Zvýšením základného imania spoločnosti ďalšími peňažnými alebo nepeňažnými vkladmi zo zdrojov v zahraničí môžu daňovníci za určitých podmienok počas ďalších piatich po sebe nasledujúcich zdaňovacích období čerpať ďalší daňový úver vo výške 50 % dane vykázanej v daňovom priznaní.
b/ Druhá možnosť úľavy
Daňovník dane z príjmov právnických osôb si môže znížiť daň o sumu zodpovedajúcu 20 % výšky aktivovaných nákladov za zdaňovacie obdobie, vynaložených na vývoj, v úhrne najviac do výšky 10 % dane v zdaňovacom období, v ktorom boli dane aktivované.
c/ Tretia možnosť úľavy
Daňovníkovi sa daň znižuje o sumu 10 000 Sk za každého zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou a sumu 24 000 so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím.
Fond na podporu zahraničného obchodu:
Fond na podporu zahraničného obchodu bol zriadený zákonom NR SR č.379/+ííž Z.z. ako neštátny účelový fond. Na základe pripomienok a skúseností z praxe bol novelizovaný zákonom NR SR č.162/1998 Z.z. Tým vznikol legislatívny rámec na skvalitnenie funkčnosti fondu, smerujúci k rozvoju zahranično-obchodných vzťahov najmä v oblasti exportu a v prospech predovšetkým malých a stredných podnikateľov a v konečnom dôsledku v prospech celej ekonomiky SR. Fond združuje prostriedky podnikateľskej sféry a príspevok zo štátneho rozpočtu na podporu zahraničného obchodu na princípe solidarity.

Prostriedky fondu bolo možné použiť na:
- príspevky na účasť na zahraničných veľtrhoch a výstavách,
- úhrady nákladov na propagáciu v zahraničí,
- finančnú podporu obchodných misií a delegácií jednotlivých zväzov a združení,
- financovanie analýz a štúdií o svetových a regionálnych trhoch,
- úhrada nákladov tuzemským vývozcom na certifikáciu vyvážaného tovaru,
V roku 2000 fond poskytol finančné prostriedky podnikateľským subjektom vo výške 141,9 mil Sk, z čoho bolo len 46 % použitých pre kategóriu malých a stredných podnikov, čo je oproti predchádzajúcemu roku pokles o 32 %.
Vyhodnotenie efektívnosti podporných programov NARMSP
a, Vyhodnotenie efektívnosti Podporného úverového programu
Od začiatku programu v roku 1994 bolo k 31.12.2000 celkom poskytnutých 1033 úverov v celkovom objeme 3,368 mld. Sk, z toho v roku 2000 bolo poskytnutých 186 úverov v celkovej výške 653 mil. Sk. Celková výška úverového portfólia 3,368 mld. Sk hovorí o vysokej úspešnosti programu a výborne fungujúcom revolvingu zdrojov.

Počet novovytvorených resp. udržaných pracovných miest za obdobie realizácie PÚP predstavuje 30 737 pracovných príležitostí v oblasti malého a stredného podnikania. Z uvedeného počtu bolo vytvorených 9221 nových pracovných miest a udržaných 21 516.
b, Vyhodnotenie efektívnosti Spoločnosti zárodkového kapitálu
Počas roka 2000 bolo schválených deväť projektov v celkovej výške 19,2 mil. Sk. Ostatné aktivity fondu boli zamerané na monitoring 17 spoločností nachádzajúcich sa v portfóliu spoločnosti.
Kumulatívne k 31.12.2000 bolo prerokovaných 40 investičných návrhov, z ktorých 30 bolo schválených, 9 bolo schválených s podmienkou a 1 bol zamietnutý. Skutočne sa realizovalo 31 investícií do 17 spoločností. Do spoločností, ktoré sa nachádzajú v portfóliu SCC, s.r.o. bola investovaná celková čiastka 76,39 mil. Sk. Z toho 39,26 mil. Sk bolo poskytnutých do základného imania spoločností a 37,13 mil. Sk vo forme úveru. V prípade 3 investícii schválených investičným výborom zatiaľ nedošlo k samotnej, prípadne úplnej realizácií projektu, majú však celkový prísľub v celkovej výške 21,12 mil. Sk.
Nasledujúci prehľad uvádza počet spoločností podporených v rámci Seed Capital Company, s.r.o. k 31.12.2000, výšku poskytnutých finančných prostriedkov, štádium investovania, počet udržaných a počet novovytvorených pracovných miest.

poskytnuté prostriedky spôsob investovania počet udržaných-novovytvorených
počet firiem k 31.12.2000 v Sk pracovných miest
pokročilé štádium
17 76 390 000 novovznikajúci, rozvojový, 476 325
Investíciami Seed Capital Company, s.r.o., sa :
- obrat podnikov v portfóliu za minulý rok dosiahol cca 420 mil. Sk,
- zlepšilo sa finančné zdravie firiem, zvýšila sa pracovná disciplína a zlepšilo sa plnenie finančných záväzkov voči štátu a ostatným partnerom,
- zlepšilo sa financovanie firiem komerčnými bankami, 1 Sk investovaná SCC do portfolia umožnila podnikom získať 2,42 Sk vo forme novoposkytnutých úverov z komerčných bánk,
- pomohlo udržať 476 existujúcich pracovných miest a vytvoriť 325 nových pracovných príležitostí ( z toho 265 stálych a 60 sezónnych).
Návr opatrení na rozvoj MSP v roku 2002

V oblasti prístupu ku kapitálu
Prístup ku kapitálu tvorí jednu z najvýznamnejších bariér rozvoja MSP. Treba však priznať, že v roku 2000 sa situácia v tejto oblasti zlepšila, ale nemožno sa s ňou uspokojiť. Aj v tejto oblasti je ešte čo skvalitňovať:
1, Zabezpečiť prijatie zákona o zárukách formou záložného práva na hnuteľné veci a majetok MSP
2, Zvýšiť flexibilitu bankovej sféry pri poskytovaní úverov pre MSP
3, Vytvoriť podmienky pre etablovanie rizikového kapitálu pri podpore rozvoja MSP
4, Systém aktívnej politiky trhu práce orientovať na podporu tvorby pracovných príležitostí u MSP
5, Vytvoriť vhodné podmienky pre fungovanie kapitálového trhu na Slovensku
V oblasti legislatívnych a administratívnych bariér
Je potrebné urýchlene prijať opatrenia v legislatívnej oblasti, ktoré prispejú k odstráneniu hlavných legislatívnych a administratívnych bariér rozvoja malého a stredného podnikania.

V oblasti dane z príjmu znížiť daňové zaťaženie podnikateľov, čo predstavuje riešenie nasledujúcich problémov:
1. Odstánenie limitujúcich položiek pre uznanie daňových nákladov, ktoré boli do nového zákona zavedené ( napr. obmedzenie výdavkov na spotrebované pohonné hmoty, obmedzenie možnosti odpisovania hmotného a nehmotného majetku obstaraného z dotácií a pod.).
2. Umožnenie odpočítania časti investícií ( napr. 30 % z celkovej ceny) od základu dane.
3. Rešpektovať pripomienky odbornej a podnikateľskej verejnosti k tvz. paušálnej dani a zvážiť zvýšenie hornej hranice možnosti jej uplatnenia.
4. Zreálnenie odpisovej politiky HIM skrátením odpisových lehôt (napr. pre zrýchlené odpisovanie v 1. skupine max. 2 roky a pod .). Prehodnotenie prílohy k zákonu o dani z príjmov o zatriedovaní HIM do odpisových skupín a umožniť začatie odpisovania pre daňové účely podla rozhodnutia daňového subjektu.
5. Zrovnoprávnenie samostatne zárobkovo činných osôb s právnickými v prípade dane z príjmu.
6. Zrovnoprávnenie fyzických osôb s právnickými v prípade výšky dane z príjmu.
7. Realizácia systémovej zmeny určovania výšky odpočítateľných položiek.
8. Rozdeliť daňovníkov- fyzické osoby na zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby.
9. Implementovať návrhy na zlepšenie právneho a regulačného rámca na podporu podnikania z materálov MH SR.
V oblasti odvodov do fondov podľa zákonov NR SR č.273/1994 Z.z. a č. 274/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov riešiť:
1. Nerovnoprávnosť pri dávkach v nemoci a pri úrazoch podnikateľa v porovnaní so zamestnancami.
2. Možnosť tvorby socíalne fondu aj pre podnikateľa.
3. Systémovo prehodnotiť výšku odvodov do fondov pre podnikateľov.
4. Odvody do fondovv realizovať len do jedného zberného miesta, čím sa podstatne zníži administratívna náročnosť u MSP.

V pripravovanej novele zákona č.366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov je s účinnosťou od 1.1.2002 navrhnuté ďalšie zvýšenie odpočítatelnej položky na daňovníka z terajšej sumy 38760 Sk na 47780 Sk.
V nepriamych daní je pripravená novela zákona č.289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov je s účinnosťou od 1.1.2002. Predkladaný návrh zákona vychádza z Národného programu prispôsobovania acquis communautaire, negociačnej pozície kapitoly 10 - Dane, návrhu daňovej reformy a Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2001.
V súlade s procesom prispôsobovania národného právneho poriadku k právu EÚ bol nedávno prijatý zákon č.239/2001 Z.z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov.
Ďalšou právnou normou, ktorá bola vypracovaná, je novela zákona o spotrebnej dani z vína.
Systémové zmeny dosiahnuté v novele zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci, budú v prospech zlepšenia podnikateľského prostredia.
V porovnaní s okolitými transformujúcimi sa krajinami v rámci Slovenskej republiky stále nie je dostatočne rozvinutá inkubátorová forma podpory najmä pre začínajúce podniky. Inkubátorových centier je málo a pracujú v nevyhovujúcich podmienkach. Technologické inkubátory neexistujú vôbec. Situáciu čiastočne riešia projekty v rámci PHARE 1999 a návrhy v rámci PHARE 2000. Dôležité je však zabezpečiť podporu a kofinancovanie takýchto projektov aj zo zdrojov Slovenskej republiky.

Dôraz je potrebné klásť aj na vyhodnocovanie dopadu a efektívnosti realizácie podporných programov, najmä tých, ktoré sú priamou formou podpory podnikateľov.
Perspektíva malého a stredného podnikania na Slovensku
Radikálne spoločenské a politické zmeny po novembri 1989 automaticky nastolili otázku transformácie česko-slovenskej ekonomiky na modernú európsku spoločnosť západného typu s fungujúcou ekonomikou. Preto jednou zo základných úloh transformácie spoločnosti bolo odstránenie plytvania a nevyužívania zdrojov spoločnosti, čo viedlo k celkovej neefektívnosti a nízkej výkonnosti na ekonomiku sociálne-trhovú, efektívnejšiu a výkonnejšiu.
Hospodárska štruktúra Slovenskej republiky v rámci spoločného štátu bola dlhodobo orientovaná na ťažký priemysel, odvetvia s produkciou náročnou na všetky vstupy s nízkou finalizáciou a hodnotou pridanou spracovaním. Boli to prevažne polotovary a jednoduché finálne výrobky. Obrovské kapacity boli predurčené na export, prevažne do RVHP a na ďalšie spracovanie do Českej republiky, ktorá tak nadobudla postavenie ekonomiky silnejšej a výkonejšej. Do roku 1989 sa tieto rozdiely podarilo aspoň čiastočne eliminovať, naplno však prepukli na začiatku reformy a po vzniku samostatnej republiky. Súčastne s celkovou liberalizáciou ekonomiky videli mnohí odborníci východisko z nepriaznivej situácie v rozvoji malých a stredných podmokov ako protiklade k existujúcim priemyselným gigantom. Príklad si brali z rozvinutých západných krajín, kde skutočne malé a stredné podniky zohrávajú od 70. rokov stále významnejšiu úlohu. Vo nšetkých rozhodujúcich ekonomických parametroch živnostníci, malé a stredné podniky v súčastnosti stagnujú. Neukázali sa ako "ťahúňi" hospodárskeho rastu, ale ako subjekty zjavne závislé na jeho úrovni. Príčinu vidím v niekoľkých rovinách. V odvetvovej štruktúre malých a stredných podnikov dlhodobo dominuje obchod, obchodné a iné služby, hotely a reštaurácie, doprava, skladovanie a pod. Značne menej sú zastúpené odvetvia produkujúce reálne statky, t.j. priemysel a stavebníctvo. Nie je ťažké si domyslieť, prečo je tomu tak. Dominantné oblasti patria k najmenej náročným na kapitál a dá sa v nich najľahšie realizovať zisk pri menšej miere rizika. Úspech každého podnikateľského projektu však okrem uvedených skutočností v prvom rade závisí od odbytu predávanej produkcie, a tá je determinovaná kúpnou silou obyvateľstva ktorá v poslednom období nerastie ale klesá alebo stagnuje.

Pozorne si teda musíme všimnúť fakt, že sa čoraz častejšie stretávame s nevyplácaním miezd, hromadným prepúšťaním a krachom predovšetkým veľkých podnikov, čím vzápätí "ťahajú pod vodu" aj kooperujúce či inak závislé stredné a malé firmy, celé regióny a hospodárstvo ako celok. Z tohto dôvodu si maslím, že opatrenia hospodárskej politiky byy mali podporovať a stimulovať aj tieto nosné výrobné podniky na existencii ktorých sú závisle celé regióny a prípadný zánik nesie so sebou vážne ekonomické dôsledky. Štát má dostatok nástrojov na to, aby dokázal na jednej strane zabrániť nezodpovednému konaniu manažmentov, na druhej strane použitím určitých protekcionistických prostriedkov chrániť domácich výrobcov a vytvárať pre nich vhodné rámcové podmienky k produkcii a jej následnej realizácii v tuzemsku a zahraničí. A práve vývozne orientovaný rozvoj musí byť v podmienkach malej, vysoko otvorenej slovenskej ekonomiky prioritným. V takejto ekonomike platí, že ekonomický rast je primárne závislý od vývoja vonkajšieho dopytu a dynamizácia vnútorného národohospodárskeho dopytu je až následná, ktorá je vyvolaná tvorbou dôchodkov vo vývoznom sektore ekonomiky. Z toho jednoznačne vyplýva, že pre dlhodobý ekonomický rast je určujúci práve vonkajší dopyt. Najviac v našich podmienkach, kde sú predimenzované výrobné kapacity v niektorých odboroch a odvetviach, táto skutočnosť robí Slovensko závislým od možností exportovať v rozsahu, ktorým možno trhovo realizovať vyrobenú produkciu.

Najväčšiu položku vo vývoze tvoria výrobky materiálovo, energeticky i dovozne náročné z odvetví hutníctva, strojárstva, chémie a iných. Ide zväčša o cenovo citlivé výrobky s nízkou pridanou hodnotou konkurujúcich si iba svojou cenou, čo však nebude dlhodobo možné bez rozvoja necenových faktorov konkurencieschopnosti.
Položky dovozu majú tiež z pohľadu ekonomického rozvoja nevyhovujúcu štruktúru s prevahou spotrebných tovarov a motorových vozidiel, dovoz nerastných surovín a surovích materiálov. Z hľadiska exportnej konkurencieschopnosti a výkonnosti ekonomiky je preto potrebné posilňovať dovoz investícii do výroby, vyspelých technológií nevyhnutných pre racionálnu reštrukturalizáciu nadmerného a nežiadúceho spotrebného dovozu. Štát má na tento účel k dispozícií sústavu tarifných a netarifných nástrojov, len ich musí vhodným spôsobom, správny čas a na správnom mieste použiť.
Predchádzajúce konštatovania sa v prvom rade týkajú veľkých podnikov - rozhodujúcich exportérov, ale i malých a stredných podnikov. Tie sú vzhľadom k svojej odvetvovej štruktúre prevažne importérmi, úzko sledujúce výnosovú orientáciu pri súčastnej vysokej závislosti na vývoji externého prostredia. Z hľadiska národohospodárskeho musíme sledovať vplyv týchto podnikov na rozvoj celej ekonomiky. Z tohto pohľadu sú to predovšetkým výrobné malé a stredné podniky, ku ktorým by mala smerovať väčšinová časť podporných programov a prostriedkov, čím by sa zabezpečil rozvoj aj ostatných MSP a následne rast celého národného hospodárstva. Vo vzťahu MSP a zahranično-obchodných vzťahov vidím takto spoločné črty: Nie počet malých a stredných podnikov resp. objem exportu sú rozhodujúce, ale ich štruktúra t.j. podniky exportujúce výrobky s vysokou pridanou hodnotou, schopné konkurovať nielen svojou nízkou cenou, ale hlavne kvalitou a technickými parametrami. To sa dá v súčastnosti dosiahnuť iba inováciami výrobkov i celého výrobného procesu, založenými na vedecko-technickom rozvoji a zvyšovaním efektívnosti celého zhodnocovacieho procesu.