Poďme teda k organizácii v skupine Bukóza. Na úvod chcem uviesť dôvody, ktoré ma viedli k výberu práve tejto téme, čo sa týka funkcie manažmentu aj konkrétnej firmy.
Organizácia ma najviac zaujala pretože si myslím, že keď firma nieje usporiadaná(dobre organizovaná), nemôže efektívne fungovať a s takejto firmy nikdy nevyužijeme plný potencionálny prínos, zisk, prosperitu, naopak takáto firma raz spadne jako domček z karát.
Myslím, že organizácia, jej zmeny, zmeny v organizačnej štruktúre je veľmi aktuálna téma, lebo ešte dnes máme na Slovensku množstvo podnikov, o ktorých sa vraví že ich treba predať, lebo vraj štát je „zlý vlastník“, domnievam sa, že zmenou organizačnej štruktúry sa môže pomôcť niekedy viac jako samotná privatizácia. Aj naša firma je dôkazom, že investovať do reštrukturalizácie sa oplatí.
Skupina Bukóza sa stala subjektom tejto práce, lebo je to največší zamestnávateľ v mojom okokolí(Vranov nad Topľou). Je to rýchlo rastúca, orientujúca sa na export, prosperujúca firma (čo sa na východe Slovenskej Republiky nevidí tak často...) s 50 ročnou tradíciou.

Základná charakteristika organizačnej štruktúry skupiny Bukóza

Prvých 5-6 stupňov riadenia v našej schéme by sme mohli nazvať OŠ riadiaceho systému, nižšie zložky potom OŠ riadeného systému. V našej práci sa stretáveme s 2. etapou vývinu organizačnej štruktúry, t.j. OŠ je už pretváraná, pochopiteľne za 40 rokov existencie už neplnila funkcie, ktoré má spĺňať dnes.

Organizačné štruktúry v organizácii sa odlišujú počtom stupňov (úrovní) riadenia a počtom útvarov, t.j. počtom pracovníkov na jednotlivých stupńoch. Podľa toho rozoznávame 2 základné typy organizačnej štruktúry: ŠIROKÁ, ÚZKA

V našej práci sa dá povedať že firma Bukocel a.s., ako aj celá skupina Bukóza majú skôr charakter úzkej (vysokej) organizačnej štruktúry. Nie je to ale celkom jednoznačné, keďže na úrovni výrobných prevádzok sa nachádza až 6 subjektov, ale celkovo môžeme konštatovať, že organizačných stupňov je „veľa“, preto sa budeme držať toho, že je tu štruktúra úzka. Vysoká, respektíve úzka OŠ je charakteristická veľkým počtom stupňov riadenia, menším počtom pracovísk v rámci jedného stupňa a tým, že menší počet pracovníkov je podriadený jednému vedúcemu. (V našom prípade na najnižších úrovniach nemusí platiť).

Výhodou tohto typu OŠ je:

1. tesné vedenie
2. tesná kontrola
3. rýchla komunikácia medzi podriadeným a vedúcim

Nevýhody:

1. vedúci majú tendenciu angažovať sa priamo v práci podriadených
2. Nákladné vzhľadom na veľký počet organizačných úrovní 
3. Znižuje sa osobný kontakt, prevláda tu neosobný styk(písomný styk)

K zhrnutiu tejto časti musím dodať že z uvedených nevýhod nie je ani jedna výrazným nedostatkom. Zníženie osobného kontaktu pri počte zamestnancov cca 1000 nie je nič výnimočné a nepochopiteľné, či dokonca nesprávne.

Spôsoby vytvárania OŠ:

1. podľa jednoduchých čísel
2. podľa času
3. podľa podnikových funkcií
4. podľa územia
5. podľa zákazníkov
6. podľa procesu, podľa zariadenia
7. podľa výrobkov

Po dlhom skúmaní a konzultovaní som sa rozhodol, že najbližšie z vymenovaných má naša spoločnosť Bukocel a.s. k typu 6. OŠ vytvorená podľa procesov, zariadení.