Výrobný proces je súbor činností, pri ktorých sa mení tvar a zloženie materiálov tak, že výsledkom je nová úžitková hodnota. Aby proces výroby mohol začať, musia byť k dispozícii výrobné faktory, tzv. inputy. Input je všetko to, čo treba vniesť do výrobného procesu, čo sa vo výrobnom procese používa na vytvorenie novej úžitkovej hodnoty.

Výrobné faktory sú:
1. práca
2. pôda a prírodné zdroje
3. kapitál

Práca – je cieľavedomá činnosť človeka zameraná na tvorbu materiálnych aj nemateriálnych statkov a služieb, prostredníctvom ktorých uspokojuje svoje potreby. Pritom môže ísť o fyzickú alebo duševnú prácu, o kvalifikovanú alebo nekvalifikovanú prácu. Produktivita, resp. efektívnosť ľudského kapitálu závisí od vzdelania a kvalifikácie, praxe a od iniciatívy a tvorivosti. Existuje tiež osobitný druh trhu – trh práce, kde sa stretáva dopyt po práci a ponuka práce na základe toho sa stanovuje cena práce, t. j. mzda. Na vykonávanie určitej práce je potrebná pracovná sila / = súhrn fyzických a duševných schopností človeka vykonávať určitú prácu/. Nositeľom pracovnej sily je pracovník.

Pôda a prírodné zdroje – požíva človek na výrobu statkov a služieb. Pôda je síce darom prírody, ale nie je voľný statok, pretože jej množstvo je obmedzené. Rozsah pôdy, ktorú človek využíva nemožno donekonečna rozširovať. Pôda je preto vzácnym statkom, aj keď nie je vyýsledkom výroby. Nakoľko množstvo pôdy je obmedzené, je žiadúce obrábať aj pôdu horšej kvality aj s menej výhodou polohou.

Prácu a pôdu nazývame primárnymi výrobnými faktormi, lebo nie sú výsledkom ekonomického procesu, ale sú faktormi biologického a fyzického charakteru.

Kapitál – v užšom zmysle sú tie výrobné činitele, ktoré fungujú dlhodobo /stroje, budovy, počítače/, v širšom zmysle sú to všetky výrobky, ktoré človek používa pri výrobe.

Kapitál nadobúda rôzne formy:
a/ fyzický
1.hmotný – stroje, budovy,
2.nehmotný – software, oceniteľné práva.
b/ peňažný – vo forme peňazí alebo cenných papierov
Iné formy kapitálu:
a/ fixný /dlhodobý/ - nespotrebuje sa naraz, ale dá sa použiť v niekoľkých procesoch
/budovy, cesty/,
b/ cirkulujúci /krátkodobý/ - ktorý ustavične mení formu /zásoby tovaru, peňažná
hotovosť v pokladnici/.
c/ fiktívny – predstavuje cenné papiere, ako sú zmenky, šeky, obligácie, akcie a pod.

Výsledkom použitia práce je mzda, výsledkom použitia pôdy je renta, výsledkom použitia kapitálu je zisk, úrok, dividenda, tantiéma alebo kapitálový výnos.
Kombináciou výrobných faktorov dochádza k produkcii výrobkov alebo služieb – sú to tzv. výstupy, outputy. Output sa buď spotrebuje alebo sa použije na ďalšiu výrobu. V súčasnosti väčšina výrobkov vystupuje v podobe tovaru, tz. že sú určené na trh.


5 Základné otázky ekonómie a typy ekonomík

Každý jednotlivec, firma, ale aj krajina bez ohľadu na to, či je bohatá alebo chudobná disponuje obmedzenými výrobnými zdrojmi. Preto musí veľmi uvážlivo robiť výber ako využívať tieto obmedzené výrobné zdroje na uspokojovanie súčasných alebo budúcich potrieb.
Z týchto dôvodov musia spoločnosti prispôsobiť mechanizmus, ktorý odpovedá na 3 základné ekonomické otázky:

1.Čo vyrábať? Táto otázka rieši, čo sa má vyrábať, aké tovary a služby produkovať, kedy sa majú vyrábať a koľko, v akom množstve. V trh. ekonomike o tom rozhodujú spotrebitelia a výrobcovia to zisťujú prostredníctvom trhu.

2. Ako vyrábať? Znamená, akým spôsobom sa budú vyrábať rôzne tovary a služby. Existuje viacero spôsobov ako postaviť dom, školu, ako vyrábať autá a obrábať pôdu a pod. Tento problém súvisí s technickými a technologickými možnosťami ekonomiky, aby sa dosiahla čo najvyššia efektívnosť, ale aj potrebný sortiment tovarov a služieb.

3. Pre koho vyrábať? Rieši také otázky či vyrábať viac pre export /vývoz/ a ak áno, tak pre ktoré krajiny, alebo či vyrábať len pre svoje obyvateľstvo. Táto otázka závisí od príjmu a bohatstva. Tí s veľmi vysokými príjmami a bohatstvom spotrebujú viac produktov ako tí s malými príjmami.