Perspektíva ŽSR

Úvod

Už viac ako 150 rokov spájajú územie Slovenska s jeho susedmi oceľové stužky koľajníc. Železnica sa postupne stala dôležitým predpokladom hospodárskeho a spoločenského vývoja krajiny.

1. Dejiny železníc na území Slovenskej republiky

2. Situácia po vzniku samostatného Československa

Po vzniku samostatného štátu boli pre správu slovenských železníc zriadené regionálne riaditeľstvá ČSD v Bratislave a Košiciach, zdvojkoľajovali sa niektoré trate a začala sa komplexná koncepcia dostavby železničnej siete. Rýchlosť vlakov bola zvýšená uplatnením priebežného brzdenia. Významný pokrok v osobnej doprave bol na konci 20.tych rokov dosiahnutý motorizáciou miestnych železníc a doplnením železničných spojov autobusovými linkami.

3. Situácia po vzniku Slovenského štátu

Po vzniku Slovenského štátu železnice boli zverené do správy štátneho podniku Slovenské železnice a podliehali bratislavskému ministerstvu dopravy a verejných prác. Hlavné úlohy:

1. Výstavba náhradných železničných tratí
2. Zdvojkoľajenie zvyšných tratí
3. Zabezpečenie provizórnej obsluhy nedostupným vnútroštátnym železničným komunikáciám
4. Situácia železníc po 2. svetovej vojne

Po skončení druhej svetovej vojny bol obnovený podnik ČSD. Záležitosti železníc na Slovensku spravovala od roku 1946 Prevádzková správa Povereníctva dopravy a verejných prác. K 1.1.1949 boli zoštátnené všetky súkromné železnice. Intenzívny vzrast zaťaženia železnice Čierna nad Tisou – Košice – Žilina – Bohumín si v tomto období vyžiadal celkové zelektrifikovanie.
V roku 1963 boli Košická a Bratislavská dráha, spravujúce železnice na Slovensku nahradené jedinou Východnou dráhou a troma prevádzkovými oddielmi. Bola postavená: - širokorozchodná trať pre dopravu zo Sovietskeho Zväzu - ozubnicová železnica (Štrba – Štrbské Pleso)
Taktiež bola vykonaná rekonštrukcia Tatranských elektrických železníc. Po roku 1989 došlo k zmene organizačnej štruktúry – podniková a štátna železničná správa sa oddelila a vzniklo Ústredné riaditeľstvo ČSD, ktorému podliehali oblastné riaditeľstvá (na Slovensku v Bratislave).


5. Stav železníc po roku 1993

Dňa 1.1.1993 vznikla samostatná Slovenská republika a spolu s ňou i podnik Železnice Slovenskej republiky (ŽSR). Zlá východisková situácia tohto podniku si vyžiadala prijať urýchlené opatrenia na jej konsolidáciu. Bol prijatý nový zákon , ktorý definoval ŽSR ako štátny podnik s uplatnením prvkov obchodného i verejnoprávneho riadenia a vytvoril tiež podmienky pre vstup cudzích operátorov na železničnú sieť. Najdôležitejšími cieľmi prestavby ŽSR boli:
1. Účtovné oddelenie oblasti železničnej dopravnej cesty od obchodu
2. Podriadenie činnosti železnice potrebám obchodu a prepravného trhu
3. Vytvorenie podmienok pre privatizáciu vybraných činností
4. Prispôsobenie početných stavov zamestnancov ŽSR aktuálnym prevádzkovým pomerom

Svoje smerovanie do európskych štruktúr vyjadrilo Slovensko v roku 1994 pripojením sa k projektu transeurópskych multimodálnych koridorov. Pre ďalší vývoj ŽSR je mimoriadne významné vládne uznesenie, ktoré rozhodlo o transformácií ŽSR na obchodnú spoločnosť. Strategickým cieľom realizovaných zámerov je umožniť slovenským železniciam efektívne sa uchádzať o výkony na európskom dopravnom trhu a v konečnom dôsledku zúročiť jeho výhodnú pozíciu i turistickú príťažlivosť.
6. Súčasný stav Železníc SR

Železnice SR sú na základe zákona z roku 1993 samostatnou právnickou osobou. Avšak osobná doprava je zväčša stratová. Ako tak si na seba zarobí nákladná doprava, ktorá potom z časti hradí záväzky dopravy osobnej. Aj mzdový nárast dohodnutý v kolektívnej zmluve musia ŽSR kompenzovať úsporami v ostatných nákladových položkách, čo sa prejavuje uplatňovaním tzv. rozpočtového regulatívu vo všetkých organizačných jednotkách.

Hlavnými víziami železníc do budúcnosti sú modernizácie siete, vozidiel a organizácie z dôvodu ich prispôsobenia na európske siete. Možnosť prejazdu vlakov z Európy im zabezpečí pomerne výhodné zvýšenie prísunu finančných prostriedkov. Program modernizácie siete železničných tratí v SR úzko súvisí aj z rozvojom cestnej a diaľničnej siete na Slovensku. Program ďalej súvisí s napojení našej siete na rozhodujúce európske koridory. Ďalej je potrebna elektifikácia tratí z dôvodu zhospodárnenia a zníženia prepravných nákladov.

Najbližšie by sa mali elektrifikovať trate: 1. Zvolen - Banská Bystrica (2005 – 2009)

2. Zvolen – Fiľakovo (2006 – 2007)

Modernizácie tratí: 1. Trnava - Nové mesto nad Váhom , úsek Piešťany
2. Nové Mesto nad Váhom – Púchov,
3. Púchov – Žilina
4. Žilina – Krásno nad Kysucou
5. Krásno nad Kysucou – Čadca

7. Situácia železničnej dopravy v štátoch Európskej Únie a snaha Slovenska o vstup do dopravných integračných štruktúr

Vyspelé európske štáty investujú do prestavby stávajúcich tratí na vyššiu jazdnú rýchlosť alebo budujú úplne nové trate určené pre jazdu vysokými rýchlosťami. V osobnej doprave je cieľom skrátenie cestovných dôb, ktorého sa dosiahne zvýšením cestovnej rýchlosti, lepšou koordináciou s ostatnými druhmi dopravy, dosiahnutie vysokého cestovného pohodlia a rozšírenie ponuky služieb spojených s možnosťou využitia času. Európske železnice združené v medzinárodnej železničnej únii (UIC- Union international des chemins des fer) vypracovali v roku 1985 Európskou dohodu o medzinárodných železničných magistrálách (AGC - Accord Européen sur les grandes lignes internationales des chemin de fer). Dohoda AGC predpokladá zvýšenie jazdných rýchlostí na zostávajúcich tratiach na 160 km/h, na novo budovaných tratiach zo zmiešanou premávkou na 250 km/h a na novo budovaných tratiach iba pre osobnú dopravu na 300 km/h.

8. Napojenie SR na európsku sieť železničných tratí

Pretože štruktúra železničnej siete, ktorá bola vybudovaná z prevažne väčšej časti v minulom storočí a nevyhovuje teda súčasným požiadavkám, bolo rozhodnuté o modernizácii siete. Modernizácia sa týka tratí, ktoré sú zaradené do medzinárodných dohôd. Rozvoj železničnej infraštruktúry bude orientovaný do nasledujúcich štyroch Trans European Network :

1. Terst – Ľubľana – Budapešť – Bratislava – Ľvov

2. Gdaňsk – Varšava – Žilina

Spomenuté boli iba tieto koridory, pretože majú priamu kolíziu so SR.Podmienkou ich zaradenia na územie SR je modernizácia niektorých úsekov železničnej siete.
Účelom modernizácie týchto vybraných koridorov je zaistiť úpravy tratí na rýchlosť do 160 km/h pri odstránení prechodných i trvalých rýchlostných traťových obmedzení bez zásadných stavebných úprav.

9. Záver

Železnice sú dôležitou súčasťou SR a zabezpečujú jej hospodarsky rast.Avšak trba ich neustále modenizovať ak sa chceme zapájať do železničnej siete Európskej únie.