Typy ekonomík:

1. Tradičná ekonomika – o odpovediach na otázky čo, ako a pre koho vyrábať rozhodujú tradície. Tieto systémy sú typické pre izolované kmene, skupiny i celé krajiny. Typické je, že väčšina ľudí žije v poľnohospodárskych oblastiach. Tovary a služby, ktoré sa tu vyrábajú, majú tendenciu nemeniť sa celé roky, ba až celé generácie. Produkujú sa rovnakým spôsobom ako voľakedy. Spôsoby hospodárenia sa odovzdávajú z generácie na generáciu. Väčšina ľudí tu žije na hranici životného minima – majú iba o trochu viac ako potrebujú na uživenie.

2. Príkazová /centrálne riadená/ ekonomika – jej ekonomickým centrom je štát, ktorý riadi a plánuje, ale aj kontroluje výrobu a spotrebu. Svoje príkazy prenáša na nižšie články v systéme štátneho riadenia. Základným ekonomickým nástrojom je centrálne plánovanie. Na centrálnom stupni sa nie len rozhodovalo, ale aj sústredili všetky prostriedky nevyhnutné na reprodukciu /obnovu/ podnikov. Centralizácia všetkých prostriedkov potom umožňuje tieto prostriedky prerozdelovať medzi jednotlivé odvetvia a oblasti. Napr. preformuluje ťažký priemysel, strojársky, chemický priemysel na úkor iných odvetví ako hospodárstva a podobne. Prevláda štátne vlastníctvo, označuje sa aj ako všeľudové vlastníctvo /vlastne každého a nikoho/, družstevné vlastníctvo.

3. Trhová ekonomika – nazýva sa aj ekonomikou slobodného podnikania, je systém, v ktorom na seba pôsobia rozhodnutia mnohých kupujúcich a predávajúcich, aby spoločne odpovedali na otázku čo, ako a pre koho vyrábať. Prevláda súkromné vlastníctvo a v malej miere štátne a družstevné vlastníctva. Podniky vyrábajú to, čo im prináša najväčší úžitok. Spotrebitelia zase rozhodujú o použití svojich dôchodkov.

4. Zmiešaná ekonomika – vo svete neexistuje „čisté“ trhové ekonomiky. Aj keď sa môže povedať, že v našej krajine trhy ovládajú väčšinu ekonomických rozdhodnutí, vláda má stále väčšiu a dôležitejšiu úlohu. Má tieto črty:
a/ existencia rôznych foriem vlastníctva /súkromné, štátne, družstevné/
b/ nevyhnutné zásahy štátu do ekonomiky, ktorej cieľom je zabezpečiť hospodársku stabilitu a rast ekonomiky.


6 Krivka výrobných možností a závery z nej vyplývajúce

Krivka výrobných možností vznikne spojením všetkých bodov A B C D E F. Názorne ukazuje, že určitému objemu výroby áut zodpovedá maximálne možné množstvo výroby potravín. Napr. bod C hovorí o tom, že pri produkcii 12 tisíc áut môžeme maximálne vyrobiť 2 mil. kg potravín. Bod I nemôžeme pre nedostatok zdrojov realizovať. Bod U situácia pri realizácii, výroba neefektívna.
Význam krivky výrobných možností je v tom, že:
a)určuje hornú hranicu výrobných možností
b)poukazuje na to, o koľko sa musí znížiť výroba jedného druhu, aby sa zvýšila výroba iného druhu ekonomických statkov.
c)hovorí o tom, že výroba je efektívna len vtedy, ak je na hranici výrobných možností
d)body, ktoré sa nachádzali na vonkajšej strane krivky, sú nereálne a nesplniteľné
e)pri bodoch, ktoré by sa nachádzali vo vnútri krivky, by sa úplne nevyužili výrobné zdroje, a preto výroba by bola neefektívna


7 Alternatívne náklady a zákon klesajúcich výnosov

Zákon klesajúcich výnosov vyjadruje vzťah medzi vstupmi a výstupmi vo výrobnom procese. Ak postupne zvyšujeme množstvo vstupov v rovnakých dávkach, pričom ostatné vstupy ostávajú konštantné, zväčší sa celkový výstup, ale množstvo dodatočných výstupov po určitom bode bude klesať.


Rok podnikaniaPočet ha Počet jednotiek práce a kapitáluPočet jednotiek produkcie
05000
151030
251240 10
351448
451653 5

5 5 18 55 2