I. Úvod:
V priebehu druhej svetovej vojny a po druhej svetovej vojne sa teória manažmentu obohacuje o poznatky nových vied, najmä kybernetiky, všeobecnej teórie systémov, operačného výskumu ale aj o uplatňovanie počítačov, čím sa v riadení začínajú uplatňovať exaktné metódy. Do popredia sa dostáva interdisciplinárnosť v manažmente. Tá je determinovaná:
- technickým rozvojom a konštruovaním počítačov,
- vznikom teórie systémov a kybernetiky,
- snahou uplatňovať v manažmente metódy operačnej analýzy.
Výsledkom je vznik novej modernej teórie manažmentu, ktorá nie je síce jednotná, ale profilujú sa v nej nové prístupy, konkrétne:
- rozhodovací prístup – rozhodovacia škola
- kvantitatívny - matematický prístup – škola operačnej analýzy.
- systémový prístup – systémová škola.


II. Rozhodovací prístup – rozhodovacia škola
Predstavitelia rozhodovacej školy tvrdili, že jadrom riadenia je rozhodovanie a viac či menej stotožňovali riadenie s rozhodovaním. Proces zdokonaľovania riadenia videli v nachádzaní metód efektívneho výberu riešenia spomedzi dvoch alebo viacerých riešení. Pre tento výber bolo žiaduce hľadať vhodné metódy. Dôraz predstaviteľov tohto prístupu sa kládol najmä na rozpracovanie kritérií a metód rozhodovania.
Najvýznamnejším predstaviteľom tohto prístupu je nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu HERBERT SIMON. V jeho diele je uvedené aj delenie procesu rozhodovania do troch základných fáz alebo otázok, a to:
1. V čom je problém? – Identifikovanie problému - hľadanie rozhodovacích príležitostí.
2. Aké sú alternatívy? – Hľadanie alternatív na riešenie, rozvíjanie a analýza činnosti.
3. Ktorá alternatíva je najlepšia? – Výber najvhodnejšej alternatívy, výber konkrétnej činnosti.
Simon zdôrazňoval zodpovednosť manažéra za efektívnosť rozhodovania. Tvrdil, že veľký podiel rozhodovacej činnosti, za ktorú je zodpovedný, nie je len jeho osobnou činnosťou, ale činnosťou jeho podriadených. V jeho teórii významnú úlohu zohráva človek. Je veľmi zaujímavé pozorovať, ako sa nositelia teórie manažmentu navzájom doplňovali a konfronto-vali. Možno uviesť jeden Simonov citát, ktorý je nadväzujúci na Maslowovu pyramídu potrieb: „Človek je riešiteľom problémov, využíva svoje schopnosti a zručnosti, je spolo-čenským tvorom. Akonáhle uspokojil potrebu jesť, cíti potrebu využiť svoje schopnosti, milovať a byť milovaný, rešpektovať a byť rešpektovaný, a pracovať pre spoločné ciele.“ (Simon, H. A.: The New Science Management Decison, Harper and Row Publisher, Inc. New York, 1960).

Simon svojou teóriou sledoval tiež to, aby poukázal na zbytočnosť stavov úzkosti vyplývajúcich zo strachu z automatizácie. Aj vo svete strojov, ktoré myslia, a pri existencii teórií, ktoré vysvetľujú ľudské myšlienky, ľudská veľkosť nie je ohrozená.
V tej dobe bol trochu netradičný prístup Simona k modelovaniu rozhodovacích procesov. Aktívne pri tom využíval počítače a programy pre heuristické riešenie úloh. V súvislosti s predpokladaným rozšírením výpočtovej techniky rozlišuje Simon programovateľné a neprogramovateľné rozhodnutia.
Programovateľné – to sú rutinné, opakované rozhodnutia, pri ktorých používame metódy rozhodnutí operačného výskumu, matematickej analýzy.
Neprogramovateľné – jednorázové, taktické rozhodovania; rozhodujeme pomocou intuitívnych metód, tzv. „od oka“, alebo používame heuristické techniky riešenia problémov.
(Doc. Ing. Ján Provazník CSc. – Celostný manažment – SPRINT 1999).

Prijímanie rozhodnutí podľa Herberta A. Simona:

Model racionálneho rozhodovania je irreálne, pokladá príliš veľké očakávania voči kognitívnym schopnostiam rozhodujúcich. Rozhodujúci z reálneho sveta majú obmedzené kognitívne schopnosti, tiež sú obmedzené aj poznatky a informácie ktoré majú k discpozícii.
Miesto maximalizujúcich rozhodnutí sa snažia docieliť čo najlepšie rozhodnutia (satisficing). Podľa Simona ľudská racionalita je obmedzená. (Zsolnai László, Budapesti Közgazdaságtudományi Egyetem – Ekonomická univerzita v Budapesti)
Hebert Simon jedenástu Nobelovu cenu za ekonómiu dostal v roku 1978 preto, lebo uplatnil teóriu rozhodovania v tom zmysle, že optimálne rozhodnutie nie je nájsť model: s najmenším nákladom dosiahnuť najväčší úžitok. Pri tomto prípade by sme museli poznať všetky potrebné informácie. Čas na získanie vždy nových a nových informácií by natoľko odkladalo prijatie rozhodnutia, že nakonec rozhodnutie by bolo bezvýznamné – časovo oneskorené.
Podľa Simona preto z možností, ktoré sú k dispozícii vyberieme prvú možnosť, ktorá sa zdá byť s vyhovujúcim úžitkom. (Garai László – Szegedi egyetem – Uvinerzita v Szegedi)

Mikroekonomická teória podľa H. Simona:

Základným predpokladom mikroekonomickej teorie je, že rozhodovací subjekt maximalizuje nejakú účelovú funkciu. H. Simon poukázal na to, že taký postup je v rozpore s faktami, ktoré sú známe o ľuďskom chovaní. Simon dokazoval, že nikdo nemôže tvrdit, že previedol maximalizáciu, pokiaľ svoje rozhodnutie neporovnal s dostupnými alternatívami. Pokiaľ nedošlo k takému porovnaniu, nedá sa tvrdit, že by rozhodovací subjekt maximalizoval čokoľvek. Svoje úvahy ilustroval príkladmi. Medzi najznámejší z nich patrí hľadanie ihly v kope sena. Predpokladajme, hovorí H. Simon , že v stohu sena je mnoho ihiel. Potom sa dajú rozlíšiť dve vyhľadávacie procesy. Prvý z nich je hľadanie najostrejšej ihly v kope, čo je práve maximalizačný proces. Druhý je hľadanie takej ihly, ktorá je dosť ostrá na to, aby ten, kto ho hľadá, mohol dokončiť nejaké šitie. Tento typ procesu hľadá "uspokojivé" riešenie a postráda tzv. princíp satisfakcie. Podobne sa chová napr. vedenie firmy, ktorá chce dosiahnúť 25% výnosu z investícií a i keď vie, že existujú ešte optimálnejšie riešenia, nehľadá ich. Používa pritom také postupy, ktoré neporovnávajú všetky výsledky možných rozhodnutí. Prvé rozhodnutie, ktoré je uspokojivé, je prijaté. To je jadro princípu satisfakcie.

Na rozpracovanie princípu satisfakcie sa podieľalo mnoho ďalších odborníkov. Najznámejšími sú medzi nimi Cyert a March, tvorcovia behaviorálnej teórie firmy, na ktoré sa podieľal i H. Simon.
Celý vedecký prínos H. Simona je nesmierne rozsiahly a zasahuje do mnoho odborov - od filozofie cez ekonomiu, až po štúdium procesu riešenia problémov. Žiadnu z oblastí jeho pôsobenia sa nedá opomenúť. Jeho ekonomické práce sú neustále používané a ekonomická teória je dnes bez Simonovho príspevku ťažko predstaviteľná. H. Simon se nepokúšal nahradiť existujúce ekonomické teóorie niečím iným, ale skôr sa snažil o pozmenenie zovšeobecnených teórií tak, aby lepšie odrážali skutočné chovanie človeka. (Internetová stránka Vysokej školy ekonomickej v Prahe)