Informačný trh

Informačný trh

V súčastnosti sa popri pojmoch industriálna a postindustriálna spoločnosť, ktorou označujeme 2 polovicu a najmä koniec 20. stor. sa objavuje termín informačná spoločnosť. Je charakterizovaná nielen prudkým nárokom infos, ale aj vytváraním inf systémov a poskytovaním rôznych druhov inf. služieb. Informácia sa stáva tovarom. Aj keď si pod pojmom tovar predstavia mnohí z nás konkrétny možný výrobok, predmet určený spotrebiteľovi, v dobe inf. spoločnosti aj informácia nadobúda charakter tovaru. Tak isto ako každý iný tovar hmotnej povahy, za ktorý sme ochotní zaplatiť, uspokojuje inf. naše potreby. Infos sa vzhľadom na svoju dôležitosť stávajú predmetom obchodu. Inf. ako tovar má svoje špecifiká:
a) sprostredkovateľ inf. po jej poskytnutí fakticky nič nestráca a môže ju bez nejakých špeciálnych nákladov poskytnúť znova
b) poskytnutie inf. je bezvratný úkon
c) informácia je tovar, ktorý je možný veľmi ľahko zneužiť
d) proces poskytovania inos býva jednoduchší ako manipulácia s inými druhmi tovaru
e) inf môže strácať svoju pozíciu na trhu, ak sa stane známou

Vlády v krajinách s vyspelou ekonomikou venujú na budovanie inf. systémov a na poskytnutie kvalitných inf. služieb značné prostriedky. Bez infos nemôžeme byť úspešný. Dnes sú infos považované za základ podnikania. Za jednu zo základných podmienok hospodárskej prosperity sú poskytnuté správne infos v správnom čase na správnom mieste a správnym ľuďom. Inf. sa pokladá za faktor schopný ovplyvniť úspešnosť podniku či podnikania. Mnohé podnikateľské subjekty sa snažia získať kvalitné infos z komerčných zdrojov. Chápanie inf. ako tovaru im pomáha predísť mnohým problémom, zaisťuje prosperitu a konkurencie schopnosť. Investovať do kvalitných infos znamená pre podnikateľov vyrábať výrobky, o ktorých je záujem, zabezpečiť podnikateľovi dobrý odbyt, so správnymi infos pozná podnikateľ vývoj cien na trhu, nie je pre neho problém nájsť nových partnerov, nadviazať spoluprácu, vie, čo robí jeho konkurencia. V rozvinutých ekonomikách sa poskytujú 2 druhy infos:
1. základné infos – infos prístupné všetkým. Sú poskytované v podstate bezplatne a tento druh infos je sprístupňovaný sieťou knižníc a inf. stredísk
2. infos s charakterom tovaru – za ktoré podnikateľ platí, niekedy aj veľmi vysoké čiastky a sprístupňujú ich najmä súkromné inf. firmy.

Podnikatelia okrem práva využívajú i informácie a služby inf. systémov, majú aj určité povinnosti.

V týchto krajinách existujú zákony a smernice, ktoré nútia podnikateľov, aby odovzdávali určité infos štátom povereným orgánom. Takýmto postupom sa umožní nielen efektívne sprístupňovanie a využívanie infos, ale zabezpečí sa aj kvalitné vytváranie a napĺňanie, či aktualizácia súborov infos. Slovenské podniky ešte nedocenili význam informácie. Určitú dobu bude trvať, kým sa manažéri podnikov naučia s infos pracovať. Nemáme tým na mysli len získavanie infos, ale aj schopnosť vyhodnocovať ich tak, aby firme priniesli úspech. Utajovanie infos o podnikoch a firmách bude musieť ustúpiť a bdue treba sledovať trendy zo zahraničia: firma musí dať o sebe vedieť, ak chce získať postavenie na trhu, nadviazať kontakty s domácimi i zahraničnými partnermi, musí komunikovať so svojim okolím a presvedčiť ho o svojich prednostiach a možnostiach. Za týmto účelom sa budujú univerzálne a špecializované inf. systémy, vznikajú poradenské a konzultačné firmy, podnikatelia majú možnosť využívať databázy a služby databázových centier, pracujú kluby a centrá pre podnikateľov. Nie je jednoduché orientovať sa v obrovskom množstve infos, vyhľadať a správne použiť infos. V tejto oblasti sa môže podnikateľ strestnúť s:
1. problém nájsť inf tú, ktorú skutočne potrebuje – treba si násjť špecialistu, ktorý za určitý poplatok nájde tú inf.
2. problém zisiť, či je inf, pravdivá, spoľahlivá a či jej môžme dôverovať – je to problém získania pravdivej inf, je zložitejší, pretože sa podnikateľ môže stretnúť s chybnými infos. Chybné infos sa delia do 4 skupín:
1. zastaralé
2. inf, ktorá obsahuje chybný poznatok
3. infos, ktoré sa stali chybnými v procese spracovania alebo komunikovania
4. zámerne vytvorené chybné infos

Odhaliť chybnú inf. nie je vždy jednoduché. Voči chybným infos sa môžme chrániť tak, že 100% neveríme žiadnej z nich a ich správnosť a spoľahlivosť overujeme vo viacerých zdrojoch. Sivá literatúra

Sú to dokumenty, ktoré nie je možné bežne dostať na knižnom trhu, ktoré je ťažké nájsť, dozvedieť sa o nich a získať ich. Pod pojmom sivá literatúra označujeme aj strojopisom rozširované alebo tlačené dokumenty, ktoré sú tvorené pre potreby úzkeho okruhu používateľov, mimo dokumentov vydávaných na komerčné účely prostredníctvom vydavateľstiev. Neustály vývoj a s nim spojené nové možnosti publikovania viazaných publikovaných a rozširovaných mimo tradičných vydavateľstiev. Mnohí odborníci, vedecko-výskumní pracovníci produkujú neustále vedecké správy, expertízy, výročné správy, návrhy projektov a pod. Tieto dokumenty výchádzajú v obrovskom množstve, ale mimo tradičných vydavateľstiev.

Do skupiny sivel literatúry zaraďujeme:
a) publikácie s vedeckým obsahom (normy, patenty)
b) netradičný dokumentačný materiál (dokumenty, ktoré vychdádzajú interne vrámci určitých inštitúcií, organizácií, spoločnosti. Sú to publikácie, ktoré vydávajú obchodné a priemyselné komory, politické strany, vládne publikácie, obchodné listy a pod. Dôvody, prečo autori sivej literatúry nevyužívajú možnosť publikovať svoje články prostredníctvom vydavateľstiev:
a) čas
b) nižšie náklady a cena
c) mnohí autori sú presvedčení, že ich publikácia zaujíma len malý okruh čitateľov, alebo je príliš krátka alebo dlhá, aby zaujala čitateľov

Druhy hospodárskych infos

Obchodno-ekonomické infos
Sú to infos, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou úspešnej a efektívnej podnikateľskej činnosti. Prispievajú k jej ďaľšiemu rozvoju a umožňujú vyvarovať sa počiatočným, resp. zbytočným stratám a neúspechom. Tvoria spojovací článok medzi obchodnými partnermi. Uľahčujú vytváranie vzájomnej dôvery a rozvíjajú spoluprácu medzi partnermi. Môžu byť:
1. štandardné – dodacia lehota 10-12 dní
2. expresné – 3-4 dni
3. bleskové – do 24 hodín

Typ ochodných infos ovplyvnňuje aj ich cenu. Za dodanie expresných infos sa účtuje 2 násobok a za dodanie bleskových až 3x.

Štandardné OI sú: názov firmy, adresa, spojenie, IČO, bankové spojenie, pobočky, firmy, dátum založenia firmy, dátum zápisu do obchodného registra, číslo registrácie, právna forma firmy, výška základného kapitálu, mená a adresy spoločníkov, počedt zamestnancov, predmet činnosti, vývoz, dovoz, zásoby na sklade, ročný obrat, pohľadávky, záväzky, hodnota základných prostriedkov, infos o zisku a strate v bežnom roku, investičná činnosť. Zahraniční partneri udávajú aj výšku požadovaného kreditu, aby zistili, či je budúci dĺžnik schopný tento kredit zaplatiť. Na ďalšie spracovanie OI je dôležité označiť aj jazyk, v ktorm môže byť spracovaní. V prípade zahraničných OI sa ich cena zvyšuje, aj o prirážku podľa zóny, do ktorej sú jednotlivé krajiny zaradené. Toto rozdelenie zohľadňuje vzdialenosť krajiny, ale aj zvýšené náklady, ktoré sú spojené so základnými OI. Existujú 4 zóny.

Ekonomické infos

Môžme ich rozdeliť na:
a) externé – sú to infos z okolia (zákazníci, dodávatelia)
b) interné – vnútropodnikové infos (veľkosť kapitálu)

Právne infos

Zdroje: zbierka zákonov, ekonomický a právny poradca podnikateľa, rôzne publikácie právneho charakteru (primárne i sekundárne)

Systém ekonomických a právnych infos = SEPI
Vyskytuje sa v 2 podobách:
a) šanónová verzia
b) elektronická verzia

Jednotlivé oddiely:
1. obchodné práva – je tam obchodný zákonník s výkladom, rôzne zákony týkajúce sa tejto problematiky (zákon o drahých kovov, zákon o nájme bytových a nebytových priestorov), ďalej sú tam vzory spoločenských zmlúv: (s.r.o, a.s., verejná obchodná spoločnosť, združenie podnikateľov, tiché spoločenstvo), ďalej vzory zmlúv napr: zmluva o dieloch, zmluva o kúpe prenajatej veci, zmluva o najmä nebytových priestorov
2. pracovné právo – zákonník práce s komentárom a vykonávací predpis k zákonníku, zákon o zamestnanosti a súvisiace právne predpisy, zákon o mzde, zákon o životnom minime, zákon o rodinných prídavkoch (prídavkoch na deti), zákon o odstupnom, zdravotné, nemocenské a dôchodkové poistenie, vzory zmlúv a pracovná zmluva, dohoda o hmotnej zodpovednosti, dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti
3. dane – zákon o sústave daní a k nim súvisiace právne predpisy, dane z príjmov, DPH, cestná daň, daň z dedičstva a darovania, spotrebná daň, zákon o poplatkoch (notárske poplatky, súdne poplatky, miestne, správne, za uloženie odpadu)
4. účtovníctvo – zákon o účtovníctve, účtová osnova, jednoduché a podvojné účtovníctvo, účtová závierka
5. základy úspešného podnikania – živnostenský zákon, zoznamy živností, recepty na manažérske úspechy
6. súbor platných právnych predpisov – zoradené chronologicky, registrová časť, medzinárodné zmluvy
7. občianské právo – občianský zákonník, zákon o rodine
8. duševné vlastníctvo – copyright, úžitkový vzor, rozhlas a tel. vysielanie, vylepšovací návrh
9. vzory právnych podaní a zmlúv s komentárom – všetky práva, ktoré človek pozná
10. cestovný ruch – sú tam pomôcky pre zaraďovanie pohostenských zariadení do skupín, infos o zariadení, rôzne hygieny, nápojové hospodárstvo, nehnuteľnosti vo vzťahu k cestovnému ruchu
11. zahraničný obchod – všeobecne o ňom, obchodný zákonník z hľadiska exportu a importu, platobný styk so zahraničím, poistenie rizík, úverov, colný dohovor, medzinárodný marketing, obchodný protokol (+príklady)
12. poľnohospodárstvo
15. stavebníctvo
17. liečebný poriadok
18. bankovníctvo
19. kvalita
20. colný zákon
21. doprava

Finančné infos

Na finančnom trhu sa sústreďuje ponuka a dopyt po peňažnom kapitály platobných prostriedkov, cenných papierov, devízach a drahých kovov, poistnej ochrane. Toto sústredenie sa uskutočňuje prostredníctvom finančných sprostredkovateľov, ktorí zabezpečujú prepojenie ekonomických subjektov (orgány verejného sektoru, podnikateľský sektor, obyvatelstvo), ktorí vystupujú na finančnom trhu.
Výsledkom P a D je cena, ktorá môže byť vyjadrená formou úroku, kurzu cenných papierov, dvízového kurzu, poistného, aťď. Finančný trh je trhom, na ktorom finanční sprostredkovatelia prostredníctvom finančných nástrojov zabezpečujú pohyb krátkodobého, strednodobého a dlhodobého kapitálu medzi jednotlivými subjektmi v národnom i medzinárodnom meradle. Finančný trh nie je jednoliatý celok, rozlišujeme v ňom nasledujúce segmenty: penažný trh, kapitálový trh, devízový trh, trh drahých kovov, poistný trh

Peňažný trh – obchoduje sa vo veľkom s krátkodobými finančnými nástrojmi, ktoré majú skladnosť kratšiu ako 1 rok. Podnikateľský sektor si na tomto trhu obstaráva prostriedky na financovanie bežných prevádzkových potrieb. Banky si tu upravujú svoju likviditu, medzi sebou si požičiavajú alebo od centrálnej banky. Likvidita – platobná schopnosť alebo solventnosť. Štát si na peňažnom trhu obstaráva prostriedky na krytie krátkodobého deficitu. K nástrojom peňažného trhu patria: pokladničné poukážky, cenné papiere, zmenky, šeky (obmedzenosť 1 roku). Cenou na tomto trhu je úrok. Kapitálový trh – je trhom strednodobého a dlhodobého kapitálu, ktorý slúži na financovanie investícii najmä na základe voľne obchodovateľných cenných papieroch. Nástroje kapitálového trhu sú cenné papiere. Cenou je kurz cenných papierov.

KT môže byť: a) primárny (ochoduje sa s novými cennými papiermi)
b) sekundárny (organizovaný a neorganizovaný)

Devízový trh – na devízovom trhu sa uskutočňujú devízové transakcie, t. j. nákup alebo predaj jednotlivých národných peňazí za cudzie peniaze. P a D po devízach určujú devízový kurz pravidiel, podľa kt. sa uskutočňujú a inkasujú platby vrámci transakcie, ktoré presahujú hranice krajín. Devízový kurz možno definovať ako cenu preňažnej jednotky jednej krajiny vyjadrených v peňažných jednotkách iných krajín. Na devízový kurz vplýva množstvo faktorov ako napr: pomer cenových hladín, clá, kvóty, preferencia domáceho proti zahraničnému tovaru, produktivita práce, inflácia...

Trh drahých kovov – je rezprezentovaný najmä trhom zlata, striebra a paládia. Obchodovanie so zlatom sa sústreďuje vo finančných centrách ako v Londýne, NY, Frankfurte, Zürichu, atď, kde sa formuje jeho cena. Drahými kovmi sa obchoduje aj na komoditných burzách. Z ceny zlata na medzinárodnom trhu sa odvodzuje aj cena zlata v slov. korunách prepočtom k platnému kurzovému lístku. Poistný trh – je trhom poistenia a zaistenia. Cenou na poistnom trhu je poistné. Zvláštnosťou v oblasti poisťovníctva je podmienená návratnosť a neekvivalentnosť. Poisťovne v súčastnej dobe sa nezaoberajú len poisťovacou a zaisťovacou činnosťou, ale so svojim kapitálom vstupujú aj na ostatné segmenty finančnom trhu. Medzi jednotlivými segmentami finančného trhu nemožno dať ostrú deliacu čiaru. Pre súčasnosť je kritické, že v súčasnej dobe existuje globalizácia. Existuje splývanie národných i medzinárodných trhov a tým sa umožňuje realizácia obchodov vo všetkých finančných centrách nepretržite. Druh hospodárskych infos
Clo

Je verejná dávka, ktorú vyberá štátny orgán za tovar prechádzajúci colné hranice štátu. Štátny orgán, ktorý vyberá clo sa nazýva colná správa. Výkonnými orgánmi colnej správy sú colnice. Súhrn úkonov a opatrení, ktré sa zabezpečuje dodržiavanie zákonov a ďalších záväzných predpisov, ktoré uskutočňujú orgány colnej správy sa nazýva colná kontrola. Colnej kontrole podieha všetok dovážaný, prevádzaný tovar. Colná kontrola sa môže robiť colnou prehliadkov tovaru, kontrolou písomností, kontrolou dopravných a sprievodných listín.

Doprava tovaru cez štátne hranice sa môže uskutočniť len po colných cestách a colnými prevodmi, ktoré sú presne stanovené

Druhy ciel:
a) dovozné clo
b) vývozné clo
c) antidumpingové – používa sa vtedy, ak tovar, ktorý sa dováža má nižšiu cenu ako sú výrobné náklady našeho tovaru
d) vyrovnávacie – je osobitné clo, ktoré sa vyberá na účel vyrovnania prémie, alebo subvencie, ktorá sa priamo alebo nepriamo poskytuje na zhotovenie výrobku, alebo vývoz tovaru
e) odvetné – rozumejú sa ním prírážky k colným sadzbám, prípadne zavedenie osobitného cla z tovaru, ktoré podľa colného sadzobníka clu nepodlieha. Určuje sa na prechodnú dobu z dôvodov hospodárskej odvety na tovar dovážaný zo štátu, ktorá našu republiku diskriminuje v hospodárskych vzťahoch. f) zmluvné – stanovené medzinárodnými zmluvami o vzájomnom poskytovaní colných výhod
g) transitné – na tovar prechádzajúci našim územím
h) kĺzavé – podľa pohybov cien na vnútrornom trhu

Clo plní v ekonomike niekoľko funkcií:
a) zabezpečuje príjem do štátneho rozpočtu (fiškálna funkcia)
b) chráni domácu výrobu pred zahraničnou konkurenciou, niekedy ju dokonca znemožňuje

Clá výrazným spôsobom ovplyvňujú konkurenčnú schopnosť výrobkov na zahraničných trhoch. Vývozné clá sa v medzinárodnom obchode vyskytujú už len výnimočne, pretože väčšina krajín má záujem podporovať vývoz. Colné vzťahy medzi jednotlivými krajinami sú obyčajne vymedzené mnoho alebo dvojstrannými zmluvami, ktoré zabezpečujú určitú stabilitu. V medzinárodnom meradle sa rešpektuje Všeobecná dohoda o clách a obchode – GÁTT (od 1993 sme členmi – boli sme až 108 štát, ktorý sa zapísal). Deklarát je osoba, ktorá robí colné vyhlásenie vo vlastnom mene a na vlastný účet alebo je to osoba, v mene ktorej bolo colné vyhlásenie určené. Na colné konanie si každý môže určiť zástupcu – môže to robiť 2 spôsobmi. a) priamym spôsobom – v mene a na účet zastúpenej osoby
b) nepriamym spôsobom – zástupca koná vo vlastnom meme, ale na účet zastúpenej osoby. Zastúpenie vzniká na základe zmluvy, kde deklrant môže byť len FO. V každej republike platí colný zákon – upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy. .