Banky rady zdôrazňujú, že náklady na operáciu prostredníctvom elektronického bankovníctva sú pre ne lacnejšie a ich rozvoj sa odrazí v poklese nákladov v pobočkovej sieti. Najprv však banka musí investovať veľký objem do elektronizácie bankovníctva. Počiatočné náklady sú všade vo svete vysoké, ale ich návratnosť sa prejavuje pomerne rýchlo znižovaním nákladov v pobočkovej sieti.

Klasické bankovníctvo na Slovensku podobne ako vo svete zastaráva a nové služby nachádzajú stále väčšiu obľubu. Podiel elektronicky zadaných transakcií na celkových transakciách je vo VUB 40 % a zavedením aktívnych transakcií cez internet banking sa má ešte zvýšiť: Klienti najväčšej banky Slovenskej sporiteľne, ktorí využívajú niektorý alternatívny kanál, tvoria 10 % jej klientely.
Princíp internet bankingu je analogický ako pri homebankingu, ale klient nepotrebuje špeciálny software. Na prekonanie rizika verejnej siete sa používajú rôzne druhy kryptovania a šifrovania dát. Jedným z možných riešení je elektronický klúč, ktorý v spojení so softwarom ponúka nasledovné bezpečnostné funkcie :
• autentizácia klienta
• autentizácia servera
• šifrovanie komunikácie
• generovanie certifikačných dát
Spektrum služieb ponúkaných prostredníctvom internet bankingu má narastajúcu podobu. Vo vyspelých krajinách ponúkajú banky prostredníctvom internet bankingu aj pôžičky a hypotekárne úvery, obchodovanie na burze, poistenie a mnohé ďalšie služby.

Implementácia internet bankingu

1. Použitie špecializovaného klientského softwaru
Internet slúži len ako komunikačné prostredie, klientská aplikácia musí sama otvoriť komunikačné rozhranie a zaistiť spojenie so softwarom. Na oboch stranách musí byť dohodnutý komunikačný protokol.

2. Použitie štandartného prehliadača WWW stránok
Internet banking funguje prostredníctvom Java appletu. Bezpečnosť je nutné zaistiť štandartnými prostriedkami internetu, napr. Šifrovaním cez SSL.

Medzi slovenskými užívateľmi internetu aj naďalej pretrváva určitá neochota zveriť svoje bankové operácie novému médiu. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti GfK. V horizonte šiestich mesiacov plánujú získať prístup k banke cez internet približne 4 % respondentov. Viac ako polovica respondentov nechce používať internet banking. Hlavným dôvodom tohto stavu je podľa GfK absencia internetu v domácnostiach a skutočnosť, že až jednej tretine respondentov vyhovuje doterajšia forma poskytovania bankových služieb. Zo skupiny respondentov, ktorí uvažujú nad využitím služieb internet bankingu, prevláda záujem o kontrolu stavu na účte pred platobnými príkazmi z bežného účtu. Najmenší záujem je o založenie stavebného sporenia a poskytnutie pôžičky.

V prieskume Slovak Internet Monitor nikto z respondentov neuviedol, že elektronický obchod využíva veľmi často. Na druhej strane až 74,2 % z celkovej skupiny respondentov, ktorí používajú internet, sa nikdy nepokúsilo o nákup pomocou elektronického obchodu. V prieskume sa respondenti vyjadrovali aj k otázke reálnosti internetového nákupu kníh a CD nosičov, ktoré patria vo svete k najčastejšie kupovaným tovarom v rámci elektronického obchodu. Výsledky prieskumu potvrdili, že slovenský spotrebiteľ zatiaľ dáva prednosť klasickému obchodu pred elektronickým. V horizonte šiestich mesiacov vidia reálne kúpu cez internet približne 3 % respondentov a približne 4 % ju vidia ako málo pravdepodobnú. Zhruba 46 % respondentov sa zatiaľ nerozhodlo, ktorého poskytovateľa internetového pripojenia by chceli využívať. Pri kritériách výberu poskytovateľa internetového pripojenia k internetu väčšina respondentov preferovala finančné hľadisko, čo môže mať podľa GfK aj dosah na nerozhodnosť pri výbere providera. Len 8,2 % užívateľov by sa podľa prieskumu vopred sústredilo na určitú značku.

Zavádzanie a používanie produktov elektronického bankovníctva v komerčných bankách nie je len módnym hitom, ale potrebou a nevyhnutnosťou súčasnosti. Rýchly, operatívny a nepretržitý kontakt v obchodnej činnosti je základom úspechu. Preto, aby sa čo najskôr zaviedol elektronický systém obchodu do života, je potrebné zvládnuť tento systém v prvom rade v bankách a nadväzne v obchodných činnostiach. Technologický pokrok však naráža aj na psychologický odpor. Strach z nových vecí, neznalosť produktov a obavy z bezpečnosti týchto služieb sú vážnou bariérou. Svoju úlohu zohráva aj počítačová gramotnosť obyvateľstva. Staršia a stredná generácia i v prípade, že má dostupné zariadenia, uprednostňujú konvenčné spôsoby bankovníctva. Obavy o bezpečnosť svojich peňazí na účte vyplývajú podľa bankárov z neznalosti bezpečnostných mechanizmov.

Elektronické bankovníctvo je nástrojom efektívneho riadenia podniku, respektíve spravovania osobných financií. Umožňuje klientovi disponovať s peňažnými prostriedkami na účte prostredníctvom tzv. elektronických distribučných ciest.

Základné aspekty elektronického bankovníctva

Dva základné aspekty elektronického bankovníctva sú:
- charakter dodávateľských ciest, ktorých prostredníctvom sú aktivity
- prevádzané prostriedky, ktorými klienti získavajú k týmto cestám prístup

Bežné dodávateľské cesty zahŕňajú „uzavreté“ a „otvorené“ siete. „Uzavreté siete“ obmedzujú prístup len na zúčastnené subjekty (finančné inštitúcie, klientov, obchodníkov a sprostredkovateľov služieb) viazaných dohodou o podmienkach členstva. „Otvorené siete“ žiadne takéto obmedzenia nemajú. Najčastejšie používané zariadenia, prostredníctvom ktorých sa elektronické bankové produkty a služby môžu klientom poskytovať, sú predajné terminály, peňažné automaty, telefóny a osobné počítače.
Z hľadiska používaných prostriedkov môžeme medzi elektronické bankovníctvo zahrnúť telefonické bankovníctvo vrátane mobilných telefónov, baxov, internet banking, homebanking, platobné karty, klientské centrá, samoobslužné zóny a pod.