Moderná škola manažmentu
I. Úvod: V priebehu druhej svetovej vojny a po druhej svetovej vojne sa teória manažmentu obohacuje o poznatky nových vied, najmä kybernetiky, všeobecnej teórie systémov, operačného výskumu ale aj o uplatňovanie počítačov, čím sa v riadení začínajú uplatňovať exaktné metódy. Do popredia sa dostáva interdisciplinárnosť v manažmente. Tá je determinovaná: - technickým rozvojom a konštruovaním počítačov, - vznikom teórie systémov a kybernetiky, - snahou uplatňovať v manažmente metódy operačnej analýzy. Výsledkom je vznik novej modernej teórie manažmentu, ktorá nie je síce jednotná, ale profilujú sa v nej nové prístupy, konkrétne: - rozhodovací prístup – rozhodovacia škola - kvantitatívny - matematický prístup – škola operačnej analýzy. - systémový prístup – systémová škola.
II. Rozhodovací prístup – rozhodovacia škola Predstavitelia rozhodovacej školy tvrdili, že jadrom riadenia je rozhodovanie a viac či menej stotožňovali riadenie s rozhodovaním. Proces zdokonaľovania riadenia videli v nachádzaní metód efektívneho výberu riešenia spomedzi dvoch alebo viacerých riešení. Pre tento výber bolo žiaduce hľadať vhodné metódy. Dôraz predstaviteľov tohto prístupu sa kládol najmä na rozpracovanie kritérií a metód rozhodovania. Najvýznamnejším predstaviteľom tohto prístupu je nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu HERBERT SIMON. V jeho diele je uvedené aj delenie procesu rozhodovania do troch základných fáz alebo otázok, a to: 1. V čom je problém? – Identifikovanie problému - hľadanie rozhodovacích príležitostí. 2. Aké sú alternatívy? – Hľadanie alternatív na riešenie, rozvíjanie a analýza činnosti. 3. Ktorá alternatíva je najlepšia? – Výber najvhodnejšej alternatívy, výber konkrétnej činnosti. Simon zdôrazňoval zodpovednosť manažéra za efektívnosť rozhodovania. Tvrdil, že veľký podiel rozhodovacej činnosti, za ktorú je zodpovedný, nie je len jeho osobnou činnosťou, ale činnosťou jeho podriadených. V jeho teórii významnú úlohu zohráva človek. Je veľmi zaujímavé pozorovať, ako sa nositelia teórie manažmentu navzájom doplňovali a konfronto-vali. Možno uviesť jeden Simonov citát, ktorý je nadväzujúci na Maslowovu pyramídu potrieb: „Človek je riešiteľom problémov, využíva svoje schopnosti a zručnosti, je spolo-čenským tvorom. Akonáhle uspokojil potrebu jesť, cíti potrebu využiť svoje schopnosti, milovať a byť milovaný, rešpektovať a byť rešpektovaný, a pracovať pre spoločné ciele.“ (Simon, H. A.: The New Science Management Decison, Harper and Row Publisher, Inc. New York, 1960).
Simon svojou teóriou sledoval tiež to, aby poukázal na zbytočnosť stavov úzkosti vyplývajúcich zo strachu z automatizácie. Aj vo svete strojov, ktoré myslia, a pri existencii teórií, ktoré vysvetľujú ľudské myšlienky, ľudská veľkosť nie je ohrozená. V tej dobe bol trochu netradičný prístup Simona k modelovaniu rozhodovacích procesov. Aktívne pri tom využíval počítače a programy pre heuristické riešenie úloh. V súvislosti s predpokladaným rozšírením výpočtovej techniky rozlišuje Simon programovateľné a neprogramovateľné rozhodnutia. Programovateľné – to sú rutinné, opakované rozhodnutia, pri ktorých používame metódy rozhodnutí operačného výskumu, matematickej analýzy. Neprogramovateľné – jednorázové, taktické rozhodovania; rozhodujeme pomocou intuitívnych metód, tzv. „od oka“, alebo používame heuristické techniky riešenia problémov. (Doc. Ing. Ján Provazník CSc. – Celostný manažment – SPRINT 1999).
Prijímanie rozhodnutí podľa Herberta A. Simona:
Model racionálneho rozhodovania je irreálne, pokladá príliš veľké očakávania voči kognitívnym schopnostiam rozhodujúcich. Rozhodujúci z reálneho sveta majú obmedzené kognitívne schopnosti, tiež sú obmedzené aj poznatky a informácie ktoré majú k discpozícii. Miesto maximalizujúcich rozhodnutí sa snažia docieliť čo najlepšie rozhodnutia (satisficing). Podľa Simona ľudská racionalita je obmedzená. (Zsolnai László, Budapesti Közgazdaságtudományi Egyetem – Ekonomická univerzita v Budapesti) Hebert Simon jedenástu Nobelovu cenu za ekonómiu dostal v roku 1978 preto, lebo uplatnil teóriu rozhodovania v tom zmysle, že optimálne rozhodnutie nie je nájsť model: s najmenším nákladom dosiahnuť najväčší úžitok. Pri tomto prípade by sme museli poznať všetky potrebné informácie. Čas na získanie vždy nových a nových informácií by natoľko odkladalo prijatie rozhodnutia, že nakonec rozhodnutie by bolo bezvýznamné – časovo oneskorené. Podľa Simona preto z možností, ktoré sú k dispozícii vyberieme prvú možnosť, ktorá sa zdá byť s vyhovujúcim úžitkom. (Garai László – Szegedi egyetem – Uvinerzita v Szegedi)
Mikroekonomická teória podľa H. Simona:
Základným predpokladom mikroekonomickej teorie je, že rozhodovací subjekt maximalizuje nejakú účelovú funkciu. H. Simon poukázal na to, že taký postup je v rozpore s faktami, ktoré sú známe o ľuďskom chovaní. Simon dokazoval, že nikdo nemôže tvrdit, že previedol maximalizáciu, pokiaľ svoje rozhodnutie neporovnal s dostupnými alternatívami. Pokiaľ nedošlo k takému porovnaniu, nedá sa tvrdit, že by rozhodovací subjekt maximalizoval čokoľvek. Svoje úvahy ilustroval príkladmi. Medzi najznámejší z nich patrí hľadanie ihly v kope sena. Predpokladajme, hovorí H. Simon , že v stohu sena je mnoho ihiel. Potom sa dajú rozlíšiť dve vyhľadávacie procesy. Prvý z nich je hľadanie najostrejšej ihly v kope, čo je práve maximalizačný proces. Druhý je hľadanie takej ihly, ktorá je dosť ostrá na to, aby ten, kto ho hľadá, mohol dokončiť nejaké šitie. Tento typ procesu hľadá "uspokojivé" riešenie a postráda tzv. princíp satisfakcie. Podobne sa chová napr. vedenie firmy, ktorá chce dosiahnúť 25% výnosu z investícií a i keď vie, že existujú ešte optimálnejšie riešenia, nehľadá ich. Používa pritom také postupy, ktoré neporovnávajú všetky výsledky možných rozhodnutí. Prvé rozhodnutie, ktoré je uspokojivé, je prijaté. To je jadro princípu satisfakcie.
Na rozpracovanie princípu satisfakcie sa podieľalo mnoho ďalších odborníkov. Najznámejšími sú medzi nimi Cyert a March, tvorcovia behaviorálnej teórie firmy, na ktoré sa podieľal i H. Simon. Celý vedecký prínos H. Simona je nesmierne rozsiahly a zasahuje do mnoho odborov - od filozofie cez ekonomiu, až po štúdium procesu riešenia problémov. Žiadnu z oblastí jeho pôsobenia sa nedá opomenúť. Jeho ekonomické práce sú neustále používané a ekonomická teória je dnes bez Simonovho príspevku ťažko predstaviteľná. H. Simon se nepokúšal nahradiť existujúce ekonomické teóorie niečím iným, ale skôr sa snažil o pozmenenie zovšeobecnených teórií tak, aby lepšie odrážali skutočné chovanie človeka. (Internetová stránka Vysokej školy ekonomickej v Prahe) III. Kvantitatívny - matematický prístup – škola operačnej analýzy
Škola operačnej analýzy v manažmente je založená na využívaní matematických metód a modelov a je spojená s rozvojom operačného výskumu. Operačná analýza sa po prvý krát použila vo Veľkej Británii v roku 1940 pri riešení vojenských taktických a strategických úloh. Neskôr sa začala používať i v USA. V priemysle v USA sa operačná analýza začala uplatňovať už začiatkom druhej polovice minulého storočia v súvislosti so založením ústavu The Institute of Management Scientes (TIMS).V roku 1953 sa začalo uplatňovať pomenovanie „veda o manažmente“ . Úlohy, ktoré majú vedúci riešiť použitím matematického prístupu k riadeniu, sú napríklad: riadenie veľkosti zásob, rozdeľovanie obmedzených zdrojov, úlohy hromadnej obsluhy, obnova strojového parku, usporiadanie prác včase, a pod. Základné metódy operačnej analýzy využívané v manažmente možno zjednodušene zhrnúť do týchto oblastí: - štrukturálna analýza, - matematické programovanie, - dynamické programovanie, - teórie hier a strategického správania sa, - sieťové grafy, - metódy matematickej štatistiky, - simulačné metódy, - metódy teórie zásob, - heuristické metódy.
Ku škole operačnej analýzy poznamenávame, že uplatňovanie jej metód v manažmente nesplnilo očakávania ich priekopníkov na vytvorenie „nového vedeckého riadenia“. Vyčítal sa im neplodný vývoj matematických metód smerom k nezrozumiteľným a vysoko náročným modelom. Na druhej strane je nesporným faktom, že kvantitatívne prístupy ovplyvňujú myslenie najmä mladých manažérov. Ide o vplyv, ktorý spolu so systémovými prístupmi zdôrazňuje usporiadanosť poznatkov a snahu o exaktnosť prístupov. Najznámejší predstavitelia: C. W. Churchman, R. A. Ackoff, G.B. Dantzig, P. A. Samuelson. (Zdroj: Doc. Ing. Ján Provazník CSc. – Celostný manažment – SPRINT 1999 a internetová stránka: www.fel.utc.sk/kee...).
PAUL ANTHONY SAMUELSON (nar. 1915) P. A. Samuelson (Massachusetts Institute of Technology v Cambridge) sa stal prvým Američanom, ktorému bola udelená Nobelova cena za ekonómiu (v roku 1970) – za prínos k teoretickej a metodologickej úrovni ekonomickej teórie. Vyzdvihnutý bol jeho všestranný vklad v mnohých oblastiach modernej makroekonomickej a mikroekonomickej teórii i rigorózna definícia radu koncepcií a teórií (z medzinárodného obchodu, teórií výroby, kapitálu či rastu, finančnej analýzy, koncepcie ekonomického cyklu, teórie spotrebiteľského chovania, vymedzením verejných statkov alebo napr. z oblasti dejín ekonomického myslenia). Samuelsonova rozsiahla vedeckovýskumná činnosť je orientovaná predovšetkým na problematiku ekonomickej statiky a dynamiky, využitiu matematických metód v ekonómii, optimálne programovanie a ekonómie blahobytu. (Zdroj: internetová stránka www.vse.cz)
IV. Systémový prístup – systémová škola Tento (systémový) prístup je základňou modernej teórie manažmentu. Jeho podstatou je snaha teoreticky vysvetliť a zdôvodniť pohyb reálnych objektov pomocou systémov, ktorých celkovosť je daná množinou navzájom prepojených prvkov. Ak dokážeme na objekte definovať prvky (časti objektu) a ich vzťahy, ktoré tvoria celistvosť objektu, potom sme naň zaviedli systém (na objekte sme definovali systém). Systémový prístup k riadeniu je teda spôsob myslenia, spôsob riešenia problému a spôsob konania, pri ktorom sa javy chápu komplexne v ich vnútorných i vonkajších súvislostiach.
Zrod systémového prístupu a teda i zrod modernej teórie manažmentu sa spája so vznikom všeobecnej teórie systémov a kybernetiky. Všeobecná teória systémov je metodologická koncepcia analýzy systémov vedúca k vytvoreniu exaktného univerzálneho zobrazenia sveta ako množiny systémov a procesov v nich. Vznik systémovej školy v manažmente je spojený predovšetkým s menom Ludwiga von Bertalanffyho, rakúskeho vedca žijúceho v USA. Ten už pred druhou svetovou vojnou v roku 1937 prišiel s myšlienkami systémovej teórie. Bertelanffy svoju teóriu aplikoval na živé organizmy, neskoršie však vytvoril všeobecnú teóriu systé-mov.Využitie myšlienkových prístupov v manažmente je výrazom snahy nájsť a využívať všeobecné, univerzálne platné postupy k rozvoju teórie a praxe manažérskeho myslenia a konania. Zdôrazňujú celostné, komplexné chápanie uvažovaných javov a procesov, t. zn. vo všetkých ich podstatných vnútorných i vonkajších súvislostiach.
Celý prístup je založený na systéme, ktorý vzniká vtedy, keď na objekte vieme definovať časti a vzťahy medzi nimi, tie tvoria celistvosť samotného skúmaného objektu. Systémový prístup je vlastne spôsobom myslenia, spôsobom riešenia problému a spôsobom konania, pri ktorom môžeme javy chápať komplexne v ich vzájomných súvislostiach. Vzťah organizačnej teórie a systémového prístupu nezostal len v teoretickej rovine. K rozpracovaniu metodológie systémového prístupu systémovej školy manažmentu, ale aj ich praktických aplikácií významne prispeli Norbert Wiener (zakladateľ kybernetiky), Kenneth Boulding, Roul W. Ashby, M. D. Masarowics, A. Rapoport, Stafford Beer, Jay A. Forrester , Ch. Barnard , W. G. Scott a mnohí ďalší. Američan Norbert Wiener (1984-1964) charakterizoval kybernetiku ako vedu o riadení a spojení v živých organizmoch a strojoch. Pracoval s pojmami transformácia, prenos informácií, spätná väzba, regulácia, samoregulácia. Norbert Wiener dospel k názoru, že existuje analógia medzi činnosťou strojov a nervovou sústavou. Na základe toho kybernetiku charakterizoval ako vedu o riadení a spojení v živých organizmoch a strojoch. Pojem „kybernetika“ nevybral náhodne – „kybernetika“ pochádza od gréckeho slova „kybernétes“, čo znamená „kormidelník“. Niektoré významné pojmy z kybernetiky sú: transformácia, prenos informácií, spätná väzba, regulácia a pod. Výskumy Ch. Barnarda boli orientované na rozpracovanie metód riadenia priemyselných podnikov na základe automatického riadenie a kybernetiky. J. Forrester vypracoval model organizačného systému veľkého priemyselného podniku so šiestimi základnými parametrami navzájom súvisiacich tokov a to: - suroviny, - objednávky, - peňažné prostriedky, - zariadenie, - pracovná sila a - informačný tok, ktorý ich navzájom spája do jedného celku. Základné charakteristické znaky systémovej teórie manažmentu: - tradičná teória manažmentu považuje organizáciu za uzatvorený systém, systémov za otvorený systém, ktorý má interakcie s okolím, - tradičná teória sústreďuje pozornosť na analytický, fakty objavujúci a experimentálny prístup, systémová teória uplatňuje syntézu a integráciu, ktorou sa zjednocujú objavené analytické prvky do širších súvislostí v rámci organizácie ako systému.
Systémová teória manažmentu zdôrazňuje komplexnosť organizácie. t.j. komplexné chápanie čiastkových riadiacich a riadených procesov a ich účelnú harmonizáciu v zosúladený a integrovaný fungujúci celok.
V. Záver:
Manažérske postupy obsiahnuté v rámci modernej školy manažmentu významnou mierou prispeli k rozvoju riadenia firiem. Metódy sú spracované v niekoľkých publikáciách a knihách už slávnych autorov a predstaviteľov modernej školy manažmentu. Rozmach používania počítačov takmer v každej podnikateľskej jednotke sám o sebe predurčuje používanie metód blízkych modernej škole manažmentu. Fakt, že aj dvaja predstavitelia získali Nobelovú cenu za ekonómiu (Samuelson - 1970 a Simon 1978) dáva dostatočný základ na osvojenie si aj používanie metód patriace k modernej škole manažmentu.
Zdroje:
doc. Ing. L. Mižičková, PhD – prof. Ing. D. Šimo, CSc. – Ing. I. Ubrežiová, CSc. - Základy manažmentu – SPU Nitra – 2004 - doc. Ing. Ján Porvazník CSc. - Celostný manažment – SPRINT Bratislava 1999 - Zsolnai László, Budapesti Közgazdaságtudományi Egyetem – Ekonomická univerzita v Budapesti - publikácia na internete -
|