referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Terézia
Utorok, 15. októbra 2019
Práca
Dátum pridania: 22.06.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: kvetinka1
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 674
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.5
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 4m 10s
Pomalé čítanie: 6m 15s
 
Práca – je cieľavedomá a účelná ľudská činnosť, ktorej nositeľom je človek. Je rôznorodá a môže to byť čokoľvek. ((Viete povedať, od čoho závisí množstvo práce, ktoré je k dispozícii? Predovšetkým od toho, aká je kvalitná, od počtu ľudí, ktorí sú schopní, ale aj ochotní pracovať, ale aj od dĺžky pracovného času.))

Kvalita práce – ovplyvňujú ju: vzdelanie, odbornosť, kvalifikácia ľudí, vlastnosti, zručnosti pracovníkov, ale pracovné podmienky ((technické vybavenie, dostatok pomôcok, priestoru, ...)).

Trh práce – tu sa stretáva ponuka práce a dopyt po práci (po pracovnej sile). Platia tu rovnaké zákonitosti, ako na ostatných trhoch, ale s určitými zvláštnosťami. ((Keďže práca je niečo nehmatateľné, ide o samotných ľudí, ktorí túto prácu vykonávajú. Je to ľudský kapitál, preto je to veľmi háklivá záležitosť. Keď je cena za prácu nízka, ľudia sa rozhodnú neponúkať svoju prácu na trhu a stávajú sa dobrovoľne nezamestnaní.))

Mzda – je cena za prácu – formuje sa na trhu práce vzťahom medzi dopytom a ponukou. Formy miezd:
·        Časová – odmena za odpracovaný čas – môže byť hodinová, denná, týždenná alebo mesačná. Často sa vyskytuje u takých prácach, pri ktorých sa nedajú jednoznačne určiť výkonové normy práce (administratívne práce, učitelia, ...).
·        Úkolová – je upravená forma časovej mzdy a ovplyvňuje intenzitu práce, lebo pracovník dostáva mzdu podľa počtu vyrobených kusov ((podľa toho, na koľko percent plní výkonovú normu na danú prácu)).  Táto forma sa využíva pri menej kvalifikovaných prácach (často pri pásovej výrobe).
q       Nominálna = tá, ktorú dostane zamestnanec ((či už na účet, alebo „do ruky“ )).
q       Reálna = je to množstvo tovarov a služieb, ktoré si môže pracovník za svoju nominálnu mzdu v skutočnosti kúpiť – čiže ak rastú platy, neznamená to, že si ľudia kúpia viac tovarov, môže sa totiž stať, že inflácia je vyššia ((v%)) ako nárast nominálnej mzdy, a teda reálna mzda klesá. Reálna mzda sa mení:

1)   priamoúmerne so zmenou nominálnej mzdy, ak sa ceny tovarov a služieb nemenia
2)   nepriamoúmerne k zmenám cien tovarov a služieb, ak sa nemení nominálna mzda.

Reálna mzda závisí od:
-       výšky nominálnej mzdy
-       úrovne cien tovarov a služieb
-       daňového zaťaženia.
Reálna mzda je rozhodujúca pre životnú úroveň človeka. ((Teda, ak sa porovnáva životná úroveň dvoch krajín, porovnávame ich reálne, nie nominálne mzdy.))

Mzdové rozdiely – sú nielen medzi krajinami, ale aj vrámci 1 ekonomiky alebo medzi jednotlivcami. Rozlišujeme 3 – jaké rozdiely:
-       kompenzačné rozdiely
-       rozdiely v kvalite práce
-       výnimočné schopnosti.
Mzdová diskriminácia – je znevýhodňovanie niektorých zamestnancov kvôli rase, pohlaviu, veku, náboženstvu, sympatii, politickej a inej príslušnosti, ... .Je neprípustná a protizákonná!!!
Nerovnováhu na trhu práce sa snažia zmierňovať zamestnávatelia spolu s odbormi a vládou na tzv. tripartitných a na kolektívnych rokovaniach.
Dopyt po práci a ponuka práce
Dopyt po práci – tvoria ho FIRMY, PODNIKY. Je odvodeným dopytom (= závisí od dopytu po výsledkoch práce = čiže po tovaroch a službách, ktoré táto práca produkuje). ((Ak napr. v krajčírskej dielni vzrastie dopyt po jej výrobkoch, firma bude chcieť zvyšovať produkciu, a tak bude prijímať ďalších ľudí, čiže sa zvýši dopyt po krajčírkach a podobne.))

((Dopyt však závisí aj od niečoho iného. Viete, od čoho napríklad? Jednak od použitej technológie = čiže, ak bude modernejšia, bude treba menej pracovníkov, lebo práca bude viac nahradená strojmi, bude viac zautomatizovaná. Vtedy však je dôležité, aby boli ľudia viac kvalifikovaní.))

Ponuka práce – vytvárajú ju ĽUDIA (= MY VŠETCI). Určujú ju tieto faktory:
1)   veľkosť populácie ((tá závisí od prirodzeného prírastku obyvateľstva))
2)   veľkosť tej populácie, ktorá tvorí práceschopné obyvateľstvo (=obyv. bez detí, dôchodcov a zdravotne postihnutých ľudí)
3)   priemerný počet hodín odpracovaných pracovníkmi za rok
4)   kvalita a kvantita vykonanej práce ((=intenzita práce)).

Práceschopné obyvateľstvo ( L ) tvoria: PRACUJÚCI ( E ) a NEZAMESTNANÍ     ( U ), potom platí, že:                         počet pracovných síl = L = E + U

Nezamestnanosť – môže byť:
-        dobrovoľná
-        nedobrovoľná
Ak je v ekonomike prirodzená miera nezamestnanosti (=čiže počet nezamestnaných <= ako počet voľných pracovných miest), vtedy hovoríme o dobrovoľnej nezamestnanosti. Táto môže mať 3 formy:
1)   frikčná nez. – súvisí s migráciou pracovných síl, zmenou zamestnania, ...
2)   štrukturálne nez. – ak vzniká nesúlad medzi ponukou práce a dopytom po práci
3)   cyklická nez. (=sezónna) – pri krízach v ekonomike, keď klesá celkový dopyt po práci.
Ak je počet nezamestnaných > ako počet voľných pracovných miest, vtedy hovoríme o nedobrovoľnej nezamestnanosti a miera nezamestnanosti je tiež > než prirodzená miera nez. Platí, že:
miera nezamestnanosti = u = ( U / L ) * 100 ( v % )

 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.