referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Eugénia
Streda, 18. septembra 2019
Sociálna politika EÚ
Dátum pridania: 03.06.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Dajana007
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 637
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 6.6
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 11m 0s
Pomalé čítanie: 16m 30s
 
2 Sociálna agenda 2000-2005
Ako je uvedené na stránke Europa – European commission (4.6. 2003), táto Sociálna agenda, ktorú prijala Európska komisia má za cieľ previesť Lisabonskú stratégiu do ekonomickej a sociálnej obnovy konkrétnej zamestnanosti a opatrení sociálnej politiky po druhú polovicu desaťročia. Táto správa úspešne vyzdvihuje obnovu sociálnej politiky a poukazuje na dosahovanie výsledkov cez zhodu s existujúcimi sociálnymi štandardmi v členských krajinách Európskej únie. Štrukturálne ohlasy mieria do modernizovania a zlepšenie Európskeho modelu za účelom vyhovieť ekonomickým a sociálnym potrebám Európskej únie, ktoré sú stredobodom celej agendy. Cieľ musí sledovať a pochopiť úkony, ktoré spadajú pod hlavné politiky Agendy. Sociálne politiky a zamestnanosť Európy idú ruka v ruke s jej ekonomickými politikami a sú zásadné súčasti modernizujúcej sa agendy. Pri spomalenej európskej ekonomike a vládnych nezhodách pri nezamestnanosti a penzijných reformách, hodnota Európskeho sociálneho modelu, ktorý je zameraný na investovanie do ľudí, je väčšia ako predtým. Vedie nás k pokračovaniu úsilia na modernizovanie sociálneho modelu, ktorý je založený na ekonomickom a sociálnom pokroku. Toto úsilie bolo rozšírené v roku 2000, keď bola Agenda sociálnej politiky založená jako smerový plán Lisabonskej stratégie, ktorá je zameraná na ekonomickú a sociálnu obnovu a vytvorenie plnej zamestnanosti. Nasledujúce podkapitoly, ktoré uvádzam spadajú všetky pod Sociálnu agendu a sú najdôležitejšími oblasťami v oblasti sociálnej politiky EU.

2.1 Rozšírenie spoločenstva
Pristúpenie 10 nových členských štátov je menšie ako predtym. Presunutie zamestnaneckej a sociálnej legislatívy EU do týchto krajín by malo byť urýchlené a sústredené na ich zdôraznenie, čo zdôraznila aj Odile Quintin, riaditeľka Komisie pre zamestnanosť a sociálne veci. Prispôsobenie zamestnanosti a sociálnej politiky bude viesť tiež k zlepšeniu kľúčových oblastí ako reforma pracovného trhu, pracovné podmienky, zdravie a bezpečnosť pri práci, rovnosť pohlaví a sociálna súdržnosť. Úspech v týchto oblastiach je tiež potrebný na pokračovanie ekonomickej reštrukturalizácie nových členských krajín a súdržnosť v rámci EU.
Nové členské štáty profitujú z predchádzajúceho pristúpenia členských krajín: Portugalsko zvýšilo svoj životný štandard z 55% priemeru EU na 75% v priebehu 15 rokov. Španielsko zvýšilo svoj životný štandard zo 75% na 85%. Čo sa týka mier zamestnanosti, krajiny ako Španielsko, Írsko alebo Fínsko urobili značný pokrok v tejto oblasti od doby pristúpenia.

Rozšírenie zredukovalo priemernú mieru zamestnanosti zo 64,3% v EU15 v roku 2002 na 62,4% v EU25, hoci Česká republika a Cyprus mali miery zamestnanosti nad priemerom EU a to 65,6% a 68,5%.
Úsilia požadované pristupujúcimi krajinami v zamestnanosti a sociálnej oblasti zahrňujú:
- Právo, zdravie a bezpečnosť, rovnosť pohlaví, anti-diskrimináciu,
- Takzvané Joint Assesment Papers, ktoré obsahujú priority zamestnaneckej politiky v úvode prístupu,
- Sociálne začlenenie a podporu,
- Nástroje v podpore a rozvoji ľudského kapitálu,
- Zlepšenie sociálneho dialógu v týchto krajinách

2.2 Chudoba a sociálne vylúčenie
Vláda EU declarovala na Lisabonskom Summite v roku 2000, že chudoba v EU je neprijateľne vysoká. Stanovila si za cieľ vytvoriť rozhodujúci nástroj na odstránenie chudoby do roku 2010. Potreba úkonu je teraz akútnejšia ako keď sa EU pripravovala na rozširovanie. Lídri EU súhlasili s Lisabonskou stratégiou, že členské štáty musia spolupracovať oveľa súdržnejšie pri riešení problémov. Národné plány si stanovia ciele na redukovanie počtu ľudí, ktorí sú signifikantne v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia, s opatreniami pomôcť ako jedna z priorít.
Približne 15% Európskej populácie alebo cez 60 miliónov ľudí žije v rovine chudoby, hoci miery chudoby sa líšía dosť rôzne z krajiny na krajinu v EU.
- Dánsko, Fínsko a Švédsko mali najmenší rozdiel v rozdelení dôchodku medzi najbohatšou a najchudobnejšou populáciou v roku 1999,
- Grécko, Portugalsko a Španielsko mali rozdiel v rozdelení dôchodku najväčší,
- Dánsko, Luxembursko a Fínsko mali najnižší stav trvalej chudoby v roku 1999,
- Grécko, Írsko a Portugalsko mali najväčšiu trvalú chudobu.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Súvisiace linky
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.