Sociálne služby v SR

Niektoré sociálne služby sa poskytujú bezplatne, za iné sa platí úhradu
Sociálne služby upravuje § 14 a nasl. zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.
Sociálne služby sú špecializované činnosti na riešenie sociálnej núdze.
Úhrada za sociálnu pomoc poskytnutú príslušným orgánom, obcou, saosprávnym krajom a zariadením sociálnych služieb

Zákon taxatívne určuje druhy sociálnych služieb. Ide o nasledovné ambulantné -terénne sociálne služby a inštitucionálne služby:
1) Opatrovateľská služba
2) Spoločné stravovanie
3) Prepravná služba
4) Starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb
5) Sociálna pôžička

Preferuje sa pri tom poskytovanie mimoústavných sociálnych služieb, najmä opatrovateľskej služby a organizovanie spoločného stravovania.

Avšak je treba povedať, že vývoj počtu žiadateľov o umiestnenie do ÚSS za obdobie rokov 1989 - 1999 má narastajúcu tendenciu a to v celkovom náraste o 180,1%. V štruktúre žiadateľov o umiestnenie do ÚSS v roku 1999 (9704) boli najviac zastúpení žiadatelia o umiestnenie do domovov dôchodcov (7558).
Z uvedeného vyplýva, že kapacita ústavov sociálnej starostlivosti (domovov sociálnych služieb, domovov dôchodcov, domovov - penziónov pre dôchodcov) vo všeobecnosti, osobitne však v domovoch dôchodcov a domovoch - penziónoch pre dôchodcov nezodpovedá skutočnej potrebe.
Preto v záujme naplňovania garancie štátu pri poskytovaní sociálnych služieb je potrebné zabezpečiť aj primeraný rozvoj zariadení sociálnych služieb. Predovšetkým pre prípady, keď poskytnutie iných druhov sociálnych služieb nie je možné alebo postačujúce, pretože dostatočne nerieši hmotnú núdzu alebo sociálnu núdzu oprávneného občana.Táto skutočnosť je kritická zvlášť pre to, že príspevky pre MVO zo štátneho rozpočtu sa v realtívnom vyjadrení znižujú (aj keď v absolútnom vyjadrení stúpajú) a štátne zariadenia nedokážu pokryť tento záujem.

K 31.decembru 1999 bolo v SR zaregistrovaných 334 neštátnych subjektov poskytujúcich sociálne služby pre 7 568 občanov, z toho 1 638 občanom formou celodennej ústavnej starostlivosti, 5 930 občanom poskytovaním opatrovateľskej služby pre ťažko zdravotne postihnutých občanov a starých občanov vrátane sprievodcovskej, tlmočníckej a prepravnej služby.

Príspevky na úhradu nákladov za sociálne služby poskytované právnickými a fyzickými osobami boli poskytnuté v r.1999 zo štátneho rozpočtu v sume 130,8 mil. Sk.

Na podporu " neštátnych subjektov" poskytujúcich sociálne služby boli zo strany štátu poskytnuté príspevky :

- v roku 1992 v sume 2,6 mil. Sk,
- v roku 1993 v sume 23,0 mil. Sk,
- v roku 1994 v sume 23,0 mil. Sk,
- v roku 1995 v sume 50,0 mil. Sk,
- v roku 1996 v sume 55,0 mil. Sk,
- v roku 1997 v sume 94,8 mil. Sk,
- v roku 1998 v sume 82,9 mil. Sk.

Okrem toho má MPSVR SR vytvorený dotačný fond, ktorý bol v roku 1999 vo výške 43 mil. SK a je určený na jednorázové granty neštátnym subjektom.

Občan nie je, podľa § 40 zákona, povinný platiť úhradu za sociálnu prevenciu, za sociálne poradenstvo a za sociálnoprávnu ochranu a ani za niektoré formy sociálnej pomoci poskytované obcami a samosprávny krajom (napr. organizovanie spoločného stravovania).

Občan je povinný platiť úhradu za sociálne služby, a to za opatrovateľskú službu, za prepravnú službu a za starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb (pokiaľ v niektorých konkrétnych prípadoch zákon neustanovuje inak. Občan je povinný platiť úhradu za poskytnutú sociálnu službu podľa príjmu a majetku.
Za opatrovateľskú službu, za prepravnú službu a za starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré sa poskytujú nezaopatrenému dieťaťu, je povinný platiť úhradu rodič (alebo občan, ktorý prevzal takéto dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov).
Úhrada za poskytnutú sociálnu službu sa určuje, podľa § 41 zákona, podľa druhu poskytovanej sociálnej služby a rozsahu poskytovanej sociálnej služby. Pri poskytovaní starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb sa úhrada určuje aj podľa toho, či sa tátostarostlivosť poskytuje celoročne, týždenne alebo denne.


Niektoré prípady, v ktorých občan neplatí úhradu za sociálne služby
(§ 42 zákona):

-tlmočenie v posunkovej reči pre nepočujúce osoby a úhradu za predčítanie pre nevidiacich pri vybavovaní úradných záležitostí,

organizovanie spoločného stravovania,

-opatrovateľskú službu a prepravnú službu, ak jeho príjem a príjem osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú, je najviac 1,2-násobok sumy životného minima.
Úhrada za stravovanie, bývanie a zaopatrenie sa platí v:

-- domove sociálnych služieb s výnimkou domova sociálnych služieb pre deti (to neplatí pre občana po dosiahnutí 18. roku veku, ktorý nespĺňa podmienku nezaopatrenosti a ktorému sa poskytuje starostlivosť v domove sociálnych služieb pre deti - ten platiť musí),
-- domove dôchodcov,
-- rehabilitačnom stredisku,
--zariadení opatrovateľskej služby.

Úhrada za stravovanie a zaopatrenie sa platí v:

- domove sociálnych služieb pre deti,
- stanici opatrovateľskej služby,
- útulku a resocializačnom stredisku (s výnimkou niektorých
prípadov).

Prípady, v ktorých občan nie je povinný platiť úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb

Tieto prípady sú stanovené v § 44 zákona, a odvíjajú sa od výšky príjmu a životného minima. Povinnosť platiť nie je, ak príjem občana je nižší alebo ak sa rovná:

- 20 % sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu, ak sa občanovi poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne,
- 75 % sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu, ak sa občanovi poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne bez poskytovania stravovania,
- 60 % sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu, ak sa občanovi poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne s poskytovaním obeda,
- 50 % sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu, ak sa občanovi poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb týždenne,
-75 % sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu, ak sa občanovi poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb denne.

Zákon stanovuje i ďalšie prípady, kedy občan nie je povinný platiť úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb. (§ 45)


1. Opatrovateľská služba

Opatrovateľská služba je druhom sociálnej služby.

Opatrovateľskú službu upravuje § 15 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.

Opatrovateľskú službu možno poskytovať:

-občanovi, ktorý pre svoj nepriaznivý zdravotný stav potrebuje pomoc inej osoby pri zabezpečovaní:
1. nevyhnutných životných úkonov (uvedené sú v prílohe č. 1 zákona),
2. nevyhnutných prác v domácnosti (uvedené sú v prílohe č. 1 zákona),
3. kontaktu so spoločenským prostredím, najmä sprievodom, tlmočením v posunkovej reči pre nepočujúce osoby a predčítaním (uvedené sú v prílohe č. 1 zákona),
-dieťaťu do skončenia povinnej školskej dochádzky, ak osobnú, celodennú a riadnu starostlivosť o dieťa nemôžu z vážnych dôvodov poskytovať alebo zabezpečiť rodičia alebo občan, ktorý prevzal takéto dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.
-
Opatrovateľskú službu možno poskytovať aj vtedy, ak sa jednej matke súčasne narodili tri deti a viac detí alebo v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá. V týchto prípadoch sa opatrovateľská služba môže poskytovať do dovŕšenia troch rokov veku detí.

Vážne dôvody, pre ktoré nemožno poskytovať alebo zabezpečiť osobnú, celodennú a riadnu starostlivosť o dieťa, sú:

-choroba, úraz, kúpeľná liečba alebo úmrtie rodiča alebo občana, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť
- rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu,
- pôrod matky alebo ženy, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu,
-nástup do práce z dôvodu vyčerpania podpory pri ošetrovaní člena rodiny, ak ide o osamelého rodiča (Za osamelého občana sa považuje slobodná žena, ovdovená žena alebo rozvedená žena, slobodný muž, ovdovený muž alebo rozvedený muž, alebo žena a muž osamelí z iných vážnych dôvodov)

Opatrovateľskú službu nemožno poskytovať občanovi, ktorému:

-sa poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu alebo
-sa poskytuje celodenné, osobné a riadne opatrovanie osobným asistentom
-alebo je nariadená karanténa pre podozrenie z nákazy prenosnou chorobou a pri ochorení touto nákazou

Opatrovateľská služba sa poskytuje prednostne v byte občana.

O poskytovaní opatrovateľskej služby a o úhrade za túto opatrovateľskú službu rozhoduje, podľa § 71 zákona, obec.

2. Spoločné stravovanie

Spoločné stravovanie je druhom sociálnych služieb.

Spoločné stravovanie upravuje § 16 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.

Spoločné stravovanie možno organizovať pre občana, ktorého stravovanie nemožno zabezpečiť inak a ktorý:

-je poberateľom starobného dôchodku
-alebo pre svoj nepriaznivý zdravotný stav je odkázaný na spoločné stravovanie.

Spoločné stravovanie v rozsahu jedného teplého jedla denne možno organizovať aj pre osoby, ktoré si uplatnili nárok na zabezpečenie základných životných podmienok podľa zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi v platnom znení.

Spoločné stravovanie sa poskytuje najmä v jedálňach pre dôchodcov a v ďalších zariadeniach sociálnych služieb, kde sa poskytuje stravovanie.

Spoločné stravovanie organizuje obec a samosprávny kraj.

3. Prepravná služba

Prepravná služba je jednou z foriem sociálnych služieb.

Možno ju poskytovať občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím v stanovených prípadoch.

Prepravnú službu upravuje § 17 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.

Možno ju poskytovať občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý podľa posudku príslušného orgánu je odkázaný na individuálnu repravu osobným motorovým vozidlom.

Občan je odkázaný na individuálnu prepravu, ak nie je schopný:

-premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť rovnakým spôsobom ako zdravý občan,

-nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy rovnakým spôsobom ako zdravý občan,

-zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy.

Prepravnú službu možno poskytovať občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ak sa prepravnou službou vhodne kompenzuje jeho znížená pohybová schopnosť v dôsledku narušenia telesných funkcií.

Prepravnú službu nemožno poskytovať, ak individuálnu prepravu možno zabezpečiť inak.

Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorému sa poskytuje prepravná služba podľa tohto zákona, nemožno poskytnúť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla a peňažný príspevok na prepravu.

O poskytovaní prepravnej služby a o úhrade za túto službu rozhoduje obec.
4. Starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb

Starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb je jednou z foriem sociálnej pomoci a poskytuje sa v prípadoch, keď občanovi nemožno poskytovať inú sociálnu službu, alebo ak poskytnutie inej sociálnej služby dostatočne nerieši sociálnu núdzu tohto občana.

Starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb upravujú § 18 až 34 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.

Starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb možno poskytovať bčanovi, ktorému nemožno poskytovať inú sociálnu službu podľa tohoto zákona alebo ak poskytnutie inej sociálnej služby podľa tohto zákona dostatočne nerieši sociálnu núdzu tohto občana.

Na poskytovanie starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb obec zriaďuje zariadenia sociálnych služieb:

- domov sociálnych služieb pre deti, ktorým sa poskytuje starostlivosť denne,
-domov dôchodcov,
- zariadenie chráneného bývania,
- zariadenie opatrovateľskej služby.

Na poskytovanie starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb samosprávny kraj a obec zriaďujú tieto zariadenia sociálnych služieb:

- domov sociálnych služieb pre deti, ktorým sa poskytuje starostlivosť týždenne a celoročne,
- domov sociálnych služieb pre dospelých, ktorým sa poskytuje starostlivosť celoročne, týždenne
- domov dôchodcov,
- domov pre osamelých rodičov,
- stanica opatrovateľskej služby,
- útulok,
- rehabilitačné stredisko.

Obec zriaďuje okrem zariadení sociálnych služieb uvedených v predchádzajúcom odseku aj:

- domov-penzión pre dôchodcov,
- klub dôchodcov,
- jedáleň pre dôchodcov,
- stredisko osobnej hygieny,
- práčovňu.

V zariadeniach sociálnych služieb sa starostlivosť poskytuje celoročne, týždenne alebo denne; možno ju poskytovať aj prechodne na určitý čas.
Pri dennej starostlivosti sa starostlivosť poskytuje v pracovných dňoch a v pracovnom čase. Pri dennej starostlivosti sa neposkytuje bývanie.
Pri týždennej starostlivosti sa neposkytuje starostlivosť počas sobôt a nediel, štátnych sviatkov a sviatkov bezprostredne predchádzajúcich sobote alebo bezprostredne nasledujúcich po nedeli.

V zariadení sociálnych služieb nemožno poskytovať starostlivosť občanovi, ktorého zdravotný stav vyžaduje ústavnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení.

Pri poskytovaní starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb občanom s duševnými poruchami a poruchami správania nie je možné použiť prostriedky telesného a netelesného obmedzenia občana, a to ani v akútnom štádiu prejavov jeho choroby.

Občan, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne, sa podieľa na určovaní životných podmienok v zariadení sociálnych služieb prostredníctvom zvolených zástupcov (§ 19a zákona).

4.1 Domov sociálnych služieb

V domove sociálnych služieb, v zmysle § 20 a nasl. zákona, možno poskytovať starostlivosť občanovi so zdravotným postihnutím, ktorým sú telesné postihnutie, duševné poruchy a poruchy správania alebo zmyslové postihnutie uvedené v prílohe č. 2 zákona, alebo kombinácia postihnutí, ak :

- je na tento druh sociálnej služby odkázaný,
- je pre neho tento druh sociálnej služby účelný, pretože:
1. tomuto občanovi nemožno poskytnúť inú sociálnu službu podľa tohto zákona alebo
2. poskytnutie inej sociálnej služby podľa tohto zákona dostatočne nerieši sociálnu núdzu tohto
občana

V domove sociálnych služieb sa poskytuje nevyhnutná starostlivosť, ktorou je stravovanie, bývanie, zaopatrenie. Taktiež sa v ňom poskytuje ďalšia starostlivosť, ktorou je výchova, poradenstvo, záujmová činnosť, kultúrna činnosť, pracovná terapia, rekreačná činnosť, rehabilitačná činnosť. V domove sociálnych služieb sa ďalej poskytuje osobné vybavenie (ak sa starostlivosť v domove sociálnych služieb poskytuje občanovi celoročne a občan nemá osobné vybavenie z dôvodu, že si ho nemôže sám ani s pomocou rodiny zabezpečiť svojím príjmom a príjmom zo svojho majetku), utvárajú sa v ňom podmienky na pracovné uplatnenie a zabezpečuje sa úschova cenných vecí.

Za celodenné stravovanie sa považujú raňajky, obed, večera a dve vedľajšie jedlá; pri diabetickej diéte, pri bielkovinovej diéte a pri výživnej diéte tri vedľajšie jedlá.
Občan, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne alebo týždenne, je povinný odobrať v rámci tejto starostlivosti aspoň dve jedlá denne. Ak sa občanovi poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb denne, poskytujú sa tomuto občanovi raňajky, desiata, obed a olovrant. Občan, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb denne, je povinný odobrať v rámci tejto starostlivosti aspoň jedno jedlo.

Za bývanie v domove sociálnych služieb sa považuje užívani podlahovej plochy obytnej miestnosti, príslušenstva obytnej miestnosti a spoločných priestorov, užívanie prevádzkového zariadenia obytnej miestnosti a príslušenstva obytnej miestnosti a užívanie vybavenia obytnej miestnosti, príslušenstva obytnej miestnosti a spoločných priestorov a vecné plnenia spojené s bývaním.

Za zaopatrenie sa považuje najmä upratovanie, poskytovanie posteľnej bielizne, pranie a žehlenie alebo mangľovanie posteľnej bielizne, pranie, čistenie a žehlenie osobného šatstva, údržba a oprava osobného vybavenia, poskytovanie pomoci na zabezpečenie nevyhnutných životných úkonov, ak ich poskytovanie vyžaduje nepriaznivý zdravotný stav občana.

Za osobné vybavenie sa považuje osobné šatstvo, osobná obuv a hygienické potreby.

V domove sociálnych služieb pre deti možno poskytovať starostlivosť dieťaťu:

- s telesným postihnutím,
- s duševnými poruchami a poruchami správania,
- s telesným postihnutím a duševnými poruchami a poruchami správania,
- dieťaťu s telesným postihnutím alebo s duševnými poruchami a poruchami správania, ktoré je zároveň zmyslovo postihn

V domove sociálnych služieb pre deti možno poskytovať starostlivosť dieťaťu od narodenia do končenia povinnej školskej dochádzky alebo do skončenia vzdelania za osobitných podmienok a v prípade ďalšej prípravy na povolanie do skončenia tejto prípravy na povolanie, najdlhšie do 25 rokov veku, v odôvodnených prípadoch aj dlhšie.
Dieťaťu s nariadenou ústavnou výchovou, ktorému sa poskytuje starostlivosť v domove sociálnych služieb pre deti celoročne, domov sociálnych služieb pre deti poskytuje mesačne vreckové podľa zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele v platnom znení.

V domove sociálnych služieb pre dospelých možno poskytovať starostlivosť občanovi:

- s telesným postihnutím,
-s duševnými poruchami a poruchami správania,
-so zmyslovým postihnutím
-alebo s kombináciou postihnutí
-
a to od skončenia povinnej školskej dochádzky, od skončenia vzdelania za osobitných podmienok, od skončenia ďalšej prípravy na povolanie a ďalším dospelým občanom so zdravotným postihnutím od 25 rokov veku.

4.2 Domov dôchodcov

V domove dôchodcov možno, podľa § 24 zákona, poskytovať sociálnu službu alebo poskytnutie inej sociálnej služby dostatočne nerieši sociálnu núdzu tohto občana a ktorý:

- je poberateľom starobného dôchodku,
- pre svoj nepriaznivý zdravotný stav vyžaduje sústavnú starostlivosť inej osoby

V domove dôchodcov sa poskytuje nevyhnutná starostlivosť (stravovanie, bývanie, zaopatrenie), ďalšia starostlivosť, ktorou je poradenstvo, záujmová činnosť, kultúrna činnosť, rehabilitačná činnosť. V domove dôchodcov sa poskytuje aj osobné vybavenie (ak sa starostlivosť v domove dôchodcov poskytuje občanovi celoročne a občan nemá osobné vybavenie z dôvodu, že si ho nemôže sám ani s pomocou rodiny zabezpečiť svojím príjmom a príjmom zo svojho majetku), podporuje sa účasť na spoločenskom živote a zabezpečuje sa úschova cenných vecí.

Na poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti a na poskytovanie osobného vybavenia sa vzťahujú ustanovenia uvedené vyššie pre domov sociálnych služieb.

4.3 Zariadenie chráneného bývani

V zariadení chráneného bývania možno poskytovať bývanie a dohľad občanovi:

- so zdravotným postihnutím uvedeným v prílohe č. 2 zákona alebo
-s duševnou poruchou uvedenou v prílohe č. 3 zákona.

Takýto občan musí byť schopný viesť samostatný život s pomocou inej osoby.
Na poskytovanie bývania ustanovenia sa vzťahujú ustanovenia uvedené vyššie pre domov sociálnych služieb (§ 25 zákona).

4.4 Domov pre osamelých rodičov

V domove pre osamelých rodičov možno, podľa § 27 zákona, poskytovať bývanie a poradenstvo:

-osamelému rodičovi maloletého alebo osamelému rodičovi s maloletým, ktorých život alebo zdravie sú ohrozené alebo je ohrozená výchova maloletého,
- osamelej tehotnej žene, ktorá sa ocitla v sociálnej núdzi spôsobenej stratou rodinného prostredia.

4.5 Stanica opatrovateľskej služby

V stanici opatrovateľskej služby možno poskytovať starostlivosť dieťaťu od dvoch rokov veku do skončenia povinnej školskej dochádzky, ak si rodičia alebo iný občan, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, nemôžu na prechodný čas plniť povinnosti voči dieťaťu.

V stanici opatrovateľskej služby sa poskytuje nevyhnutná starostlivosť (stravovanie, bývanie a zaopatrenie), pomoc pri príprave na školské vyučovanie, sprevádzanie do školy a zo školy alebo sprevádzanie na záujmovú činnosť a zo záujmovej činnosti a výchovná starostlivosť o deti predškolského veku.
4.6 Útulok

V útulku možno poskytovať starostlivosť občanovi, ktorý je bez prístrešia a:

-je v hmotnej núdzi alebo
- sa zrušila ústavná výchova alebo ochranná výchova po dosiahnutí jeho plnoletosti

V útulku možno poskytovať starostlivosť aj občanovi, na ktorom je páchané násilie osobou, s ktorou žije v domácnosti.

V útulku sa poskytuje prístrešie, zaopatrenie, poradenstvo, sociálna prevencia a zabezpečuje sa stravovanie alebo utvárajú sa podmienky na prípravu stravy. Stravovanie v útulku sa zabezpečuje najmä dovozom stravy z iných zariadení sociálnych služieb.

5. Sociálna pôžička

Bezúročná sociálna pôžička sa môže poskytnúť občanovi, ktorému sa poskytuje dávka v hmotnej núdzi.

Pôžičku poskytuje obec.

Sociálnu pôžičku upravuje § 39 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov

Sociálnu pôžičku možno poskytovať občanovi, ktorému sa poskytuje dávka v hmotnej núdzi na úhradu výdavkov na:

- kúpu základného vybavenia domácnosti,
- opravu základného vybavenia domácnosti,
- opravu strechy, rozvodu elektrickej energie, rozvodu vody a
-rozvodu plynu, ktoré sú príslušenstvom rodinného domu, ktorý užíva na trvalé bývanie.

Základné vybavenie domácnosti je posteľ, stôl, stolička, skriňa, vykurovacie teleso, sporák, chladnička, práčka, ak nie sú súčasťou vybavenia bytového domu.

Sociálnu pôžičku nemožno poskytnúť na základné vybavenie domácnosti, ktoré je súčasťou vybavenia bytového domu.

Sociálna pôžička sa poskytuje na základe písomnej zmluvy o poskytnutí sociálnej pôžičky. Túto zmluvu uzatvára občan s obcou.

Sociálna pôžička je bezúročná a poskytuje sa v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom z účtu na účet právnickej osoby alebo fyzickej osoby, od ktorej občan kupuje základné vybavenie domácnosti.