Inflácia sa najčastejšie charakterizuje ako znehodnotenie peňažnej jednotky (napr. ekonomicky neodôvodneným zvyšovaním obeživa), čo sa prejavuje rastom cenovej hladiny, resp. trvalým znižovaním kúpnej sily peňazí.

Infláciu môžu vyvolávať rozličné činitele. Je to emisia prebytočného množstva peňazí, zaostávanie výroby tovarov za rastom kúpyschopného dopytu, ale aj prílev takých tovarov na trh, ktoré nemajú odbyt.

Opakom inflácie je deflácia, ku ktorej dochádza vtedy, keď sa cenová hladina znižuje. Je vzácna a v súčasných trhových ekonomikách sa prakticky nevyskytuje.

Na výpočet inflácie sa používajú rôzne cenové indexy. Medzi najvýznamnejšie cenové indexy patria:

- Deflátor HDP (čiže súhrnný implicitný cenový index)
- Index cien výrobcov, ktorým sa meria zmena cenovej hladiny na úrovni
veľkoobchodu a výrobcov.
- Index spotrebiteľských cien, ktorý je najvýznamnejším indexom. Ukazuje o koľko percent sa zvýšili v priemere ceny spotrebných statkov v sledovanom období oproti predchádzajúcemu obdobiu – v bežnom kalendárnom roku oproti roku predchádzajúcemu, v sledovanom mesiaci oproti predchádzajúcemu, resp. oproti rovnakému mesiacu predchádzajúceho roka a podobne. Index spotrebiteľských cien sa vypočítava zjednodušene pomocou tzv. spotrebného koša, ktorý obsahuje len reprezentačnú vzorku zo všetkých spotrebných tovarov a služieb, ktoré sa na trhu nachádzajú. Inými slovami spotrebný kôš je súbor tovarov a služieb, ktorý vyjadruje rozsah a štruktúru typickej spotreby rôznych skupín obyvateľstva. Obsah spotrebného koša nie je v jednotlivých krajinách rovnaký, pretože musí zohľadňovať špecifické podmienky národných ekonomík.

Index spotrebiteľských cien sa vypočítava podľa vzorca:

CPI = . 100 = . 100
Q1 množstvo jednotlivých výrobkov a služieb tvoriacich obsah koša
P2 ceny tovarov a služieb zahrnutých v spotrebnom koši v sledovanom období v Sk
P1 ceny tovarov a služieb tvoriacich obsah koša v predchádzajúcom období v Sk

Na základe zistených indexov spotrebiteľských cien môžeme vypočítať mieru inflácie, ktorá vyjadruje mieru zmeny cenovej hladiny, a to podľa vzorca:

Miera inflácie = [v %]
Ak je vypočítaná miera inflácie väčšia ako nula, znamená to že v nasledovanom období došlo v porovnaní s predchádzajúcim obdobím k akcelerácii inflácie.
V prípade, že sa miera inflácie rovná nule, znamená to, že cenová hladina sa v období t+2 zvýšila v rovnakom rozsahu ako v období t+1 (rovnomerná inflácia).
A v prípade, že je miera inflácie menšia ako nula, znamená to, že v období t+2 došlo k spomaleniu rastu cenovej hladiny.

Inflácia môže nadobúdať rozmanité formy podľa rýchlosti rastu cien. Obyčajne sa hovorí o týchto troch formách inflácie:

- Mierna inflácia charakterizovaná ako jednociferné ročné tempo rastu cien (do 10 %)
- Cválajúca inflácia dvoj- až trojciferná inflácia. Ceny pri nej rastú výrazne rýchlejšie ako výkon ekonomiky.
- Hyperinflácia - troj a viac ciferná miera inflácie. Rozpad peňažného hospodárstva. Vyskytuje sa len výnimočne a spravidla v súvislosti s vojenskými konfliktmi.

Z hľadiska výsledkov merania poznáme infláciu:

- otvorenú, pri ktorej dochádza k rastu cien v dôsledku rastu výrobných nákladov, alebo prevahy dopytu nad ponukou
- skrytú, pri ktorej sa rast cien z rôznych dôvodov neprejavuje (typická pre centrálnu politiku)
- potlačovanú – vzniká v dôsledku prevahy dopytu nad ponukou, kedy ale k logickému zvýšeniu cien nedôjde, pretože je potlačované zásahmi štátu

Z hľadiska vybilancovanosti poznáme infláciu:

- proporcionálnu, o ktorej hovoríme vtedy, ak stúpa absolútna cenová hladina, ale pomery cien sa navzájom nemenia
- neproporcionálnu ceny jednotlivých komodít a dôchodkov sa zvyšujú rozdielnym tempom. V reálnej ekonomike má vždy inflácia charakter inflácie neproporcionálnej.

Z hľadiska očakávania zo strany ekonomický subjektov:

- anticipovaná inflácia je očakávaná v priebehu budúceho obdobia. Môže byť zohľadňovaná v hospodárskych, kolektívnych a úverových zmluvách. Označuje sa tiež ako inertná.
- Neanticipovaná predstavuje rozdiel medzi skutočnou a očakávanou infláciou.

Dopytová inflácia (tiež tzv. inflácia ťahaná dopytom) Podľa tejto teórie príčinou inflačného rastu cien je existencia prebytočného kúpyschopného dopytu pri danej cenovej hladine a to z toho dôvodu, že v podmienkach plnej zamestnanosti a pri plnom využití výrobných kapacít celková ponuka nereaguje dostatočne rýchlo na zmeny v kúpyschopnom dopyte. Konkrétne príčiny, ktoré môžu vyvolať dopytovú infláciu sú:

· Opakujúci sa deficit štátneho rozpočtu a jeho emisné financovanie a krytie prostredníctvom operácií na voľnom trhu.
· Ak je rast nominálnych miezd rýchlejší ako rast produktivity práce
· Zníženie daní (zvyšuje kúpyskopnosť dopytu)
· Štát zvyšuje výdavky na verejnú spotrebu (školstvo zdravotníctvo...)
· Masové použitie úspor obyvateľstva na nákupy (nedôvera v menu (napr. pri vojne))

Nákladová inflácia (tiež tzv. inflácia tlačená nákladmi). Hlavný zdroj inflácie spočíva na strane ponuky. Do centra pozornosti sa tak dostáva skúmanie vplyvu výrobných nákladov na rast cien. K inflácii dochádza v dôsledku rastu cien vstupov surovín, materiálov, energie, miezd. K rastu cien surovín, materiálov a energie dochádza v dôsledku:

· Existencii nedokonalej konkurencie na trhu surovín a medziproduktov. Monopolne podniky sú schopné meniť v určitých hraniciach cenu. Rast cien sa postupne premieta do nákladov iných podnikov a vytvára tlak na zvyšovanie cenovej hladiny vo forme inflačnej špirály.
· Snaha podnikateľov dosiahnuť vyššie zisky cestou zvyšovania cien
· Devalvácia národnej meny, ktorá zlacňuje a stimuluje vývoz, ale na druhej strane zdražuje všetky dovážané komodity

Dôsledky inflácie:

V podmienkach vysokej inflácie klesajú aj reálne mzdy a ostatné dôchodky obyvateľstva. Tak klesá aj kúpyschopnosť obyvateľstva. Inflácia nepostihuje vlastníkov hmotných statkov (nehnuteľností). Cena ich majetku v podmienkach inflácie rastie.