2 Sociálna agenda 2000-2005
Ako je uvedené na stránke Europa – European commission (4.6. 2003), táto Sociálna agenda, ktorú prijala Európska komisia má za cieľ previesť Lisabonskú stratégiu do ekonomickej a sociálnej obnovy konkrétnej zamestnanosti a opatrení sociálnej politiky po druhú polovicu desaťročia. Táto správa úspešne vyzdvihuje obnovu sociálnej politiky a poukazuje na dosahovanie výsledkov cez zhodu s existujúcimi sociálnymi štandardmi v členských krajinách Európskej únie. Štrukturálne ohlasy mieria do modernizovania a zlepšenie Európskeho modelu za účelom vyhovieť ekonomickým a sociálnym potrebám Európskej únie, ktoré sú stredobodom celej agendy. Cieľ musí sledovať a pochopiť úkony, ktoré spadajú pod hlavné politiky Agendy. Sociálne politiky a zamestnanosť Európy idú ruka v ruke s jej ekonomickými politikami a sú zásadné súčasti modernizujúcej sa agendy. Pri spomalenej európskej ekonomike a vládnych nezhodách pri nezamestnanosti a penzijných reformách, hodnota Európskeho sociálneho modelu, ktorý je zameraný na investovanie do ľudí, je väčšia ako predtým. Vedie nás k pokračovaniu úsilia na modernizovanie sociálneho modelu, ktorý je založený na ekonomickom a sociálnom pokroku. Toto úsilie bolo rozšírené v roku 2000, keď bola Agenda sociálnej politiky založená jako smerový plán Lisabonskej stratégie, ktorá je zameraná na ekonomickú a sociálnu obnovu a vytvorenie plnej zamestnanosti. Nasledujúce podkapitoly, ktoré uvádzam spadajú všetky pod Sociálnu agendu a sú najdôležitejšími oblasťami v oblasti sociálnej politiky EU.

2.1 Rozšírenie spoločenstva
Pristúpenie 10 nových členských štátov je menšie ako predtym. Presunutie zamestnaneckej a sociálnej legislatívy EU do týchto krajín by malo byť urýchlené a sústredené na ich zdôraznenie, čo zdôraznila aj Odile Quintin, riaditeľka Komisie pre zamestnanosť a sociálne veci. Prispôsobenie zamestnanosti a sociálnej politiky bude viesť tiež k zlepšeniu kľúčových oblastí ako reforma pracovného trhu, pracovné podmienky, zdravie a bezpečnosť pri práci, rovnosť pohlaví a sociálna súdržnosť. Úspech v týchto oblastiach je tiež potrebný na pokračovanie ekonomickej reštrukturalizácie nových členských krajín a súdržnosť v rámci EU.
Nové členské štáty profitujú z predchádzajúceho pristúpenia členských krajín: Portugalsko zvýšilo svoj životný štandard z 55% priemeru EU na 75% v priebehu 15 rokov. Španielsko zvýšilo svoj životný štandard zo 75% na 85%. Čo sa týka mier zamestnanosti, krajiny ako Španielsko, Írsko alebo Fínsko urobili značný pokrok v tejto oblasti od doby pristúpenia.

Rozšírenie zredukovalo priemernú mieru zamestnanosti zo 64,3% v EU15 v roku 2002 na 62,4% v EU25, hoci Česká republika a Cyprus mali miery zamestnanosti nad priemerom EU a to 65,6% a 68,5%.
Úsilia požadované pristupujúcimi krajinami v zamestnanosti a sociálnej oblasti zahrňujú:
- Právo, zdravie a bezpečnosť, rovnosť pohlaví, anti-diskrimináciu,
- Takzvané Joint Assesment Papers, ktoré obsahujú priority zamestnaneckej politiky v úvode prístupu,
- Sociálne začlenenie a podporu,
- Nástroje v podpore a rozvoji ľudského kapitálu,
- Zlepšenie sociálneho dialógu v týchto krajinách

2.2 Chudoba a sociálne vylúčenie
Vláda EU declarovala na Lisabonskom Summite v roku 2000, že chudoba v EU je neprijateľne vysoká. Stanovila si za cieľ vytvoriť rozhodujúci nástroj na odstránenie chudoby do roku 2010. Potreba úkonu je teraz akútnejšia ako keď sa EU pripravovala na rozširovanie. Lídri EU súhlasili s Lisabonskou stratégiou, že členské štáty musia spolupracovať oveľa súdržnejšie pri riešení problémov. Národné plány si stanovia ciele na redukovanie počtu ľudí, ktorí sú signifikantne v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia, s opatreniami pomôcť ako jedna z priorít.
Približne 15% Európskej populácie alebo cez 60 miliónov ľudí žije v rovine chudoby, hoci miery chudoby sa líšía dosť rôzne z krajiny na krajinu v EU.
- Dánsko, Fínsko a Švédsko mali najmenší rozdiel v rozdelení dôchodku medzi najbohatšou a najchudobnejšou populáciou v roku 1999,
- Grécko, Portugalsko a Španielsko mali rozdiel v rozdelení dôchodku najväčší,
- Dánsko, Luxembursko a Fínsko mali najnižší stav trvalej chudoby v roku 1999,
- Grécko, Írsko a Portugalsko mali najväčšiu trvalú chudobu.
V roku 2001 viac ako 55 miliónov ľudí čelili chudobe, z toho 15% v Európskej populácii. Do tejto kategórie patrili hlavne nezamestnaní, osamelí rodičia, starší ľudia žijúci sami a s rodinami s veľkým počtom detí.
Riziko chudoby sa mení z krajiny na krajinu, z 10% vo Švédsku na 21% v Írsku. V južných krajinách, v UK a Írsku, ohrození členovia populácie majú všeobecne menší blahobyt a sú bližšie k chudobe. Naviac, dlhodobá zamestnanosť zohráva v tejto problematike hlavnú úlohu. V roku 2002 to postihlo skoro 3% aktívnej populácie (alebo 39% nezamestnaných). S výnimkami (Fínsko, Írsko, Švédsko a UK) to postihlo viac ženy ako mužov. Značný pokrok sa urobil na pracovnom trhu. V roku 2002 priemerná zamestnanosť v rámci EÚ sa zvýšila zo 63,4% na 64,3%. Zamestnanosť u žien sa zvýšila o viac ako 1% medzi rokmi 2001 a 2003 z 54,1% na 55,6%. Naviac, zamestnanosť starších ľudí sa v EÚ signifikantne zvýšila ako v celku , s výnimkou Rakúska, Nemecka a Talianska.
Grécko, Španielsko, Írsko a Portugalsko sú jedny z mála členov, ktoré majú najväčší záujem vyriešiť tieto problémy.

EÚ bude pokračovať v úsilí na odstránenie chudoby a intregrácii všetkých sekcií spoločnosti, ako vytváranie pracovných príležitostí, predchádzanie sociálnemu vylúčeniua celková oprava sociálneho systému.

2.3 Rovnosť pohlaví
Rovnaké práva pre ženy a mužov sú dlhodobým záväzkom spadajúcim pod Dohodou. Od roku 1996, rovnosť pohlaví je započítaná do všetkých oblastí politík EU a stáva sa samostatnou súčasťou Sociálnej agendy. „Rovnaké práva“ už nie sú obmedzené len na rovný plat alebo rovnú prácu, ale musia byť rozšírené na všetky oblasti života. Lisabonské zhromaždenie stanovilo cieľ, že do roku 2010 bude 60% žien zamestnaných. Stratégia spoločenského rámca pre rovnosť pohlaví funguje od roku 2001 do roku 2005, rieši platovú priepasť medzi mužmi a ženami a uvádza opatrenia cielené na rodinnú rovnováhu a pracovný život a zvýšenie počtu žien v rozhodovacích situáciách.
Rovnosť zaobchádzania s mužmi a ženami bola do zoznamu cieľov Spoločenstva doplnená už do amsterdamského znenia Zmluvy o Európskych spoločenstvách. Legislatíva EÚ, ako aj slovenské právne predpisy týkajúce sa zabezpečenia tejto rovnosti osobitne zakazujú diskrimináciu na základe pohlavia. Preto sa väčšina súčasných právnych predpisov vzťahuje nielen na rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní, povolaní, ale i v odbornej príprave naň, rovnakej odmene, sociálnom zabezpečení, zamestnaneckých systémoch sociálneho zabezpečenia, rodičovskej dovolenke, ochrane tehotných žien, žien po pôrode a dojčiacich žien.

Ženy získali najviac z rastu mier zamestnanosti od Lisabonskej stratégie:
- Bolo vytvorených viac ako 6 z 10 nových pracovných pozícií pre ženy medzi 1997 a 2001,
- Zamestnanosť žien stúpla na z 1,7% v 1999 na 2,1% v roku 2001,
- Zamestnanosť žien stúpla v roku 2002 na 55,5% , u mužov bola 72,9%,

Avšak je stále viac žien bez práce ako mužov:
- Nezamestnanosť žien bola v roku 2002 8,7% a u mužov 6,9%,
- Nezamestnanosť žien presiahla celkovú nezamestnanosť o 1% v roku 2002

Platobná priepasť však naďalej pretrváva:
- Rozdiel medzi mužmi a ženami v hodinových hrubých zárobkoch bol najvyšší v Írsku a v Spojenom Kráľovstve v roku 1999,
- V priemere, hrubé hodinové zárobky u žien boli asi 84% zo zárobkov mužov

Tento rozdiel musí byť odstránený:
- Menej ako 9% žien v platenom zamestnaní malo riadiacu zodpovednosť a menej ako 16% malo strednú zodpovednosť v roku 1998
- Čo sa týka mužov, 16% malo riadiacu zodpovednosť a 19% strednú zodpovednosť

Najbližší plán:
- Spoločná komunikácia o domácom násilí a materskej dovolenke sú v procese tvorby,
- Ďalšie roky jarná komisia bude skúšať prvý krát pokrok v oblasti rovnosti pohlaví
2.4 Modernizácia sociálnej ochrany
Neustála zmena demografie EU tak ako aj zmeny pracovných trhov a rodinných štruktúr si vyžaduje modernizáciu sociálnej ochrany. Prínos z menšej pracovnej sily spočíva v raste dôchodkovej populácie spojenej s potrebou rastu zdravia a dlhodobej starostlivosti. K tomu je potrebná aj trvalá finančná pomoc tak ako aj sociálna adekvátnosť.
Pomer medzi ľuďmi nad 65 rokov a pracujúcim vekom sa zdvojásobí do roku 2050.
vVerejné dôchodkové výdavky sa zvýšia z 10% v 2000 na 13,6% v 2040,
vEurópania idú do dôchodku príliš mladí – priemerný vek človeka vychádzajúceho z pracovného trhu je 60 rokov. Summit v Barcelone v roku 2002 si stanovil za cieľ, že tento vek by sa mal zvýšiť na 65 rokov do roku 2010.
vV roku 2050 je odhadovaný počet ľudí vo veku 80 rokov asi 38 miliónov, čo bolo v roku 2000 14 miliónov. Nielen starší ľudia si vyžadujú starostlivosť, ale tiež iné vekové kategórie a chronicky chorí ľudia.

Napriek demografickým zmenám, problémy nie sú neprekonateľné, no ďalšie reformy sú potrebné. Toto bol kľúčový odkaz prvého spoločného zhromaždenia komisie prezentovaného v marci 2003. Stavia na analýze správ národnej stratégie ukazujúcich ako sa členské štáty zdieľajú s touto reformou. Európska rada tiež vyzýva k zvýšenej výmennej spolupráci v oblasti zdravotnej starostlivosti a starostlivoti o starších ľudí.
Koncom mája 2003 Komisia predložila návrh na zlepšenie, zjednodušenie a zviditeľnenie koordinácie sociálnych politík členských štátov EU – dôchodkov, sociálneho začlenenia, boja proti chudobe, zdravotnej starostlivosti a starostlivosti o starších ľudí, stimulovanie zamestnanosti v systéme sociálnej bezpečnosti. Tento rámec by mal byť rozvinutý do roku 2006, takže zatieľ čo získajú zodpovednosť za svoje sociálno ochranné systémy, členské štáty sa môžu ľahšie naučiť jeden od druhého úspechy a orientovať svoje národné politiky smerom k bežným cieľom.
3 MISSOC: Sociálna ochrana v členských štátoch EU a Európska ekonomická oblasť

Systém vzájomných informácií o sociálnej ochrane (MISSOC) bol založený v roku 1990 na podporu a neustálu výmenu informácií o sociálnej ochrane medzi členskými štátmi EU. MISSOC sa centrálnym zdrojom informácií o legislatíve sociálnej ochrany vo všetkých členských štátoch EU a krajín Európskej ekonomickej oblasti. MISSOC je založený na uzatvorenej spolupráci medzi DG Employment and social affairs, sieťou oficiálnych predstaviteľov zúčastnených štátov a sekretariátom vymenovaným DG Employment and social affairs. Každý členský štát je predstatovaný jedným alebo dvoma príslušnými národnými ministrami alebo inštitúciami zodpovednými za oblasti sociálnej ochrany. Zodpovedné orgány poskytujú informácie MISSOCu a zaručujú, že sú presné a môžu byť aj publikované. MISSOC systém sa stretáva dvakrát ročne (v máji a v októbri) v členskom štáte, ktorý je predstavenstvom EU. Od roku 2000, Island, Lichtenštajnsko a Nórsko sa tiež pripojili k tejto sieti, po nich nasledovalo Švajčiarsko v roku 2002. MISSOC teraz zastupuje všetky krajiny Európskej ekonomickej oblasti a EFTA, celkovo sem patrí 29 krajín (Europa – European commission).

4 Sociálna situácia a demografia
Na základe článkov 143 a 145 Dohody EU, Komisia požaduje zostavenie každoročnej správy o pokroku podľa článku 136, zahrňujúc analýzu demografickej situácie a sociálneho rozvoja v Spoločenstve. Naviac, Agenda sociálnej politiky vyžaduje analýzu politiky a výskum na základe implementácie sociálnych priorít, ktoré sú definované na stránke Europa – European commission (22.1. 2004). Na oboznámenie sa s týmito cieľmi Európska komisia vydala ročnú správu o sociálnej situácii v EU, ktorá hovorí o kvalite života ľudí žijúcich v Európe a poskytuje holistický pohľad na Európsku populáciu a jej sociálne podmienky ako pozadie sociálneho rozvoja. Na podporu rozvoja komparatívnej analýzy a výmeny skúseností na úrovni EU Európska komisia podporuje ročný študijný program na špecifické sociálne a demografické problémy a tiež financie na sledovanie sociálnej situácie, demografie a rodiny.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Sociálna politika EÚ