Producenti a sprostredkovatelia informácií

Producenti a sprostredkovatelia hospodárskych informácií

I. Medzi producentov HIN patria: orgány štátnej správy, politické strany a hnutia, miestna správa, nevládné neziskové organizácie, banky, daňové úrady, poisťovne, burzy, reklamné agentúry a iné zdroje HI. NEZISKOVÉ ORGANIZÁCIE
Nezisková organizácia je právnická osoba, založená podľa zákona o neziskových organizáciach. Je to zákon 213/97 Zb. z. - Zákon o neziskových organizáciach poskytujúce všeobecné prospešné služby.
NO môže samostatne vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť vykonávať činnosť za účelom dosiahnutia zisku za predpokladu, že touto činnosťou dosiahne účelnejšie využitie svojho majetku a zisk z tejto činnosti v celom rozsahu použije na zabezpečenie všeobecne prospešných služieb.
Na účely tohto zákona sú všeobecné prospešnými službami tie služby, ktoré sa poskytujú za vopred určených podmienok a sú prístupné pre všetkých užívateľov v rovnako rozsahu a v tej istej oblasti. Všeobecne prospešnými prácami sú:
1. poskytovanie zdravotnej starostlivosti
2. humanitná starostlivosť
3. rozvoj a ochrana duchovných a kultúrnych hodnôt
4. doplnkové vzdelávanie detí a mládeže vrátane organizovania telesnej výchovy a športu pre deti a mládeže
5. tvorba a ochrana životného prostredia
6. poskytovanie sociálnych služieb

Názvom neziskové organizácie sa rozumie názov, pod ktorým je organizácia zapísaný v registri neziskových organizácií. Názov musí obsahovať označenie NO (skratka). Ústredný register neziskových organizácií vedie MVSR. BANKY
Banka je inštitúcia, ktorá prijíma peňažné vklady od vkladateľov, vypláca vkladateľom naspäť, alebo ich prevádza na iné účely a voľné peňažné prostriedky požičiava vhodným zákazníkom. Základné funkcie:
1. zber vkladov a úspor
2. poskytovanie úverov
3. realizácia platobného a zúčtovacieho styku
4. poskytovanie ďalších finančných a poradenských služieb
5. financovanie zahraničného obchodu a s tým súvisiace služby

Podnikateľ sa dostáva do styku predovšetkým s obchodnými bankami, ktoré mu vedú účty, vykonávajú platobný styk a zúčtovanie, uskutočňujú devízovú činnosť, sprostredkúvajú platby do zahraničia, poskytujú úvery, vykonávajú činnosti spojené s cennými papiermi. Naša banková sústava je dvojstupňová:
1. stupeň - Emisná banka - je bankou bánk a bankou štátu. EB tvorí vrchol pyramídy bankovej sústavy. Je makroekonomickým peňažným centrom, jej hlavnou úlohou je starať sa o meny.

EB sa nazýva preto emisnou, lebo je jediným subjektom, ktorá má právo vydávať peniaze. Úlohy:
1. určuje menovú politiku
2. vydáva bankovky a mince
3. riadi peňažný obeh
4. koordinuje platobný styk a zúčtovanie bánk
5. vykonáva dohľad nad bankami. Ďalšie úlohy:
6. vykonáva funkciu pokladnice štátneho rozpočtu
7. zabezpečuje emisiu a umiestnenie cenných papierov
8. riadi devízové hospodárstvo štátu
9. riadi medzinárodnú platobný styk a zabezpečuje medzinárodné platobné zúčtovanie
10. zastupuje krajinu v medzinárodných menových inštitúciách
11. 6. zastupuje krajinu v operáciách na svetovom trhu peňazí

Činnosť EB sa podnikateľa v zásade priamo nedotýka! U nás je EB Národná banka Slovenska. Okrem vydávania (emisie) slovenských bankoviek a mincí, uskutočňuje finančné operácie štátu, poskytuje obchodným bankám úvery a ovplyvňuje ich činnosť pomocou rôznych ekonomických nástrojov. 2. stupeň tvoria Obchodné banky. Úlohou obchodných bánk je prijímanie vkladov, poskytovanie úverov. OB majú podnikateľský charakter. Ich hlavný cieľom je dosiahnutie maximálneho zisku. Členia sa:
12. podľa rozsahu obchodnej činnosti
13. podľa vlastníctva
14. podľa právnej formy

15. Podľa rozsahu obchodnej činnosti:
1) univerzálne - tieto vykonávajú všetky druhy bankových operácií
2) špecializované - sa zameriavajú len na určitý druh bankových služieb
a) akceptačná - príjma zamenky od svojich klientov
b) depozitná - špecializuje sa na vkladové operácie a poskytuje krátkodobé úvery.
c) devízová - vykonáva devízové operácie a platobný styk vo vzťahu k zahraničiu
d) hypotekárna - poskytuje dlhodobé úvery. Na poskytnutie takéhoto úveru musí byť záruka nehnuteľným majetkom (napr. budovy)
e) investičná - táto poskytuje úvery na investície. Tieto úvery tiež musia byť zabezpečené nehnuteľnosťou. f) komunálna - poskytuje bankové služby samostatným orgánom (ako sú obce, mestá)
g) záručná - táto poskytuje bankové záruky na poskytovaný úver

2. Podľa vlastníctva
a. štátne banky
b. súkromné banky
c. kombinované

3. Podľa právnej formy
d. akciové spoločnosti
e. spoločnosti s ručením obmedzeným

V našich podmienkach na základe zákona o bankách č. 21/1991 Zb. z. môžu mať banky u nás len formu akciovej spoločnosti.
Bankové činnosti môžu vykonávať len právnické osoby, ktorá na túto činnosť získali povolenie. O udelení tohto povolenia rozhoduje Národná banka po dohode s ministerstvom financií. Jednou z podmienok pri udeľovaní povolenia na založenie banky je výška a forma vkladu. Základné imanie pri založení banky musí byť v peňažnej forme.

Výška základného imania musí byť 500. 000. 000 Sk. POISŤOVNE
Poistenie, poisťovníctvo a poisťovacia činnosť sa bezprostredne dotýka každého občana podniku, spoločnosti a zasahuje do všetkých ich činností. Dobre fungujúce poisťovníctvo je základom pre trhové hospodárstvo. Poistenie pomáha stabilizovať ekonomickú situáciu podnikateľských subjektov, v prípade rôznych náhodných udalostí. Zasahuje do života občanov, stabilizuje ich životnú úroveň a v prípade náhodnej poistnej udalosti zabraňuje jej znižovaniu. Okrem toho, že poistenie výraznou mierou ovplyvňuje trhovú ekonomiku, všetky činnosti podnikateľskej sféry, život občanov i štátu vytvára takisto aj nové pracovné príležitosti. Poistenie je vytvorenie takých peňažných vzťahov, ktorými sa rozdeľujú peňažné fondy, tzv. poisťovacím spôsobom. Podstatou poistenia je tvorba poistných rezerv z príspevkov poistených a vyplácanie náhrad za újmy spôsobené poistnou udalosťou, ktorá poškodila majetok, zdravie, život alebo činnosť a záujmy poisteného. Poistenie je upravené právnym vzťahom, podľa ktorého poisťovňa na seba pobere záväzok, že poistenému nahradí újmu, ktorá mu vznikla v zmysle poistených podmienok. Tento záväzok sa realizuje za úplatu - poistné. Poistné je cena za poskytovanie poistenej ochrany, jednotlivé vopred určené finančné príspevky sa ukladajú pravidelne alebo jednorázovo do poistného fodnu. Formy poistenia:
1. na základe zmluvy - zmluvné poistenie
2. zákonné poistenie - je povinné zo zákona

Členenie poistení z hľadiska tvorby rezerv:
1. Životné (rezervotvorné) - poistné sa vyplatí vždy. Buď pri dožití do konca poistného obdobia, alebo pri úmrtí počas platnosti poistenia. 2. Neživotné-rizikové - poisťovateľ nikdy jednoznačne nevie, či sa poistná udalosť vyplatí alebo nie. Z hľadiska predmetu poistenia:
1. poistenie osôb
2. poistenie majetku
3. poistenie zodpovednosti za škodu

Z hľadiska sociálnych potrieb
1. dôchodkové
2. nemocenské
3. zdravotné

Poisťovníctvo je nevýrobné odvetvie, ktoré zahŕňa všetky poisťovne a zaisťovne v príslušnom štáte alebo regióne. Ich úlohou je tvoriť, spravovať a dobre využívať poistn fondy. Je špeciálnym odvetvím peňažných služieb, ktoré poskytuje občanom, podnikateľom a spoločnostiam. Poisťovňa je peňažný ústav, právny subjekt vykonávajúci poisťovaciu činnosť. Tento subjekt musí byť schopný v každom čase plniť svoje záväzky. Poistný vzťah medzi poisťovňou a poistením vzniká na základé poistnej zmluvy.

Poisťovňa sa touto zmluvnou zaväzuje poistenému zaplatiť odškodné v primeranej výške poisteného rizika ako časť úhrady škody, ktorá mu vznikne z poistnej udalosti. Poistený sa zaväzuje v pravidelných splátkach uhrádzať výšku dohodnutej poistenej sumy. Poisťovňa uzatvorením poistenej zmluvy preberá na seba primeranú časť rizika od poistného. Úlohou poistenia je správne odhadnúť mieru rizika tak, aby bol poistený vzťah zaujímavý pre poisteného a zároveň prinášal poisťovni primeraný zisk. Hlavnou činnosťou poisťovne tvorí vzájomná úhrada poistených z poistného. Uhradzujú sa škody tým, ktorým nastal poistná udalosť. Organizačné formy poisťovní:
1. akciová spoločnosť
2. obchodné zastupiteľstvá zahraničných poisťovni
3. štátny podnik
4. poisťovací spolok

Od 1993 existuje Slovenská asociácia poisťovní - SAP. Zastupuje členské poisťovne pri rokovaniach s orgánmi štátnej správy a zahraničnými partnermi, vykonáva poradenskú činnosť v oblasti poisťovníctva, zbiera, spracúva, uchováva, prístupňuje infos z poisťovní, aj zo zahraničia, ďalej vykonáva publikačnú, východno-vzdelávaciu činnosť a osvetu v oblasti poisťovníctva. BURZY
Predstavuje osobitný druh organizovaného trhu, ktorý sa koná pravidelne na určitom mieste a v určitom čase. Na burze sa sústreďuje P a D určitého vopred stanoveného tovaru a služby. Podľa toho, čo je predmetom kúpy a predaja rozlišujeme:
1. tovarovú burzu
2. burzu cenných papierov
3. peňažná burza
4. burza lodného priestoru

Jednou z najdôležitejších je peňažná burza. Obchoduje sa tu s valutami, devízami, cennými papiermi. Najznámejšie peňažné burzy sú NY, Parížska, Londýnska, ale aj v Frankfurte, Tokyu, Bruesli, Amsterdame, Miláne. Peňažná burza sa nerovná burze cenných papierov. Tovarová burza - orientuje sa na ponuku jedného alebo viacerých druhov tovaru. Medzi najznámejšie patria burzy v Londýne (káva, čaj, kakao, vlna, kaučuk). NY - obchoduje sa s hodvábom, cukrom, kávou, bavlnou. Chicago - obilie, mäso, tuky. Alexandria - bavlna. Lodná burza - obchoduje sa s lodným priestorom pre trampové ode. P a D trhu výrazne ovplyňuje cenu, za ktorú sa na burze obchoduje. Táto cena sa nazýva burzový kurz. Najväčšie svetové burzy výrazne ovplyvňujú vývoj svetových cien tovarov, cenných papierov, devíz. Burza je špecifickým druhom trhu, ktorá sa od iných odlišuje najmä:
1. koncentráciou a rozsahom obchodov - na burzách sa obchoduje vo veľkom
2. kvalifikáciou návštevníkov - len osoby, ktoré získajú od burzy dovolenie môžu na nej obchodovať. Ostatní záujemci o kúpu a predaj môžu obchodovať na burze len prostredníctovom členov burzy.

Každá burza má pre svoju činnosť stanovené pravidlá, ktoré presne vymedzujú spôsob obchodovania, množstvo a podmienky dodaja a prevzatia vopred stanoveného tovaru. Burza má vypracovný burzový poriadok, presne vymedzený čas miesto burz obchodov, práva a povinnosti návštevníkov a členov burzy i spôsob riešenia sporov, ktoré vznikli pri burzových obchodoch. Jednotlivé burzy sa navzájom líšia nielen svojím rozsaho a predmetom obchodovania, ale aj spôsobom organizácie a riadenia burzy. Existujú tri typy podľa spôsobu organizácie a riadenia burzy:
1. angloamerický typ burzy - je charakteristický tým, že štát priamo nezasahuje do burzových obchodov. 2. stredoeurópsky - pri ktorom burzu riadi volená burzová komora a štát vykonáva dozor prostredníctvom burzového komisára menovaného vládou. 3. francúzsky - prístup na burzu je v podstate voľný, ale obchody sa uskutočňujú len prostredníctvo maklérov. Na čele každej burzy je spravidlá burzová správa nazývaná aj burzová komora. DANE
Dane v trhovej ekonomike tvoria jednu z najdôležitejších položiek štátneho rozpočtu. Dane sú povinné platby odvádzané štátu, prostredníctvom ktorých sa zabezpečuje finančná rovnováha štátu. Daň je povinná zákonom určená, z pravidla opakujúca sa platba, ktorú odvádzajú daňovníci štátu v určenej výške a v stanovených lehotách. Štát zaťažuje daňami rôzne objekty (príjmy z podnikateľskej činnosti, príjmy obyvateľstva, spotrebu tovarov a služieb, vlastníctvo, nehnuteľnosti, aťď..).
Sú tu základné daňové náležitosti:
1. daňový subjekt
2. daňový objekt
3. oslobodenie od dane
4. základ dane
5. daňová sadzba

Dane členíme na:
1. priame
2. nepriame

Daňové orgány – charakterizujeme ich ako orgány miestnej štátnej správy. Vykonávajú správu daní, poplatkov, odvodov a pokút, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu SR, ale i rozpočtov obcí. Majú na starosti správu finančných a ekonomických nástrojov v zahraničnom obchode a spravujú dotácie, ktoré sú poskytované zo štátneho rozpočtu do podnikateľskej sféry. DO kontrolujú spravované dane a dotácie a uskutočňujú konanie a priestupkoch vo veciach nimi spravovaných daní a dotácie. Sústavu územných finančných orgánov tvoria:
1. ústredné daňové riaditeľstvo SR
2. daňové úrady
3. správy finančnej kontroly


II. Medzi sprostredkovateľov patria: knižnice, vydavateľstvá, spravodajské agentúry a bázy dát.

KNIŽNICE
Knižnice poskytujú prístup k primárnym i sekundárnym dokumentom. Sústreďujú dokumenty rozptýlené v čase i v priestore. Budujú z nich knižničné fondy. Je to inštitúcia, ktorá zabezpečuje využívanie dokumentov a informácií.

Predmetom jej činnosti je získavanie, spracovávanie, uchovávanie a sprístupňovanie dokumentov a informácií. Základné úlohy:
1. sprístupňovať poznanie a kultúrne dedičstvo, zafixované v dokumentoch
2. zabezpečovať všeobecnú dostupnosť súčasnej národnej dokumentovej produkcie
3. sprostredkovať prístup k zahraničnej dokumentovej produkcii
4. uspokojovať vzdelávacie a informačné potreby používateľov
5. rozvíjať čitateľské aktivity všetkých skupín obyvateľov

Jednotlivé krajiny sa usilujú vybudovať národné knižničné systémy, ktoré by podporovali rozvoj spoločenských poznávacích procesov a v čo najvyššej miere umožňovali a podporovali práve každého človeka na vzdelanie, informácie a kultúrne aktivity. Poznáme Slovenská národná knižnica v Matici slovenskej – plní funkciu národnej knižnice. Vedecké knižnice – univerzálne a špecializované. Zabezpečujú rozvoj vedy, výskumu, vzdelania a kultúry v celoštátnej alebo regionálnej pôsobnosti, univerzálne alebo vo vymedzených vednoodborových oblastiach. Najznámejšie: Univerzitná knižnica v Ba, Štátna vedecká knižnica v Prešove a Košiciach, Bánskej Bystrici, Centrum VTI v Ba, Slovenská lekárska knižnica v Ba, Ústredná knižnica Slovenskej akadémie vied v Ba, Parlamentná knižnica v Ba, Ústredná knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči).
Akademické knižnice – plnia funkciu dokumentového a informačného zabezpečenia pedagogického a vedeckovýskumného procesu na vysokých školách. Školské knižnice – na základných a stredných školách sú súčasťou príslušných škôl a ich hlavnou funkciou je dokumentové a informačné zabezpečenie vyučovacieho procesu týchto škôl, ako aj informačná výchova žiakov. Verejné knižnice – Ich knižničné fondy majú univerzálny charakter. Verejné knižnice poskytujú svoje služby všetkým kategóriám obyvateľov lokality, v ktorej pôsobia. Zabezpečujú slobodný a neobmedzený prístup občanov k poznatkom, informáciám a kultúre. Špeciálne knižnice – sú svojím fondom a službami orientované spravidla na uspokojovanie čitateľských a informačných potrieb svojich zriaďovateľov. Ich fondy sú úzko špecializované. Zväčša majú neverejný charakter. VYDAVATEĽSTVÁ + informačné strediská, tlače, odborné periodiká, masmédia, rozhlas....
Tlačové agantúry – charakterizujeme ich ako organizácie, ktoré nahromažďujú infos a potom ich následne distribujú svojim predplatiteľom alebo ako org., ktoré udržujú stálu sieť spotrebiteľov a svoje spravodajstvo predávajú novinám a iným periodikám, telvíziám, rádiam a pod. Rozdelenie: svetové, medzinárodné, národneé, kontinentálne, regionálne a špeciálne.

Medzi agentúrami existuje veľká konkurencia a do popredia sa dostáva problém, napríklad CNN si zháňa infos sama. Agance France Presse (AFP) - okrem spravodajstva sa zaoberala aj reklamou. Neskôr si vytvorila vlastnú databanku, prevádzala rozhlasovú službu, vznikol spoločný podnik s angl. firmou, ktorý poskytuje infos o svete a obchodných trhoch.
Reuters – zastrešuje množstvo spoločností, televíznu agentúru, seba, výrobcov počítačových programov, prevádzkovateľov INS. Je spracovateľom a distribútorom fin. infos. Reuters infos prijíma, triedi, analyzuje, spracováva a distibuuje. Presnosť a rýchlosť je základným atribútom práce jeho zamestnancov. United press international – Hlavným produktom UPI je všeobecný spravodajský servis, politické a tzv. hard správy, fíčrový servis, športové a ekonomické spravodajstvo a obrazový servis. Hovorí sa o jej zániku. ITAR – TASS – ruská agentúra. Investovala do technológií. Medzi špeciálne služby agentúry patrí bulletin EKOTASS s ekonomickým, obchodným a finančným spravodajstvom, špeciálny servis športových informácií, ktorý je obyčajne bohato ilustrovaný, ale aj zvláštny bulletin o zahraničných udalostiach. Associated Press – podporuje zavádzanie nových technológií, dosahuje podobné úspechy ako Reuters, ponúka správy v rôznych jazykoch, vydáva knihy, ekonomický servis, vzdelávacie filmy. TASR – má dominantné postavenie medzi agentúrami SR, sprístupňuje aktuáne infos, databáza SR využíva internet, podáva denné a týždenné informácie. Sústreďuje sa na najaktuálnejšie infos a sleduje zdroje 24 denne. SITA – je nezávislá, komerčná. Prináša aktuálne infos zo spoločensko-politického, ekonomického a športového diania v SR a v zahraničí. STK – prináša aktuálne a pokrokové infos o spol., politickom a kultúrnom dianí v SR, aj regiónoch a celosvetovom. Poskytuje autentické svedectvá, podrobné spravodajstvo o rokovaní v NRSR, vlády a pod. Agentúry musia diverzifikovať svoju činnosť, skvalitňovať obrazové spravodajstvo, posilňovať databázové služby. DATABÁZA
Je súbor dát v strojom čitateľnej podobe, ktorá tvorí celok. Databázové centrum je organizácia, ktorá vystavuje na svojom počítači rôzne bázy dát pre rôznych čitateľov. Infos sú v databáze uložené dohodnutým usporiadaným spôsobom. Primárnymi zdrojmi sú z väčšej časti periodiká. Centrálnu úlohu tu majú databázové centrá, čo sú organizácie, ktoré vystavujú a sprístupňujú na svojom hostiteľskom počítači určité bázy dát. U nás Centrum VTI. REKLAMA
Je cieľavedome komunikačné pôsobenie na potenciálnach zákazníkov so zameraním na sprostredkovanie infos.

Jej funkcie: aktivovať dopyt, podporiť predaj a pomáhať zvyšovať odbyt. Reklamné agentúry sú TASR, ISPA. Reklama sa delí podľa sledovania cieľov, podľa objektu reklamy, podľa počtu oslovených, podľa stupňa identity a podľa spôsobu pôsobenia. Prostriedky sú: vizuálne a zvukové, obrazové. .