Trh

Trh možno char. ako sféru ekonomiky, v ktorej sa realizujú špecifické ekonomické vzťahy medzi trhovými subjektami prostredníctvom výmeny tovarov, tz zvláštnej formy výmennej činnosti medzi ľuďmi vyvolávané a podnecované rozvojom deľbypráce. Tri základné otázky ekonómie Čo vyrábať – o tom čo vyrábať rozhodujú spotrebitelia ktorí svojimi každodennými výdavkami orientujú výrobcov čo a v akom množstve vyrábať. Ak o nejak tovar spotrebitalia neprejavia záujem je to informácia pre výrobcu, že musí začať obmedzovať výrobu alebo znížiť cenu. Ako vyrábať – to určuje konkurencia medzi jednotlivými výrobcami. Najlepší spôsob ako sa s konkurenciou vyrovnať je maximalizovať zisk a pritom udržať náklady na minimálnej úrovni. Firmy vyrábajjúce s vysokými nákladmi sú z trhu vytláčané. Pre koho vyrábať- je to určené ponukou a dopytom na trhu výrobných faktorov. Tovar dostáva ten kto má peniaze. Trhový mechanizmus – v trhovej ekonomike pôsobí tm, ktorý má tendenciu neprestajneobnovovať a utvárať ekon. rovnováhu. Tm predstavuje súhrn vzťahov a procesov ktoré napomáhajú koordinácii slobodných rozhodnutí o výrobe a spotrebe, pričom najdôležitejším nositeľom informácii je cena tovaru. Tm môže existovať všade tam kde sú splnené 2 zákl. podmienky. a) existencia deľby práce a z nej vyplývajúca tovarová výroba b) exist. samostatných hospodárskych subjektov a to sú firmy a domácnosti. Agregátna ponuka predstavuje súhrn všetkých tovarov a služieb v celom hospodárstve, ktoré sú výrobcovia ochotní výrabať a predávať pri rôznej úrovni cien. AP zároveň vyjadruje výkonnosť NH. Výkonnosť NH je daná úrovňou výrobných kapacít, výškou výrobných nákladov a cenovou hladinou. AP veľmi úzko súvisí s pojmom potenciálny produkt. Predstavuje najvyššiu úroveň skutočného produktu ktorý môže ekonomika trvale dosahovať. Agregátny dopyt predstavuje súčet trhového dopytu na všetkých čiastkových trhoch tzn. predstavuje súhrn všetkých statkov a služieb, ktorými sú ekonomické subjekty ochotné v danom období kúpiť. AD pozostáva z celkových výdavkov v ekonomike a hovoríme o reálnej spotrebe. Pri zostavovaní krivky AD používame súhrné ukazovatele, ktorými sú cenová hladina a hrubý národný produkt. Práca je špecifický výr. faktor. P je cieľavedomá a účelná ľudská činnosť vynakladná pri tvorbe statkov a služieb. Jej nositeľom je človek so svojimi fyzickými a duševnými schopnosťami a talentom.Množstvo práce, ktorým ekonomika disponuje závisí od počtu osôb schopných pracovať. P ako výr.

faktor predstavuje ľudský kapitál. DP – závisí od ostatných výr. faktorov, pri dok. tech. je dopyt po práci nižší a opačne, je odvodený dopytom lebo závisí od dopytu po výsledkoch práce, rast cien kladne ovplyvňuje cenu práce. PP – predstavuje počet práce schp. obyv. PP určujú tieto hlavné fatkory: veľkosť populácie, časť pop. tvoriaca prácesch. obyv., kvalita a kvantita vykonanej práce, priemerný počet hodín odpracovaných prac. za rok. Pôda a prírodné zdroje – pôda ako výrobný činiteľ sa využíva: na poľnoh. účely, na nepoľnoh. účely /stavba ciest/ Pôda daná prírodou bola v súkromnom vlastníctve už v prvopočiatkoch vzniku novodobých štátov. Ten kto chcel podnikať na pôde musel si ju prenajať od vlastníka pôdy. Za prenájom pôdy sa platí pozemková renta. DP – je odvodeným dopytom: odvodzuje sa od finálnych produktov ktoré sa prostredníctvom tohto výrob. faktora produkujú. DP je určovaný hraničným produktom pôdy a príjmov z hraničného produktu. PP – pôda je špecifický výr. fak, je daná prírodou, je nepreprodukovateľná, je obmedzená , na zmenu ceny nemôže reagovať zmenou množstva, ponuka je neelastická.