Bankové úvery mažno rozdeliť na :
a, krátkodobé do 1 roka
b, strednodobé do 5 rokov
c, dlhodobé nad 5 rokov.
Tu je potrebné zosúladiť podstatné kritéria rozhodovania o tejto forme financovania podnikových potrieb. Predovšetkým je potrebné zosúladiť dĺžku úveru s dĺžkou axploatácie majetku.Ďalej je potrebné zosúladenie splácania úveru s tvorbou zdrojov na splátky.
Špecifickou formou krátkodobého úveru je kontokorentný účet. Banka umožňuje podniku čerpať do určitého debetného stavu a na určité obdobie pre financovanie krátkodobých potrieb. Táto formy vzťahu však bezpodmienečne vyžaduje dôveru banky v podnikateľa a znalosť jeho pomerov.
Dlhodobé a strednodobé úvery budú používané skôr na investičné cieľe, resp. na krytie trvalých obežných prostriedkov až do doby, keď ich bude podnik schopný kryť z vlastných zdrojov, pokiaľ to bude racionálne.
Tvorba úverového vzťahu s bankou vyžaduje zo strany podnikateľa veľmi dobrú prípravu. Aj keď si dá žiadosť spracovať poradcovi, musí byť schopný projekt obhájiť. Musí si byť vedomý všetkých rizík a byť pripravený na možné riešenia.
Ďalšou možnosťou je použitie zdrojov dodávateľov a iných veriteľov. Formy sú rôzne:
Platby napred:
Bežná splatnosť dodávateľských faktúr, ktorá sa dá dosiahnuť pri dobrých vzťahoch s partnermi. V súčastnosti sme však v praxi skôr svedkami nedôvery, hlavne voči novovzniknutým podnikom a preto v pláne treba v prvom období skôr počítať s platbami napred, pred doddávkou.

Obchodný úver:
Zabezpečenie tvz. obchodného úveru znamená, že doddávateľ súhlasí s neskoršou, zmluvne dohodnutou dobou splatnosti svojich pohľadávok voči nášmu podniku. Účelovo som uviedol charakteristiku tohoto vzťahu ako zmluvného. Medzi podnikateľmi dnes skôr vládne snaha vymôcť si výhodu použitia cudzých zdrojov nedoržaním lehôt splatnosti. Nech sú pravé príčiny kdekoľvek, tento postup ohrozuje finančnú stabilitu a efektívnosť podniku v niekoľkých smeroch. Pri dohode s dodávateľom o určitej forme obchodného úveru treba mať na zreteli aj ekonomické aspekty tohto rozhodnutia, ako aj náklady na takýto úver dané dohodnutou úrokovou sadzbou, porovnanie týchto nákladov s inými formami financovania, dostupnosť iných zdrojov a iné.
Zmenky:
Zmenka sa využíva skôr ako forma platobného prostriedku. Napriek tomu, že zmenkové obchody sú dosiaľ v ekonomickej praxi veľmi málo používané, ich použitie legislatíva umožňuje. Pri vystavení zmenky si však musíme uvedomiť, že prísľubom zaplatiť v danom termíne je náš záväzok definitívny. Ak by nedošlo k jeho realizácií, môže to okamžite okamžite ohroziť náš podnik, spôsobyť vyhlásenie konkurzu.
Daňové úvery
Tvz. daňové úvery sú v praxi často nedocenenou oblasťťou, v ktorej je možné získať časť zdrojov pre podnik. V princípe ide o takú legislatívnu oblasť daní, ktorá umožňuje racionálne použitie prostriedkov štátneho rozpočtu pre potreby financovania podniku. Samozrejme ide o zákonný postup a nie hrubé chyby podnikateľov, ktorí zabúdajú na svoje daňové povinnosti a potom sú sankcie neprimerane vyššie ako"úspory".

Daňové plánovanie:
Táto oblasť ekonomiky, ktorá sa volá daňové plánovanie, je ešte stále málo známa. Ja síce pravdou, že neustále zmeny daňových predpisov sťažujú rozhodovanie v tejto sfére, ale v princípe je možné plánovanie daní použiť. Medzi dlhodobé zdroje v tejto oblasti patria opatrenia štátu, ktoré umožňujú priamo použiť časť daní z príjmu na rozvoj podnikateľskej činnosti podniku napr. daňový úver v zmysle zákona č. 286/92 Z.z. v znení noviel. Teba si ale uvedomiť, že všetky tieto úľavy sú vždy viazané na splnenie určitých zákonom stanovených podmienok pod hrozbou určitých sankcií.
Krátkodobé zdroje vznikajú buď z logiky stavby priamych či nepriamych daní alebo z účelového, zákonom umožneného posunu pri platbe daní do štátneho rozpočtu.
Príkladom účelového posunu platby dane je žiadosť o odklad daňovej povinosti, ktorú príslušný daňový úrad schváli. Tým sa vytvára určitá forma krátkodobého daňového úveru, ktorý môže byť až na tri roky.
Leasing je špecifická forma financovania podnikových potrieb, ktorá má oporu v obchodnom zákoníku a v daňových zákonoch. Leasingová spoločnosť poskytuje zdroje na zabezpečenie preddmetu leasingu. Týmto predmetom býva napr. stoj, zariadenie, t.j. dlhodobý majetok, ktorý podnikateľ používa pri podnikaní na základe zmluvy o nájme. Po určitom čase prejdú vlastnícke práva na nájomcu. Výhodou je, že cez nájomné, ktoré je nákladom podnikateľa, sa splatí hodnota predmetu za obddobie podstatne kratšie ako je doba odpisovania, nie však menej ako 3 roky, resp. 40% doby odpisovania. Týmto "stlačením" splátok sa dosahuje efekt daňovej úspory. Druhým efektom je, že podnikateľ potrebuje na nadobudnutie práva nájom zlomok prostriedkov oproti klasickej kúpe.

Vlastné financie:
Patrí k formám vonkajšieho financovania. Existuje ale rozpor neochoty riskovať vkladom zo strany podnikateľa a snahy po financovaní cudzími zdrojmi. V zásade je však možné riešenie vo forme, ktorá síce potvrdí nízke dnešné riziko podnikateľa, ale zníži aj jeho participáciu na výsledkoch podniku. Ide v podstate vklad do podnikania od iných osôb.
Rizikový kapitál ako ďalší nástroj podnikateľa
V dnešnej dobe sa u nás začínajú rozvíjať rôzne formy rizikového kapitálu. Tieto fondy vlastne vstupujú vkladom do podniku len na určitý, zmluvne dohodnutý čas, pričom podnikateľ môže podiel fondu postupne odkúpiť. Neznalosť našich podnikateľov ich ochudobňuje o možnosť realizovať svoje zámery i za pomoci takéhoto neutrálneho investora. Jeho neutralita je daná tým, že neparticipuje na činnosti, v ktorej má podnikateľ plnú volnosť, ale na výsledkoch.
Porovnanie Slovenska s krajinami V4

Situáciu v podnikateľskom prostredí na Slovensku ( 5,4 mil.obyvateľov) charakterizuje aj porovnanie s ostatnými krajinami V4( Českou republikou (10,3), Maďarskom (10,0) a Poľskom (38,6)), ktoré predchádzali podobným vývojom. Malých podnikov do 50 zamestnancov vrátane živnostníkov je v Čechách 1 907 909, Maďarsku 1 037 645, Poľsku 3 061 775 a Slovensku 357 219. Vo vyjadrení na 1000 ekonomicky aktívnych obyvateľov sú údaje nasledovné:
SK PL HU CZ
0-49 138,8 178,0 248,4 367,6
50-249 1,4 1,6 1,0 1,9
250+ 0,3 0,3 0,2 0,4
To dáva obraz o podnikateľkých aktivitách v jednotlivých krajinách. Je to určite významný faktor, ktorý ovplyvňuje nezamestnanosť, ktorá je v Čechách 8,7%, Maďarsku 6,4%, Poľsku 16,1% a Slovensku 18,6%. Najvýraznejšie rozdiely sú v kategórii malých podnikov. Ich ďalšia analýza je v nasledovnej tabulke.
SK PL HU CZ
0 93,7 10,1 178,8 302,7
1-9 39,5 161,5 62,9 56,2
10-49 5,7 6,4 6,6 8,7
U malých podnikov do 50 zamestnancov vidíme, že najväčie diferencie sú v podnikoch, ktoré nemajú zamestnancov, čo predstavuje najmä kategóriu živnostníkov. Z tohto obrazu sa čiastočne vymyká Poľsko, kde tento výsledok je ovplyvnený legislatívnymi špecifikami.
To, že tieto rozdiely v počte malých podnikov na 1000 ekonomicky aktívnych obyvateľov predstavujú všeobecné bariéry vzniku podniku ako administratívna a finančná náročnosť vyplýva aj z toho, že sektorové rozdelenie podnikov vo všetkých skúmaných krajinách je veľmi podobné.

Formy štátnej pomoci podľa zákona o štátnej pomoci
Podľa Zákona č.231/1999 o štátnej pomoci sa štátnou pomocou rozumie každá pomoc v akejkoľvek forme, ktorú poskytuje na podnikanie alebo v súvislosti s ním poskytovateľ priamo alebo nepriamo zo svojho rozpočtu alebo z vlastných zdrojov podnikateľovi, ale len za podmienok ustanovených týmto zákonom.
Štátna pomoc sa poskytuje na rozvoj okresov, na výskum a vývoj, na životné prostredie, pre malého a stredného podnikateľa, na záchranu a reštrukturalizáciu podnikateľov v ťažkostiach, pre oceliarensky priemysel, pre lodiarsky priemysel, pre automobilový priemysel a pre priemysel syntetických vlákien, pričom sa môže kumulovať v súlade s týmto zákonom. Nevzťahuje sa na oblasť poľnohospodárstva, rybárstva lesného a vodného hospodárstva.
Podľa Zákona č.231/1999 o štátnej pomoci môže ísť o priamu a nepriamu formu štátnej pomoci.
Priamou štátnou pomocou môže byť:
- úhrada časti úveru,
- realizácia štátnej záruky alebo bankovej záruky,
- dotácia,
- úhrada úrokov, alebo časti úrokov z úveru poskytnutého podnikateľovi,
- návratná finančná výpomoc,

Nepriamou formou štátnej pomoci podľa tohto zákona môže byť:
- prevzatie štátnej záruky alebo bankovej záruky,
- poskytnutie úľavy na penále, úroku alebo na iných sankciách podľa osobitného predpisu,
- predaj nehnutelného majetku štátu alebo obce za cenu nižšiu, ako je trhová cena,
- poskytovanie poradenských služieb bezplatne alebo za čiastočnú úhradu.
Štátna pomoc sa poskytuje aj na programy štátnej pomoci. Tieto programy schvaľuje vláda a týkajú sa pomoci na rozvoj okresov a pomoci pre malých a stredných podnikateľov. Úrad pre štátnu pomoc bol vytvorený na základe Zákona o štátnej pomoci ako orgán štátnej správy, ktorý má za úlohu posudzovať, hodnotiť schvaľovať štátnu pomoc, kontrolovať jej poskytnutie a evidovať štátnu pomoc. Štátna pomoc sa môže poskytovať len v tom prípade, ak je schválená týmto úradom.
Nefinančná podpora malým a stredným podnikateľom
Nefinančná podpora sa realizuje veľkým množstvom rôznych inštitúcii formou poskytovania poradenských služieb v oblasti podnikania.