Ostatné programy
Program na podporu kombinovanej dopravy v SR
Programy na podporu cestovného ruchu v SR IV
Programy na podporu cestovného ruchu v SR V
Pilotná grantová schéma na rozvoj cestovného ruchu
Podporné úverové programy
Program na podporu rozvoja priemyselnej výroby na báze domácich surovín
Program podpory malého a stredného podnikania pri využívaní výsledkov vedy a
techniky - PATENT
Program Región
Podporný úverový program - mäkké úvery do 5 mil. Sk
Slovenská záručná a rozvojová banka
Úverový program SZRB PODPORA
Úverový program SZRB ROZVOJ
Priame úverovanie SZRB
Program podpory exportu výrobkov
Mikropôžičková schéma- výška pôžičky od 50 do 500 tis. Sk
Príspevkový program SZRB Štart 2000

Východisková analíza podnikatelského prostredia a možností financovania podnikov na Slovesku.
Slovenský podnikateľ 21. storočia ak chce prežiť, musí ísť s celosvetovým trendom-myslieť globálne a podnikať lokálne.Ak vychádzame zo súčastnej reálnej ekonomickej situácie na Slovensku, musíme ju analizovať z viacerých hľadísk. Slovensko ako také je malá krajina s malým trhom, v dôsledku čoho je prdurčená na export. V súčastnosti sa nachádza v pokročilom štádiu transformácie.V súčastnosti je pred ukončením banková reštrukturalizácia a prominenti ekonomiky volajú po reštrukturalizácii podnikovej sféry. Tá sa postupne uberá aj sama svojím smerom. V súčastnosti prebieha druhá fáza privatizácie, keď podniky sprivatizované slovenskými managermi sa postupne dostávajú do rúk zahranicných koncernov. Tento vývoj je logický, keže úspešnému napredovaniu pod naším vedenim bráni hľavne nedostatok lacných zdrojov na rozvoj, kritické zlihanie a krátkozrakosť našich neiktorých podnikateľov. Nesolventnosť východných trhov, nedostatočná konkurencieschopnosť v oblasti technológii a inovácie výroby sposobili značný pokles produkcie. Napriek tomu sa časti slovenských podnikov podarilo napojiť na zahraničné firmy. Týmto pádom si zabezpečili pomerne stabilný odbyt svojich výrobkov a na druhej strane za svoje dodávky dostávajú pravidelné platby, čo umožňuje aspoň čiastočnú reprodukciu technológie. Na druhej srane sa aj naše firmy dostávajú do celosvetového tlaku, z jednej strany rastúce nároky na kvalitu a na druhej strane tlak na minimalizáciu nákladov. Pridáva sa tu aj další aspekt a tým sú objednávky cez internet, kde objednávatel zadá dopyt a vyberie si samozrejme ponuku s najnižšou cenou, čím môže odbúrať aj tradičných dodávateľov.

Riešenie krízovej ekonomickej situácie u nás vidím v ozdravení podnikov prosterníctvom fúzií a akvizícií so zahraničnými firmami, keďže len máloktoré slovenské firmy rozširuju samy z vlastných zdrojov výrobu a väčšina sa snaží ušetriť kde sa dá a to hlavne prepúšťaním ludí.
Velkým mínusom rozvoja podnikov na Slovensku je aj neexistujúci kolobeh, ktorý by zabezpezpečil reálny tok voľných zdojov od občanov disponujúcich voľnými zdrojmi do našich firiem. Občan má niekoľko možností. Vložiť peniaze do banky, podielového fondu alebo do investičnej spoločnosti ponúkajúcej vysoké výnosy.
Počas posledných niekoľkých rokov bol z časti prethnutý reťazec poskytovania úverov bankami. Bolo to z dôvodu nesplácania úverov buď z dôvodu insolventnosti, alebo snahe previesť majetok zo zadlženej firmy na novú a pôvodnú firmu aj zo závezkami dať do konkurzu. Týmto sa naštrbila celková dôvera a rozmohlo sa uplatňovanie podvodných praktík. Dalším negatívom boli vysoké úrokové sadzby cez 20%, ktoré boli pre naše firmy neprijatelné. Hľavne z týchto dôvodov nastala dnešná situácia, že komerčné banky majú na účtoch v NBS 60 mld. Sk, ktoré sa mohli za normálnych podmienok otáčať v našej ekonomike a napomáhať k jej rozvoju.

Objavili sa ale určité náznaky oživenia vo forme projektu Miliarda od Bank AustiaCreditanstalt a podobného projektu od Ľudovej banky. Ide o prefinancovanie investičných projektov v objeme od troch do šesťdesiat miliónov s ročnou úrokovou sadzbou 10,9%.
Podielové fondy, ktoré sú u nás zaregistované, zväčša investujú do zahraničných cenných papierov a aktív, kedže náš kapitálový trh sa nepodarilo oživiť, a tým pádom nie je možný ani tuto pre firmu získať potrebné zdroje na další rozvoj.
Firmy ponúkajúce vysoké výnosy svoje portfolia a investície veľmi nezverejňujú. Niektoré už úspešne zbankrotovali a podľa niektorých ekonómov ostatné to len čaká. Podľa väčšiny ľudí, poznajúcich reálnu situáciu u nás, nie je možné vyprodukovať výnosy cez 25%. Zaujímavvá je investičná stratégia firmy Horizont. Vlastní niekolko periodík, investuje do výstavby vodných elektrárni, má sieť stávkových kancelárii v Chorvátsku, Argentíne, fabriku na plnenie Pepsi-coly v Makarskej a iné majetkové podiely. Minuloročnú stratu 500 mil Sk vyrovnali navŕšením základného imania. Ide teda o globálne podnikanie slovenskej firmy so slovenským managmentom, uvidíme dokedy.