Východiská zo súčastnej situácie treba vidieť predovšetkým:
- vo vytvorení podmienok pre štandartné finančné toky, ktoré môžu oživiť výrobu,
- v urýchlenom riešení platobnej neschopnosti, a to v prvom rade zo strany štátu,
- v urýchlenom vytvorení legislatívnych podmienok na rozvoj podnikania s osobitným zretelom na ochranu veriteľov, ochranu minoritných akcionárov, na urýchlenú reštrukturalizáciu aktív a pasív podnikov, na tvorbu pracovných miest a na kontrolu a reguláciu prirodzených monopolov,
- v urýchlenom dobudovaní infraštruktúry,
- v lepšom využívaní a rozširovaní cezhraničnej spolupráce,
- vo vytváraní osobitných hospodárskych zón s určitými výhodami tam pôsobiacich podnikov,
- v rozvoji spracovatelského priemyslu využívajúce miestne suroviny a poľnohospodárske produkty,
- v konkrétnej pomoci podnikom pri exporte ich výrobkov vrátane dobudovania štandartného inštitucionálneho rámca na podporu zahraničného obchodu,
- v podpore aktívneho cestovného ruchu a služieb s tým spojených.

Realizácia hospodárskej politiky štátu musí zabezpečiť podnikateľským subjektom, občanom a celej ekonomike dlhodobú prosperitu a rovnocenné postavenie v štruktúre vyspelých európskych krajín, je potrebné rozpracovať dlhodobú koncepciu hospodárskeho rozvoja, definovať nástroje na dosiahnutie strednodobých a dlhodobých cieľov a najmä vytvoriť presne stanovené podmienky o základnom smerovaní štátu - ekonomickej dotríny ako základného predpokladu na zabezpečenie stability rozvoja podnikateľskej sféry bez ohľadu na zmeny politickej klímy v závislosti od výsledku volieb.
V súčastnej etape prípravy vstupu Slovenska do európskych štruktúr je veľmi potrebné venovať zvýšenú pozornosť ekonomickej výkonnosti krajiny a tomu prispôsobiť aproximáciu legislatívneho prostredia a nie naopak.
Základným predpokladom oživenia hospodárskeho rastu je teda reštrukturalizácia podnikovej a bankovej sféry. Reštrukturalizácia bankového sektora je ukončená. Mala by nasledovať reštrukturalizácia podnikovej sféry, do ktorej sa nikomu nechce. Je však potrebné sa pohnúť aj v tejto oblasti, aby firmy vydržali konkurenčný tlak finančne silnejších spoločností, ktoré vstúpia na náš trh po vstupe do EU po roku 2004. Je potrebné zabezpečiť koordináciu jednotlivých politík, aby sa neprehlbovali regionálne rozdiely vyplívajúce z koncentrácie priamych zahraničných investícii vo vybraných oblastiach dobre vybavených infraštruktúrov a informačnými spojeniami.

Rozvoj malého a stredného podnikania patrí popri reštrukturalizácii slovenského hospodárstva naďalej medzi základné priority hospodárskej politiky SR. MSP plní v krajinách s rozvinutou trhovou ekonomikou významnú a nezastupitelnú úlohu, či už v oblasti produkcie a služieb, ale aj v oblasti zamestnanosti a vytvárania nových pracovných miest. V neposlednom rade malí a strtední podnikatelia vytvárajú strednú vrstvu obyvatelstva, ktorá je základným kameňom rozvíjajúcej sa demokratickej spoločnosti. Je to dôvod k stálej pozornosti a podpore, ktorú sa vláda SR prostredníctvom Ministerstva hospodárstva SR, ako aj iných rezortov a inštitúcii snáží venovať malému a strednému podnikaniu a pomáhať mu pri riešení problémov. Možno paradoxne budú preto vyznievať nasledujúce názory zainteresovaných odborníkov na súčasné podmienky v podnikateľskom prostredí. Podľa predsedu Únie živnostníkov, podnikateľov a roľníkov SR, podpredsedu Výboru NRSR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie P.Prokopoviča sa napriek očakávaniam podmienky na podnikanie nezmenili, ale naopak, nové zákonné normy situáciu ešte zhoršili. Poukazuje predovšetkým na nesystémový prístup Ministerstva financií SR k celkovému daňovému a odvodovému zaťaženiu malých a stredných podnikateľov s dôrazom, že úľavu mu nepriniesol ani nový zákon o daniach z príjmov v oblasti paušálnych daní. Na jednej strane sa síce znížilo daňové zaťaženie právnických a fyzických osôb, ale na druhej strane sa drobným živnostníkom zvýšil vymeriavací základ pre platby do fondov a zaviedli sa nové nevýhodné pravidlá pri využívaní motorových vozidiel na podnikatelské účely.

Negatívne sa ich dotklo zvýšenie cestnej dane, ako aj rast cien pohonných hmôt a ďalších vstupov. Malí podnikatelia očakávali, že budú môcť uplatňovať systém ročných paušálnych daní, nebudú musieť viesť účtovníctvo a dokladať daňové náklady. Viedli by si len základnú evidenciu, nemuseli by robiť daňové priznanie a odvádzať dane podla zákona o daniach z príjmov. Žial, zákon výrazne zúžil pôvodne navrhovaný rozsah živností, ktoré si môžu uplatňovať paušálnu daň podľa výšky príjmu, takže podnikatelia sa namiesto deklarovanej pomoci dočkali celého radu obmedzení.
K. Pavlu, prezident Združenia podnikateľov Slovenska, pripomenul, že možnosť uplatňovania paušálnej dane je len jedným z krokov na podporu podnikateľov a aj to nepochopitelne naráža na odpor tých, ktorí o tom rozhodujú. Napríklad rakúske hospodárstvo i sami podnikatelia paušálnimi daňami získali. Dobré skúsenosti s paušálnymi daňami majú aj v Maďarsku, Nemecku a Poľsku. Tak by to mohlo byť aj na Slovensku. Rozumným daňovým a odvodovým zaťažením získa nielen podnikateľ, ale aj štát, čo by si mali uvedomiť aj úradníci, ktorí o týchto veciach rozhodujú.
Predseda Slovenskej živnostenskej komory V. Sirotka položil okrem iného dôraz na tri základné body. Podľa neho každý zákon, ktorý akýmkoľvek spôsobom upravuje podnikateľskú činnosť, by mal byť kvalitný a pomerne stabilný. Nový zákon o daniach z príjmov nepovažuje za kvalitný a preto podľa V. Sirotku nepriniesol a neprinesie očakávaný efekt. Jeho desať zmien v priebehu štyroch rokoch je neúnosné, pre malého a stredného podnikateľa neprehľadné, pričom tieto zmeny často pôsobili aj retroaktívne.

Za ďalší problém považuje V. Sirotka skutočnosť, že zákony si často navzájom protirečia. Na svete sa objavil aj návrh nového zákona o drobnom podnikaní, ktorý rieši komplexne celú problematiku. Drobní podnikatelia by tak mali k dispozícii jednoduchý a zrozumitelný zákon a nemuseli by sa orientovať v spleti náročných a neprehľadných právnych predpisov. Mal by vytvoriť aj lepšie podmienky na rozvoj podnikania, a to by malo byť rozhodujúce.
I keď je sektor malých a stredných podnikov na Slovensku relatívne veľmi mladý a borí sa s mnohými problémami, dokazuje svoju životaschopnosť a dosahuje stále významnejšie postavenie v hospodárstve, ale aj v spoločnosti. Bolo by však omylom stavať ich na úroveň všelieku proti pretrvávajúcim problémom, bezpochyby sa MSP vhodným spôsobom dopĺňajú s veľkými podnikmi a nachádzajú svoj správny post v štruktúre ekonomiky.

Zdroje financovania podnikov v Nemecku
Podpora založenia podniku:
Prehľad programov:
Čo? Kde? Na čo? Veľkosť podniku? Pre koho?
Pôžičky nové vlastný malé a stredné remeslá, obchod
ERP spolkové kapitál podniky priemysel, cestovný
krajiny ruch, slobodné
povolania
ERP staré a investície malé a stredné remeslá, obchod,
program nové sklad tovaru podniky priemysel,cestovný
podpory spolkové ruch, slobodné
založenia krajiny povolania
podniku

DtA staré a investície malé a stredné remeslá, obchod
program nové sklad tovaru podniky priemysel,cestovný
podpory poradenstvo ruch, slobodné
založenia pracovné miesta povolania
podniku

DtAštartovací staré a investície malé a stredné remeslá,obchod
kapitál nové priemyselný podniky priemysel,cestovný
krajiny tovar ruch, slobodné
povolania

ERP - program
ERP pomáha začínajúcim podnikateľom prostredníctvom nízkoúročných úverov z vlastných zdrojov. Na získanie týchto pôžičiek nie sú potrebné žiadne záruky. Splácanie začne až po desiatych rokoch.
Kapitál je určený pre :
- založenie živnosti alebo samostatného podniku, s podielom na riadení, ako aj na prebratie podniku, ak je finančná injekcia nevyhnutná na jeho prežitie
- na udržanie alebo rozšírenie existujúceho podniku alebo živnosti, tu sa kapitál poskytuje maximálne do dvoch rokov po založení, v nových spolkových krajinách maximálne do štyroch rokov
Spôsob využitia prostriedkov:
-základný kapitál spoločnosti
- kapitálový vstup u existujúcich podnikov
- kúpna cena podniku
- náklady na obstaranie tovaru, materiálu, súčiastok
- možnosť spolufinancovať všetky výdavky v nových spolkových krajinách a v Berlíne
- v starých spolkových krajinách sa môžu financovať zásoby do výšky 30% celkových nákladov v spoločnostiach s menej ako 50 zamestnancami
Základné podmienky:
Je nevyhnutné, aby vlastník vložil do podniku minimálne 15% potrebného kapitálu z vlastných zdrojov. Z prostriedkov EKH sa dá získať maximálne 40% z celkovej potrebnej sumy, v nových spolkových krajinách maximálne 70% z požadovanej sumy.
Maximálna výška investície je limitovaná 500 000 Euro, pri privatizácii a reprivatizácii v nových spolkových krajinách na 1 milón Euro.
Oblasti do ktorých investície smerujú:

ERP program podpory založenia podniku
Tento program je určený na podporu začínajúcich podnikateľov prostredníctvom lacných úverov, ktoré sa podnikateľom poskytujú na začiatku podnikania alebo do troch rokov od založenia podniku.
ERP program podpory založenia podniku je určený na:
- založenie podniku, ako aj nákladov na to potrebných,
- obstaranie zásob materíálu, tovaru, náhradných dielov, prípadne ich doplnenie,
- investície, ktoré nasledujú po založení podniku,
- prevzatie podniku, ako aj kúpa podielu na inom podniku, ak je pôžička potrebná na pre ďalšiu existenciu podniku,
Maximálna výška pôžičky:
- nové spolkové krajiny do1 milióna Euro,
- staré spolkové krajiny do 500 000 Euro,
Zabečnie úveru: klasické bankové zabezpečenie alebo záruka krajinskej záručnej banky.
ERP program je realizovaný nemeckou Ausgleichbankou. Pri uchádzaní sa o prostriedky z tohoto programu je potrebné sa najprv obrátiť na svoju banku alebo miestnu sporitelňu, ktorá následne zabezpečí celé financovanie.

DtAprogram podpory založenia podniku
DtA ponúka začínajúcim podnikateľom ako doplnenie možností z predchádzajúcich programov pôžičku potrebnú na založenie podniku a jeho rozbeh v priebehu ôsmych rokov od založenia. Prostriedky sa dajú využiť na založenie živnosti alebo slobodného povolenia alebo na kúpu podniku alebo kúpu podielu na ňom.Z prostriedkov DtA sa dajú financovať aj investície v rozpätí ôsmych rokov od založenia podniku na upevnenie pozície na trhu. Sem patrí:
- otvorenie pobočiek,
- rozšírenie alebo zmena sortimentu, výrobkov alebo ponúkaných služieb,
- doplnenie zásob, tovaru a náhradných dielov,
- kúpu priestorov nevyhnutných k chodu firmy,
- zmena sídla podniku,
Okrem uvedeného zo zdrojov DtA sa dá financovať:
- investície potrebné na vývoj a výrobu nových produktov,
- prevzatie podnikov alebo ich závodov, napr. ak boli vyčlenené na privatizáciu,
- investície, ktoré vedú k vytvoreniu trvalých pracovných miest,
- náklady na ďalšie vzdelávanie a zlepšenie kvalifikácie.
Maximálna výška podpory je limitovaná sumou dvoch miliónov Euro. Zabečnie úveru: klasické bankové zabezpečenie alebo záruka krajinskej záručnej banky.
DtA program podpory založenia podniku je realizovaný nemeckou Ausgleichbankou. Pri uchádzaní sa o prostriedky z tohoto programu je potrebné sa najprv obrátiť na svoju banku alebo miestnu sporitelňu, ktorá následne zabezpečí celé financovanie.

DtA- štartovací kapitál
Tento program poskytuje zakladateľom pôžičky, ktorých náklady nepresiahnu 50 000 Euro. Podpora sa poskytuje aj vtedy ak je podporované podnikanie na začiatku vedlajším zdrojom príjmov, ktorý sa v strednodobom horizonte stane hlavným zdrojom príjmov.
Maximálna výška podpory je limitovaná sumou 50 000 Euro. Zabečnie úveru: klasické bankové zabezpečenie ale úver sa poskytuje aj keď záruky nepostačujú. Konbinácia tohoto programu s niektorým iným programom nie je možná.
DtA -štartovací kapitál je realizovaný nemeckou Ausgleichbankou. Pri uchádzaní sa o prostriedky z tohoto programu je potrebné sa najprv obrátiť na svoju banku alebo miestnu sporitelňu, ktorá následne zabezpečí celé financovanie.