2.4 Modernizácia sociálnej ochrany
Neustála zmena demografie EU tak ako aj zmeny pracovných trhov a rodinných štruktúr si vyžaduje modernizáciu sociálnej ochrany. Prínos z menšej pracovnej sily spočíva v raste dôchodkovej populácie spojenej s potrebou rastu zdravia a dlhodobej starostlivosti. K tomu je potrebná aj trvalá finančná pomoc tak ako aj sociálna adekvátnosť.
Pomer medzi ľuďmi nad 65 rokov a pracujúcim vekom sa zdvojásobí do roku 2050.
vVerejné dôchodkové výdavky sa zvýšia z 10% v 2000 na 13,6% v 2040,
vEurópania idú do dôchodku príliš mladí – priemerný vek človeka vychádzajúceho z pracovného trhu je 60 rokov. Summit v Barcelone v roku 2002 si stanovil za cieľ, že tento vek by sa mal zvýšiť na 65 rokov do roku 2010.
vV roku 2050 je odhadovaný počet ľudí vo veku 80 rokov asi 38 miliónov, čo bolo v roku 2000 14 miliónov. Nielen starší ľudia si vyžadujú starostlivosť, ale tiež iné vekové kategórie a chronicky chorí ľudia.

Napriek demografickým zmenám, problémy nie sú neprekonateľné, no ďalšie reformy sú potrebné. Toto bol kľúčový odkaz prvého spoločného zhromaždenia komisie prezentovaného v marci 2003. Stavia na analýze správ národnej stratégie ukazujúcich ako sa členské štáty zdieľajú s touto reformou. Európska rada tiež vyzýva k zvýšenej výmennej spolupráci v oblasti zdravotnej starostlivosti a starostlivoti o starších ľudí.
Koncom mája 2003 Komisia predložila návrh na zlepšenie, zjednodušenie a zviditeľnenie koordinácie sociálnych politík členských štátov EU – dôchodkov, sociálneho začlenenia, boja proti chudobe, zdravotnej starostlivosti a starostlivosti o starších ľudí, stimulovanie zamestnanosti v systéme sociálnej bezpečnosti. Tento rámec by mal byť rozvinutý do roku 2006, takže zatieľ čo získajú zodpovednosť za svoje sociálno ochranné systémy, členské štáty sa môžu ľahšie naučiť jeden od druhého úspechy a orientovať svoje národné politiky smerom k bežným cieľom.
3 MISSOC: Sociálna ochrana v členských štátoch EU a Európska ekonomická oblasť

Systém vzájomných informácií o sociálnej ochrane (MISSOC) bol založený v roku 1990 na podporu a neustálu výmenu informácií o sociálnej ochrane medzi členskými štátmi EU. MISSOC sa centrálnym zdrojom informácií o legislatíve sociálnej ochrany vo všetkých členských štátoch EU a krajín Európskej ekonomickej oblasti. MISSOC je založený na uzatvorenej spolupráci medzi DG Employment and social affairs, sieťou oficiálnych predstaviteľov zúčastnených štátov a sekretariátom vymenovaným DG Employment and social affairs. Každý členský štát je predstatovaný jedným alebo dvoma príslušnými národnými ministrami alebo inštitúciami zodpovednými za oblasti sociálnej ochrany. Zodpovedné orgány poskytujú informácie MISSOCu a zaručujú, že sú presné a môžu byť aj publikované. MISSOC systém sa stretáva dvakrát ročne (v máji a v októbri) v členskom štáte, ktorý je predstavenstvom EU. Od roku 2000, Island, Lichtenštajnsko a Nórsko sa tiež pripojili k tejto sieti, po nich nasledovalo Švajčiarsko v roku 2002. MISSOC teraz zastupuje všetky krajiny Európskej ekonomickej oblasti a EFTA, celkovo sem patrí 29 krajín (Europa – European commission).

4 Sociálna situácia a demografia
Na základe článkov 143 a 145 Dohody EU, Komisia požaduje zostavenie každoročnej správy o pokroku podľa článku 136, zahrňujúc analýzu demografickej situácie a sociálneho rozvoja v Spoločenstve. Naviac, Agenda sociálnej politiky vyžaduje analýzu politiky a výskum na základe implementácie sociálnych priorít, ktoré sú definované na stránke Europa – European commission (22.1. 2004). Na oboznámenie sa s týmito cieľmi Európska komisia vydala ročnú správu o sociálnej situácii v EU, ktorá hovorí o kvalite života ľudí žijúcich v Európe a poskytuje holistický pohľad na Európsku populáciu a jej sociálne podmienky ako pozadie sociálneho rozvoja. Na podporu rozvoja komparatívnej analýzy a výmeny skúseností na úrovni EU Európska komisia podporuje ročný študijný program na špecifické sociálne a demografické problémy a tiež financie na sledovanie sociálnej situácie, demografie a rodiny.