bola by realizovaná možnosťou poskytovania úľav ako motivačného prvku podnikania, daňovou podporou začínajúcim podnikateľom a využitím daňovej ingerencie štátu ako stimulátora investovania.

Štruktúra zdrojov podniku
Rozdelenie zdrojov v podniku by malo byť také, že krátkodobé úvery budú použité na úhradu tovarov a všetkých krátkodobých aktív a dlhodobé úvery a vklady budú použité na nákup zariadenia, budov a pozemkov, prípadne na splátky dlhodobých prenájmov.
Je taktiež potrebné stanoviť, ako budú splatené úvery a pôžičky včítane úhrad úrokov, a to do určitej dohodnutej lehoty. Úroky budú v zmysle účtovnej legislatívy hradené z nákladov a splátka úveru z čistého zisku po zdanení.
Vlastné zdroje podnikateľa, prípadne aj spoločníkov budú vkladom do pasív zdrojov základného imania podniku.
Cudzie zdroje - úvery a pôžičky znižujú pomer medzi investíciami podnikateľa a celkovými pasívami podniku, čo je ukazovateľom pri rozhodovaní pre poskytovateľa úveru. Čím je viac cudzých zdrojov, tým je financovanie rizikovejšie a poskytovateľ týchto zdrojov bude postupovať opatrnejšie. Ďalšou skutočnosťou overenou v praxi je, že čím je počiatočný vlastný kapitál podniku vyšší, tým je predpoklad úspechu podniku taktiež vyšší. Súvisí to s už spomínaným efektom ochoty prijať podnikateľské riziko. Preto je dôležité, aby podnikateľ všetky zdroje zaisťoval v správnom vzájomnom pomere. Podnikateľ vkladá vlastné osobné zdroje do podniku s rizikom zhodným s rizikom úspechu prosperity jeho budúceho podniku.

Bankové úvery: Cudzie zdroje bude pode podnikateľ nadobúdať predovšetkým ako úver v peňažnom ústave - v banke. Tu bude dôležité, aby podnikateľský projekt doslovne presvedčivo pôsobil na jeho posudzovateľov - bankových expertov. Každá banka totiž postupuje s maximálnou opatrnosťou a bude tento projekt skúmaťpredovšetkým z pohľadu reálnosti splatenia úveru, o ktorý sa podnikateľ uchádza. Dôležitú úlohu pri tomto posudzovaní zohráva vlastný majetok podnikateľa vložený do podniku a jeho ďalšie záruky, ktoré bude môcť poskytnúť banke pri pri prípadnej neschopnosti splácať prijatý úver. Nároky na ručenie za úvery sú dnes vysoké a preto veľa závisí od vytvorenia dôvery, kvality záruk a pod.
Porušenie úverovej zmluvy zo strany podnikateľa môže mať za následok jej zrušenie zo strany banky. Dôsledkom je povinnosť okamžite vrátiť všetky dlhy- t.j. istinu aj úroky alebo hrozí exekúcia na založený majetok. Všetko sú to dôsledky veľmi nepríjemné pre finančnú stabilitu podniku, resp. pre jej samotnú existenciu.
Dôvera a bonita: Preto sa podnikateľom sa odporúča nepodceňovať takto vytvorené úverové vzťahy. Zlá skúsenosť banky vyvoláva aj nedôveru a môže ovplyvniť i rozhodovanie iných veriteľov podniku a iných bánk a dodávateľov. V našej praxi sa síce ešte len rodia praktické postupy v tejto sfére podnikania, ale vo vyspelých ekonomikách sú predmetom trvalého vyhodnocovania a zverejňovania. Dôvera bánk má veľký dopad na určenie bonity podniku. Jeho rating má zásadný vplyv na prístup k cudzím zdrojom.