Žiaden z údajov o nezamestnanosti nehovorí o trhu práce všetko. Okrem prepúšťania priťažila Slovensku v ostatných rokoch aj demografia.

Aká je na Slovensku miera nezamestnanosti? Keď takúto otázku dostane politik, odpoveď bude závisieť od toho, či sedí v koaličnej alebo opozičnej lavici. Má si z čoho vyberať. Slovensko totiž vykazuje tri rôzne počty ľudí bez práce. Pre opozíciu a odbory sú momentálne v kurze dáta od Štatistického úradu SR. Podľa nich miera nezamestnanosti v tomto roku vzrástla a podľa posledných zverejnených údajov za druhý štvrťrok dosiahla 18, 5 percenta.

Koaličný politik sa bude skôr chváliť redukciou počtu ľudí bez zamestnania, ako ju zaznamenávajú úrady práce. Podľa nich bola v druhom štvrťroku miera disponibilnej nezamestnanosti 14,5 percenta. Existuje ešte aj evidovaná nezamestnanosť. Tá, na rozdiel od disponibilnej, hovorí aj o takých ľuďoch bez zamestnania, ktorí nedokážu hneď nastúpiť do práce. Lebo sú napríklad na rekvalifikačnom kurze.

Zmätok je o to väčší, že aj keď v predchádzajúcich rokoch existovali rôzne miery nezamestnanosti , vykazovali aspoň rovnakú tendenciu – buď celoročne rástli, alebo klesali. Ani rozdiel medzi údajmi štatistického úradu a úradov práce nebol taký vysoký. Tohtoročný rozpor tak ponúka ideálny priestor na spochybňovanie jedného či druhého informačného zdroja. Veľkou chybou tradičných diskusií je však aj prílišná upätosť na mieru nezamestnanosti. Obraz o trhu práce je totiž nekompletný, ak sa ignorujú minimálne dva ďalšie ukazovatele – miera zamestananosti a miera ekonomickej aktivity.

V čom je rozdiel

Rozdielne čísla samozrejme vyplývajú z odlišnej metodiky. Úrady práce vychádzajú z počtu ľudí, ktorí sa u nich zaevidujú. Na základe toho, či sú alebo nie sú schopní okamžite prijať prácu, ich zaradia medzi disponibilných alebo evidovaných nezamestnaných. Ich počet potom Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR každý mesiac porovná s počtom ekonomicky aktívnych ľudí (zamestananí plus nezamestnaní) za predchádzajúci rok a vypočít amieru nezamestnanosti.

Aj preto dochádz k určitému skresleniu. V tomto roku je totiž podľa štatistického úradu na Slovensku viac ekonomicky aktívnzch ľudí ako vlani. „Skutočná“ miera disponibilnej nezamestnanosti je preto ešte o pár desatín percentného bodu nižšia jako oficiálne výkazy. Preto má zmysel sledovať skôr trendy a približné čísla než dáta s presnosťou na stotiny percenta.

Štatistický úrad zverejňuje mieru nezamestnanosti štvrťročne. Na jej meranie používa metódu výberového zisťovania pracovných síl na vzorke 10250 bytov. Tie reprezentujú 0,6 percenta všetkých trvalo obývaných bytov na slovensku. Za nezamestananú považuje takú osobu staršiu jako 15 rokov, ktorá súčasne spĺňa tri podmienky – v referenčnom týždni nemala platenú prácu, v ostaných štyroch tyždňoch si ju aktívne hľadala aje schopná nastúpiť do zamestnania najneskôr do dvoch týždňov.

V rokoch 1998 a 1999 bola miera nezamestnanosti vykazovaná štatistickým úradom nižšia než tá, ktorú evidovali úrady práce. Rozdiel sa vysvetľoval najmä čiernou prácou. Sociálny systém bol nastavený tak, časti ľudí vyhovovalo byť zapísaný na úrade práce, poberať sociálne dávky a zároveň nelegálne pracovať.

V roku 200 sa situácia obrátila. Odvtedy je nezamestnanosť podľa výberového zisťovania pravidelne vyššia jako disponibilná nezamestnanosť podľa úradov práce. Tie najmä v ostatných dvoch rokoch častejšie vyraďujú z evidencie tých, ktorí boli len pasívnymi prijímateľmi sociálnych dávok. Ak chcú v súčasnosti zostať v databáze oficiálne nezamestnaných, musia sa zúčastňovať napríklad na aktivačných programoch alebo pravidelne dokazovať úradníkom, že si hľadajú prácu.

Štatistický hlavolam

Aj keď vzhľadom na metodické odlišnosti nemožno údaje porovnať presne, v druhom štvrťroku tohoto roka dosiahol ozdiel medzi oboma štatistikami približne štyri percentné body. Teda plus-mínus stotisíc ľudí, ktorí podľa štatistického úradu patria medzi nezamestnaných, ale zároveň nie sú v záznamoch úradov práce. A teda – či už vedome alebo nevedome – zriekli sa sociálnej podpory štátu aj programov, ktorými sa im snaží pomôcť při hľadaní zamestanania.

Túto skupinu nevie presne opísať ani ministerstvo práce. Podľa štátneho tajomníka Miroslava Beblavého sa v zásade môže deliž an tri kategórie. Do prvej skupiny patria tí, ktorí pracujú načierno, ale štatistickému úradu povedia, že sú nezamestnaní. V druhej by Mali byť ľusia, ktorí sú ekonomicky neaktívni, ale hovoria o sebe, že si hľadajú prácu, lebo „sa to patrí“. Tretiu skupinu tvoria tí, ktorým sa nechce alebo neoplatí evidovať sa na úrade a hľadajú si robotu sami.

Jedno z vysvetlení preto je, že úrady práce vzhĺadom na tvrdosť podmienok evidencie uvádzajú podhodnotené údaje. Štatistický úrad zasa počet ľudí bez práce preceňuje, pretože repondenti nemusia při výberovom zisťovaní hovoriť pravdu. Najpresnejšia odpoveď na otázku, aká bola reálna miera nezamestananosti an Slovenskuv druhom štvrťroku tohoto roka, preta znie – niekde medzi 14,5 a 18,5 percenta ekonomicky aktívnej populácie.

Nielen nezamestnanosť

Nech je to akokoľvek - jedna aj druhá miera nezamestananosti ptria medzi najvyššie v EÚ. Při medzinárodných porovnaniach sa pritom používa metodika, s ktorou pracuje štatistický úrad. Dáta sú harmonizované tak, aby boli navzájom kompatibilné. Aj napriek tomu však nedokážu o trhu práce v jednotlivých krajinách povedať všetko podstatné. Často prehliadanými, aj keď dôležitými ukazovateľmi, sú aj miera ekonomickej aktivity a miera zamestnanosti.

Ak sa neberú do úvahy všetky tri údaje, ľahko možno dôjsť k zdanlivo nevysvetliteľným paradoxom. Tak napríklad vlaňajšia miera nezamestnanosti na Slovensku predstavovala 57,7 percenta populácie v produktívnom veku. V Taliansku tento pomer dosiahol 56,1 percenta. Dalo by sa z toho usúdiť, že slovenská ekonomika dokázala zabezpečiť prácu o niečo vačšej časti populácie než talianska. Jako je potom možné, že miera nezamestnanosti na Slovensku dosiahla podľa posledných údajov Európskej komisie vyše 17 percent, kým v Taliansku to bolo necelých 9 percent?

Odpoveď je v rôznej miere ekonomickej aktivity obyvateľstva na Slovensku a v Taliansku. Populácia v produktívnom veku (15. – 64. rokom života) sa totiž nedelí len na zamestnaných a nezamestnaných, ale aj ekonomicky neaktívnych. To sú ľudia, ktorí sice prácu nemajú, ale zároveň si ju ani nehľadajú. Patria medzi nich napríklad študenti, invalidní dôchodcovia, ľudia v predčasnom starobnom dôchodku, ale aj matky (či otcovia) v domácnosti.

Pozor na extrémy

V EÚ sú rozdiely v ekonomickej aktivite výrazné. Vyplývajú aj z kultúry a tradícií. Južné krajiny Taliansko a Grécko, alebo spomedzi štátov mimo únie napríklad Bulharsko alebo Turecko, vykazujú nízku mieru. Severské štáty – Dánsko či Švédsko – zasa vysokú. Významným faktorom je participácia žien na trhu práce. Ako uvádza analýza Inštitútu sociálnej politiky ministerstva práce, v južanských štátoch je starostlivosť o rodinu jedným z hlavných dôvodov ekonomickej neaktivity, kým na severe sú to najmä choroby alebo invalidita.

Ekonomickú aktivitu čiatocčne ovplyvňuje aj politika štátu. „Poupratovať“ na trhu práce môže vláda napríklad motiváciou k predčasnému odchodu do starobného dôchodku. Slovensko sa v tomto roku vyrovnáva s opačným fenoménom. Zvýšením veku odchodu do dôchodku o deväť mesiacov zostalo v pracovnom pomere niekoľko desiatok tisíc dôchodcov, ktorí neuvaolnili miesta mladším ročníkom. To bol hlavný dôvod tohtoročného nárastu pracovných síl (TREND 24/2004).

Najnižšiu mieru ekonomickej aktivity v rámci EÚ majú južní susedia Slovenska. Štyria z desiatich Maďarov v produktívnom veku vlani ani nemali zamestnanie, ani si ho nehľadali. Na opačnom konci je Dánsko, kde medzi ekonomicky neaktívnych patria dvaja z desiatich. Slovensko sa zaradilo medzi priemer – miera ekonomickej aktivity minulý rok dosiahla 70 percent, čo zodpovedá takmer presnej strednej hodnote v 25-člennej Európskej únii.

To vysvetľuje aj slovensko-taliansky paradox. Na Apeninskom polostrove bolo ekonomicky aktívnych len 61,5 percenta obyvateľov medzi 15. a 64. rokom života. Keďže miera nezamestanosti sa nepočíta z celkového počtu ľudí v produktívnom veku, ale práve z počtu ekonomicky aktívnych, talianska nezamestanosť dosiahla len polovicu slovenskej. A to aj napriek tomu, že obe ekonomiky dávajú prácu približne rovnako veľkej čati populácie.

Demografické čarovanie

Okrem ekonomickej situácie, vládnych opatrení v podobe napríklad daňovej, sociálnej politiky a regulácie podnikateľského prostredia ovplyvňujú trh práce aj iné – objektívne faktory. Jedným z nich je demografický vývoj. TREND analyzoval, ako prírastok počtu ľudí v produktívnom veku ovplyvnil zamestanosť a nezamestanosť za ostaných päť rokov v krajinách Vyšehradskej štvorky.

Porovnanie ukázalo, že slovenský trh práce sa v rokoch 1998 až 2003 musel vyrovnať s naťažším demografickým mixom spomedzi všetkých štyroch krajín. Nielenže zaznamenal najvyšší prirodzený prírastok ľudí medzi 15. a 64. rokom života, ale zároveň dosiahol aj najvyšší rast ekonomickej aktivity. To v kombinácii s prepúšťaním súvisiacim s reštruktualizáciou hospodárstva spôsobilo zvýšenie miery nezamestnanosti podľa výberového zisťovania o 4,9 percentného bodu a pokles miery zamestannosti o 2,9 percenrného bodu.

Aj česká ekonomika čelila znižovaniu počtu zamestnaných ľudí, ale za priaznivejších demografických podmienok. Počet obyvateľov v produktívnom veku sa za ostatných päť rokov zvýšil o 112-tisíc korún. To je aj v absolútnom vyjadrení menej než na Slovensku s polovičným počtom obyvateľov. Čo je však dôležitejšie – v Česku zároveň klesla miera ekonomickej aktivity. Znamená to, že prílev nových ľudí na pracovný trh bol viac než kompenzovaný odlevom tých, ktorí sa stali neaktívnymi. Aj preto, hoci sa miera zamestnanosti v Česku znížila porovnateľne so Slovenskom (o 2,6 percentného bodu), miera nezamestnanosti vzrástla ( len o 1,4 percentného bodu).

Ešte výraznejšie ekonomická (ne)aktivita ovplyvnila vývoj na poľskom pracovnom trhu. V krajine pribudlo 784-tisíc ľudí v produktívnom veku. V tom istom období sa však počet ekonomicky aktívnych osôb zvýšil len o necelých 47-tisíc. Aj napriek tomu sa však na trhu odohrala katastrofa. Počet ľudí, ktorí mali robotu, padol o 1,6 milióna. Miera zamestnanosti sa znížila o osem a miera nezamestnanosti vzrástla o deväť percentných bodov. Ak by však zároveň neklesla miera ekonomickej aktivity, tieto ukazovatele by boli ešte dramatickejšie.

Relatívne najlepší bol v ostaných piatich rokoch vývoj v Maďarsku. Pri nízkom prírastku osôb v produktívnom veku (o 35 tisíc) sa počet ekonomicky aktívnych ľudí zvýšil (o 76 tisíc) a počet zamestnaných takmer o štvrť milióna. Do pracovnej sily sa zaradili aj takí ľudia, ktorí boli před piatimi rokmi ešte medzi neaktívnymi. V Maďarsku v tomto období miera zamestnanosti vzrástla o 3,3 percentného bodu při súčasnom poklese miery nezamestnanosti o 1,6 percentného bodu.