Aktívne bankové operácie

Ekonomická univerzita v Bratislave
Fakulta hospodárskej informatiky













Projekt z predmetu

Bankové operácie






















Aktívne bankové operácie

Aktívne bankové operácie úzko nadväzujú na pasívne operácie, ktoré banka taktiež vykonáva. Banka totiž získa od klientov peňažné prostriedky, s ktorými v ďalšej fáze operuje. Je namieste spomenúť, že aktívnymi operáciami si banka vytvára svoj zisk, pretože za poskytnutie peňažných prostriedkov od svojich klientov inkasuje úrok.

Medzi aktívne bankové operácie patria:

a) úverové operácie banky
b) investičné činnosti banky


1) Úverové operácie banky

Banka pri úverových operáciách vystupuje voči svojim klientom v aktívnom postavení čiže ako veriteľ. Úver je pre podnik návratnou formou získavania cudzích externých zdrojov. Je to ekonomický vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý vzniká pri odovzdaní konkrétnej hodnoty na dočasné použitie, t.j. s podmienkou návratnosti. Tento vzťah má podobu zmluvy. Veriteľ dáva dlžníkovi k dispozícii istú hodnotu v peniazoch, resp. v tovare a stará sa o správu dlhu. Dlžník sa zaväzuje splatiť svoj dlh v dohodnutom termíne a forme (spravidla v peniazoch), ako aj platiť príslušný úrok.

Členiť úvery môžeme z rôznych hľadísk, najčastejšie sa vyskytujú podľa:
1. objektu, ktorý žiada o úver
2. subjektu, ktorý úver poskytuje
3. doby, na ktorú sa úver poskytuje
4. formy poskytnutia a techniky úverovania
5. spôsobu ručenia
6. spôsobu splácania
7. teritoriálnej pôsobnosti

Podľa doby, na ktorú sa úver poskytuje členíme úvery do 3 kategórií:

a) krátkodobé bankové úvery
Základným znakom tejto skupiny úverov je, že ich splatnosť je kratšia ako jeden rok. Do tejto skupiny patria viaceré druhy úverov:

- účelový úver na prevádzkové a invetičné potreby
Tento druh úveru sa poskytuje podnikateľskej sfére na krytie potrieb súvisiacich s podnikateľskou činnosťou. Účel, na ktorý sa úver poskytuje sa bližšie definuje v žiadosti o úver, ktorú subjekt predkladá banke. Po rozhodnutí banky o pridelení úveru sa uzatvára zmluva na obdobie do jedného roka.

- úver na prechodný nedostatok finančných prostriedkov
Poskytuje sa väčšinou podnikateľským subjektom na odstránenie príčiny finančných ťažkostí, zaplatenie bankových poplatkov, prípadne na zloženie prostriedkov na otvorenie akreditívu.



- prekleňovací úver
Úver sa poskytuje na preklenutie čšasového nesúladu medzi potrebou a vytvorením zdrojov podnikateľkým subjektom.

Podmienkou je, že subjekt vytvorí chýbajúce zdroje do konca roka, keďže ide o krátkodobý druh úveru.

- kontokorentný úver
Kontokorentný úver predstavuje dohodu medzi bankou a klientom, v ktorej banka poskytuje klientovi úver v pohyblivej výške na jeho bežnom účte v banke. Ide vlastne o kombináciu vkladového a úverového účtu. Kontokorentný účet sa používa na zúčtovanie bežných záväzkov a pohľadávok klienta s jeho obchodnými partnermi. Plynulým prílevom uhradených pohľadávok a záväzkov má bežný účet stále sa meniaci stav. Bežný účet môže byť kreditný a je peňažným vkladom v banke (tento peňažný vklad je aj úročený) alebo debetný, a znamená poskytnutie kontokorentného úveru (tiež za určitý úrok). Banka vyúčtováva kontokorentný účet za určité obdobie a účtuje klientovi nákladové a výnosové úroky. Súčasťou dohody o kontokorentnom účte je aj stanovenie úverového limitu, ktorý predstavuje výšku prípustného debetu na bežnom účte klienta.

Zvláštnym druhom kontokorentného úveru je revolvingový úver. Revolvingová úverová dohoda je právna dohoda, v ktorej banka umožňuje klientovi krátkodobý úver do určitej maximálnej výšky v ktoromkoľvek období počas roka. Kým kontokorentný úver s úverovým limitom je neformálnou dohodou, revolvingová úverová zmluva je právnou dohodou, z ktorej vyplýva, že klient má právo vypožičať si od banky aj pod stanovený maximálny limit, ale musí zaplatiť určitý %-uálny poplatok z nevyužitej čiastky maximálneho limitu. Tento poplatok je oprávnený, pretože banka musí držať viac likvidných prostriedkov pripravených pre revolvingový úver.

- eskontný úver
Pri eskontnom úvere banka nakupuje od klienta zmenky pred ich splatnosťou. Pri nákupe banka používa nominálnu hodnotu zmeniek a odpočítava si z celkovej sumy diskont (úrok). Zmenky sa prevádzajú na banku, ktorá ich pri splatnosti predkladá zmenkovému dlžníkovi (nie majiteľovi, od ktorého zmenku kúpila). Zmenkový dlžník je na základe zmenkového práva povinný túto zmenku uhradiť. V prípade odmietnutia zaplatenia alebo neschopnosti platiť, banka dáva zmenku na preplatenie poslednému majiteľovi zmenky. Nákladmi na eskontný úver sú základná úroková sadzba a ostatné provízie banky. Celkový úrok z tohto úveru sa volá diskont a banka si ho odpočítava už pri nákupe zmeniek. Náklady na eskontný úver patria k najnižším spomedzi nákladov na krátkodobé úvery, sú porovnateľné s nákladmi na kontokorentný úver.












- lombardný úver
Predstavuje úver, ktorý banka poskytuje na základe záložného práva na hnuteľný majetok alebo práva. Zväčša poskytuje maximálne do 60 až 90% hodnoty zálohu. Výška tejto zálohy súvisí s možným znehodnotením zálohu z hľadiska trhovej ceny alebo s dodatočnými nákladmi veriteľa pri realizácii záložného majetku alebo práva.

Tento druh sa poskytuje za zálohu cenných papierov, tovaru, pohľadávok, vkladných knižiek, drahých kovov alebo práva (autorské práva, životné poistky atď.) Úver na cenné papiere má pre banku výhodu kvôli obchodovateľnosti cenných papierov. Dlžníkovi ostáva zachované právo na výnosy zo založených cenných papierov. Pri kolísaní kurzov cenných papierov veriteľ prepočítava kurzovú hodnotu založených cenných papierov. V prípade, že by ich kurzová hodnota klesla tak, že poskytnutý lombardný úver (jeho časť) by sa stal nezabezpečený, banka žiada klienta o dodatočné krytie. Úver na tovar poskytuje banka na druhy tovarov, ktoré sú veľmi dobre obchodovateľné na tovarových burzách.
Veľkou výhodou lombardného úveru je, že dlžník nemusí predávať svoje majetkové hodnoty a môže preklenúť dočasný nedostatok likvidných prostriedkov použitím tohto majetku na zabezpečenie úveru. Poskytuje sa na pevnú sumu.


Pri doteraz spomenutých formách úverov poskytovala banka klientovi konkrétne peňažné prostriedky. Existujú však aj úvery, kedy banka prepožičiava klientovi svoje dobré meno:

- akceptačný úver
Akceptačný úver vzniká tak, že klient vypíše na banku zmenku. Túto zmenku banka akceptuje, teda sa zaviaže záväzok, ktorý je obsahom zmenky splniť pri splatnosti zmenky. Klient vypisuje zmenku v prípade krátkodobej potreby finančných prostriedkov. Akcept zmenky bankou znamená, že banka predala klientovi svoje dobré meno. Tým sa zvyšuje obchodovateľnosť zmenky a môže sa ďalej používať. Banka pri akceptácii nepotrebuje reálne peniaze pre poskytovanie úveru. Tieto peniaze však potrebuje pri splatnosti zmenky, pretože posledný majiteľ zmenky bude pri splatnosti žiadať banku, aby splnila svoj záväzok vyplývajúci z akceptácie zmenky. V úverovej dohode sa teda banka dohodne s klientom, že v období splatnosti zmenky musí uložiť príslušnú peňažnú čiastku na účte v banke. Z tejto sumy banka splní svoj záväzok zo zmenky. Banka akceptuje zmenky najmä svojim prvotriednym zákazníkom. Náklady na tento druh úveru predstavujú iba províziu, pretože sa tu neposkytujú reálne peňažné prostriedky.










- avalový úver
Banka pri poskytovaní avalového úveru vystupuje v úlohe ručiteľa. Ručí za splnenie záväzku dlžníka, voči tretej osobe. Tieto úvery sa poskytujú len prvotriednym zákazníkom, banka tu predáva opäť svoje meno. Banka ako ručiteľ môže byť automaticky požiadaná pri nesplnení záväzku hlavným dlžníkom, aby ako vedľajší dlžník na základe ručenia splnila záväzok za hlavného dlžníka. b) stednodobé úverové operácie
Ich charakteristickým znakom je, že poskytnuté úvery majú splatnosť kratšiu ako 5 rokov.

Patria sem:

- spotrebné úvery
Spotrebné úvery zahŕňajú všetky úvery jednotlivcom na financovanie nákupu a služieb. Tieto úvery stimulujú ekonomickú aktivitu a prekleňujú medzeru medzi výškou produkcie a spotreby. Hlavným zdrojom spotrebného úveru sú komerčné banky. Príklady na spotrebný úver: Úvery na nákup automobilov a ďalších spotrebných predmentov, úvery na opravu a rekonštrukciu domov a iné. - účelové úvery na prevádzkové a investičné účely
Svojou podstatou sa zhodujú s úverom uvedeným medzi krátkodobými úvermi. Odlišnosť je v dobe splatnosti úveru.


c) dlhodobé úverové operácie
Tieto úvery majú splatnosť dlhšiu ako 5 rokov.

- emisná pôžička
Tento úver poskytuje banka svojmu klientovi tým spôsobom, že klient vydáva dlhopisy (cenné papiere obsahujúce záväzok klienta k určitému plneniu po uplynutí určitej doby). Dlhopisy obsahujú väčšinou iba jedno meno a to meno toho, kto dlhopis vystavuje. Nie každý podnik môže vydávať dlhopisy. Klient musí mať prvotriednu bonitu, dostatočnú veľkosť kapitálu a optimálnu rentabilitu. Banka poskytuje podniku služby spojené s emisiou cenných papierov a s ich nasledovným predajom.

- pôžička na úverový úpis
Z hľadiska doby splatnosti úveru má spoločný znak emisnej pôžičky. Je tu však veľmi podstatný rozdiel, keďže úverový úpis nie je cenný papier a ako taký nemôže byť predmetom obchodovania na kapitálovom trhu. Táto skutočnosť ovplyvňuje najmä postavenie veriteľa, ktorý poskytnutím tohto úveru nemá inú možnosť, než čakať na jeho splácanie dlžníkom. Naopak, pri emisnej pôžičke môže veriteľ v prípade potreby predať dlhopisy aj pred ich splatnosťou. V tomto prípade je majiteľ dlhopisu zároveň majiteľom pohľadávky. Úverový úpis je teda len dôkazom o existencii pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi. Z porovnania vyplýva, že úverový úpis sústreďuje výhody pre dlžníka a nevýhody pre veriteľa

- hypotekárny úver
Jedná sa o oblasť zameranú na financovanie investícií a nehnuteľností vôbec. Jeho špecifické postavenie a úprava sú podmienené potrebou znížiť mieru rizika účastníkov tohto vzťahu vzhľadom na dlhodobý charakter operácií, podmieňuje ho aj špecifická forma prepojenia peňažného, úverového a kapitálového trhu s trhom nehnuteľností. Príjemca hypotekárneho úveru je vo vzťahu k peňažnému ústavu dlžníkom. Špecifickosť vzťahov medzi účastníkmi hypotekárnych obchodov je najmä v tom, že pri komerčných úveroch všetky opatrenia, zamerané na zabezpečenie úverov (bonita klienta, ratingové ohodnotenie, finančná analýza subjektu) smerujú k ochrane záujmov komerčnej banky.

Najväčšiu mieru rizika banky ako dlžníka aj ako veriteľa predstavuje úrokové riziko. Za dva hlavné zdroje uvedeného rizika možno považovať pôsobenie trhu a spôsob refinancovania hypotekárnych úverov. Hypotekárne produkty sú mimoriadne citlivé na zmenu makroekonomických podmienok a vyhovuje im stabilné ekonomické prostredie. Z hľadiska výšky úrokovej sadzby im vyhovujú nízke úrokové sadzby, pretože cena hypotekárneho úveru je fakticky daná podmienkami kapitálového trhu. Čím vyššie sú úrokové sadzby na kapitálovom trhu, tým drahší bude hypotekárny úver. Podmienky kapitálového trhu veľmi citlivo odrážajú otázky menovej, rozpočtovej, prípadne aj hospodárskej politiky, sprostredkovane teda hypotekárne produkty ovplyvňujú všetky ekonomické podmienky. Banka poskytujúca hypotekárny úver volí medzi fixným alebo variabilným úročením hypotekárneho úveru. Fixné úročenie predstavuje pre dlžníka nevýhodu v prípade očakávaného znižovania úrokových sadzieb a variabilné úročenie predstavuje nevýhodu v opačnom prípade, teda pri očakávaní zníženia úrokových sadzieb. Prevládajúcou formou realizácie hypotekárnych úverov je fixné úročenie spojené s anuitnými splátkami. Isté uvoľnenie predstavuje možnosť zafixovať úrokové sadzby na určité obdobie (nie na obdobie celého úveru), pričom sa úrokové sadzby aktualizujú po uplynutí uvedeného obdobia. Napr. v Nemecku sa pripúšťa podobná forma s tým, že klient má možnosť rozhodnúť sa akceptovať novú výšku úroku, alebo môže úver splatiť. Hypotekárne úvery možno členiť podľa:
dlžníka – t.j.

úvery poskytované fyzickým, právnickým osobám alebo orgánom miestnych samospráv

spôsobu refinancovania – tu môže ísť o klasický hypotekárny úver alebo o úver založený na emisii hypotekárnych záložných listov (komunálny úver – komunálne obligácie)

existencie nehnuteľnosti – na existujúcu nehnuteľnosť (oprava, rekonštrukcia, kúpa) alebo výstavbu novej nehnuteľnosti

podľa úrokových podmienok – uv úvery s fixnou úrokovou sadzbou, úvery s variabilnou úrokovou sadzbou alebo upraviteľné hypotekárne úvery

podľa metód splácania – metóda odvodená od splácania istiny (konštantné, postupne zvyšované alebo postupne znižované splátky) a metódy anuitného splácania (splácanie na základe výpočtu umorovateľa alebo splácanie na základe výpočtu koeficienta anuity)

podľa existencie nehnuteľnosti – úver na existujúcu nehnuteľnosť (oprava, rekonštrukcia) alebo úver na výstavbu novej nehnuteľnosti

V tých krajinách, kde je rozvinutý hypotekárny trh, sa prejavuje snaha inovovať hypotekárne obchody a prispôsobovať ich momentálnych, alebo perspektívnym podmienkam trhu. Týmto vznikajú rôzne alternatívy hypotekárnych obchodov a tie sú založené na kombináciách metód úročenia, metód splácania, frekvenciách splátok a ďalších možnostiach. Úlohou týchto vzniknutých alternatív je diverzifikovať riziko vývoja krátkodobých a dlhodobých úrokových sadzieb a vytvoriť podmienky na využívanie hypotekárnych produktov rôznymi skupinami subjektov. Z hľadiska aktuálnosti a možnosti využitia si zasluhujú pozornosť najmä balónové hypotekárne úvery, rolujúce hypotéky, hypotéky s postupne zvyšovanými splátkami ako aj obrátené hypotéky. balónové hypotekárne úvery – sú založené na využití vlastnosti umorovateľa. Používa sa pri nich umorovateľ na dlhšie obdobie pre pôžičku s kratšou dobou splatnosti. V tomto dôsledku na konci obdobia vzniká nesplatená časť úveru, ktorá sa nazýva „balón“. Táto časť úveru sa buď splatí jednorazovo, alebo sa poskytne na jej splatenie ďalší hypotekárny úver

rolujúce hypotéky – dlhodobá pôžička refinancovaná krátkodobými zdrojmi. Vysoké úrokové riziko si vyžaduje prehodnocovanie úrokovej sadzby z úveru v určitých časových intervaloch, napríklad raz za 5 rokov

hypotéka s postupne zvyšovanými splátkami – predpokladá existenciu klientov, ktorých finančná situácia sa bude postupne zlepšovať. Vzhľadom na vysoké riziko si vyžaduje dodatočné záruky alebo poistenie

obrátené hypotéky – ide o prípady, keď majitelia nehnuteľností preferujú čerpanie finančných súm spojených so znižovaním majetkového podielu na danej nehnuteľnosti. Predstavuje to istý spôsob zabezpečenia sa v starobe.



2) Investičné činnosti banky
Investičné bankovníctvo predstavuje obchodovanie s cennými papiermi na vlastný alebo cudzí účet, príprava nových emisií cenných papierov, ich distribúcioa, upisovanie, správa cenných papierov pre klientov...
Keďže sa jedná o aktívne operácie banky, plynú z týchto operácií pre banku určité odmeny a to v podobe marže z obchodovania, prijatých poplatkov a provízií a výnosov z vlastníckych práv k cenným papierom.
Obchody s cennými papiermi a obchody s právami spojenými s cennými papiermi alebo odvodených od cenných papierov na vlastný účet alebo zo svojho majetku môže banka realizovať len za najvýhodnejších podmienok pre banku. Investičné obchody na účet klienta môže zase banka uskutočňovaať len za najvýhodnejších podmienok pre svojho klienta. Investičné bankovníctvo spravidla operuje s dlhodobými nástrojmi, ktoré sa obchodujú na kapitálovom trhu, t.j.

na mieste kde sa stretáva dopyt a ponuka po voľnom kapitáli a kde predajom a nákupom cenných papierov dochádza k zvýšeniu likvidity alokovaných peňažných prostriedkov. Kapitálový trh môžeme rozdeliť na primárny trh cenných papierov, kde sa obchodujú práve emitované cenné papiere svojim prvým majiteľom. Na sekundárnom kapitálovom trhu sa predávajú už skôr emitované cenné papiere. Tieto nástroje sa tu obchodujú za trhovú cenu.
Nástrojmi investičného bankovníctva sú vlastne samotné cenné papiere. Cenný papier je vlastne záznam, s ktorým zákon spojuje určité majetkové, prípadne iné práva oprávnenej osoby a ktorý má náležitosti stanovené zákonom. Predstavuje vlastne pohľadávku vlastníka voči tomu, kto cenný papier vydal.

Cenné papiere podľa druhov môžeme deliť na:
- akcie, podielové listy
- dlhopisy
- investičné kupóny
- zmenky, šeky, cestovné šeky
- nákladné listiny vrátane konosamentov

Podľa formy delíme cenné papiere na:
- CP na doručiteľa
- CP na rad
- CP na meno

Akcia je cenný papier, s ktorým sú spojené práva akcionára ako spoločníka podieľať sa na riadení spoločnosti, na jej zisku, na likvidačnom zostatku a právo na zachovanie rovnakého podielu na základnom imaní spoločnosti. Akcia musí obsahovať tieto náležitosti:
· obchodné meno a sídlo spoločnosti
· číselné označenie a jej nominálnu hodnotu
· označenie, či je akcia na meno alebo majiteľa, ak je na meno, potom aj konkrétne meno majiteľa akcie
· výšku základného imania a počet akcií spoločnosti v dobe vydania
· dátum vydania a podpisy dvoch členov predstaventsva spoločnosti oprávnených podpisovať za spoločnosť
· ak je vydaných viac druhov akci, musí akcia obsahovať označenie jej druhu

Dlhopisy sú cenné papiere, s ktorýômi je spojené právo majiteľa požadovať splatenie dlžnej čiastky v nominálnej hodnote a výnosov z nich k určitému dátumu a povinnosť osoby ooprávnenej vydávať dlhopisy (emitenta) tieto záväzky splatiť.
Dlhopis sa skladá z plášťa a kupónovej archy.

Plášť obsahuje:
· označenie emitenta, názov alebo meno a sídlo emitenta
· zázov dlhopisu a jeho číselné označnie, t.j.

poradové číslo a pokiaľ je viac sérií dlhopisov aj označenie série
· nominálnu hodnotu dlhopisu
· spôsob stanovenia výnosu
· prehlásenie emitenta, že má dlh vo výške nominálnej hodnoty voči majiteľovi dlhopisu
· záväzok emitenta splatiť nominálnu hodnotu dlhpisu v určitom termíne, vyplácať určitý výnos, spôsob takýchto výplat a určenie miesta platenia
· pri dlhopisoch znejúcich na meno aj meno ich prvého majiteľa
· dátum vydania dlhopisov a odtlačok podpisov predstaviteľov emitenta
· údaj o povolení Ministerstva financií Slovenskej republiky o povolení emisie dlhopisov


Kupónová archa obsahuje:
· číslo a sériu dlhopisu
· poradové číslo kupónu
· dátum splatnosti výnosu

Charakter výnosu akcií a dlhopisov:
· poskytujúce stály výnos (dlhopisy s pevnou úrokovou sadzbou)
· poskytujúce premenlivý výnos (akcie, podielové listy, dlhopisy s pohyblivou úrokovou mierou)
· neposkytujúce výnos (šeky).