Riadiaci pracovník sa opiera o svoju neformálnu autoritu a charakterizujú ho nasledujúce znaky :
- členovia sa podieľajú na rozhodovaní
- snaží sa získať súhlas skupiny so zavedením zmien
- zvoláva členov skupiny, aby s nimi prediskutoval určité
otázky
- stále informuje skupinu o otázkach, ktoré sa jej dotýkajú
- nájde si čas, aby vypočul všetkých členov skupiny
- vysvetľuje skupine svoje zámery a situáciu
- stále sa informuje, čo si členovia skupiny myslia a čo cítia
- s uznaním víta kritiku svojho vlastného postupu
- dosahuje to, že členovia skupiny sa v rozhovore s ním
správajú voľne a nenútene
- podnecuje členov, aby prejavili svoje názory a myšlienky
- snaží sa presadiť názory, ktoré podali členovia skupiny
- dovoľuje ľudom pracovať takými spôsobmi, ktoré považujú
za najlepšie

Takéto rozdelenie ako uvádza F. Lipták nieje potrebné, pretože existujú len príliš malé rozdiely medzi klasickou typológiou a ostatnými rozdeleniami, takže v skutočnosti nič neriešia. Teória, ktorá sa nedá aplikovať v praxi je podľa môjho názoru zbytočná. 4 Metodológia riadenia

„Metodológia riadenia je jednou zo základných súčastí teórie riadenia (manegementu).“ ([4], 7)
Metód využiteľných v riadení je okolo 600 a tak nemôžem opísať všetky preto priblížim len niektoré. Prehľad niektorých metód riadenia:
- všeobecné - zmyslové
- logické
- špecifické - empiricko-intuitívne
- exaktné
- heuristické

Rozhodnutie o použití tej ktorej metódy závisí od riadiaceho pracovníka. Vhodnosť výberu metódy závisí aj od zvolených kritérií, ale definícia týchto kritérií je ovplyvňovaná viacerými faktormi, ako napr. znalosťami, schopnosťami a zručnosťami pracovníka, technickou vybavenosťou pracoviska a podobne. Ale niektoré základné kritériá výberu metód určiť môžeme (použiteľné najmä v riadení na nižších stupňoch riadenia). Sú to: jednoduchosť riešenia, malá časová náročnosť, prehľadnosť výsledkov riešenia, nízke nároky na investície, operatívnosť použitia.
Správnosť výberu a použitia metódy zistíme pri porovnávaní očakávaných výsledkov so skutočnosťou.

4.1 Empiricko-intuitívne metódy

Empiricko-intuitívne metódy sú niekedy označované ako subjektívne, alebo tradičné metódy, pretože vychádzajú zo subjektívneho hodnotenia a usudzovania empírie a intuície.
Používanie subjektívnych metód prináša veľké riziká rozhodovania. Cez to všetko sa nedajú úplne vylúčiť s procesu riadenia, pretože existuje veľké množstvo zložitých rozhodovacích úloh, ktoré sú riešené pomocou týchto metód. Ide predovšetkým o rozhodnutia ktoré musia byť realizované v krátkom čase a nie je dostatok priestoru pre podrobnejšiu analýzu.

4.1.1 Intuícia

„Intuíciu môžeme definovať ako termín pre vnútorné, subjektívne poznanie na základe skúseností, tušenia, poznania vnuknutím.“ ([5], 25) Na jednej strane boli myšlienkové pochody označované globálne ako intuícia a spôsobovali, že rozhodovanie sa javilo ako zvláštny typ umenia. Historici často opisujú rozhodnutie ako vnuknutie či osvietenie mysle, krok urobený na základe priaznivého znamenia.
Na druhej strane nemožno podceňovať isté vysvetľované myšlienkové kroky, ktoré sú v každom procese teoretického usudzovania. Tento duševný akt je spojený so subjektívnymi schopnosťami.