Makroekonómia

MAKROEKONÓMIA

1 Vznik ekonómie ako vedy, definícia ekonómie, základný problém ekonómie

Ekonómia – je veda, ktorá skúma, analyzuje a popisuje spôsob, ako ľudia používajú vzácne, obmedzené zdroje s alternatívnym použitím na výrobu tovarov a služieb a ako si tieto rôzne tovary a služby rozdeľujú a navzájom vymieňajú s cieľom čo najlepšie uspokojiť svoje potreby. Zaoberá sa tiež obchodnou činnosťou jednotlivcov i celej spoločnosti, peniazmi, bankami a tiež svetovým hospodárstvom.
Považuje sa za najstaršie umenie a za najmladšiu z vied

Ekonomika – je organizovaný systém výroby, rozdeľovania a spotreby statkov v spoločnosti. Každá ekonomika musí riešiť tri základné ekonomické problémy – čo vyrábať, ako vyrábať, pre koho vyrábať.

Veda, ktorá sa zaoberá ekonomikou je ekonómia.


2 Mikro a makroekonómia, ich spoločné oblasti skúmania

Všeobecnú ekonomickú teóriu možno členiť z rôznych hľadísk, podľa toho či skúma jednotlivé ekonomické javy, alebo subjekty a procesy na národohospodárskej úrovni rozlišujeme makroekonómiu a mikroekonómiu.

Makroekonómia –(makro=veľký) analyzuje národné hospodárstvo ako celok a vysvetľuje mechanizmus jeho fungovania. Zaoberá sa celkovou výrobou statkov a služieb, mierou inflácie, mierou nezamestnanosti, cenová hladina, množstvo peňazí v obehu a pod.

Mikroekonómia – analyzuje a popisuje správanie sa jednotlivých subjektov trhu, t. j. jednotlivca, domácností, podnikateľov, podnikov. Mikroekonómia napr. vysvetľuje proces tvorby cien jednotlivých druhov tovarov, vzájomný vzťah ponuky a dopytu po jednotlivých tovaroch a pod. Pomáha jednotlivcom, domácnosti alebo firme riešiť problémy tak, aby im ich činnosť priniesla čo najväčšiu užitočnosť, čo najvyššie uspokojenie.

Obrazne možno povedať, že kým makroekonómia skúma celý les, tak mikroekonómiu zaujímajú jednotlivé stromy v ňom. Makroekonómia a mikroekonómia sa vzájomne podmieňujú a ovplyvňujú, každý ekonomický jav má svoj makroekonomický a mikroekonomický aspekt.


3 Pozitívna a normatívna ekonómie, príkady

V ekonomickej teórii sa môžeme stretnúť s dvojakým prístupom k problémom hospodárskeho života a podľa toho rozlišujeme pozitívnu ekonomiu a normatívnu ekonomiu.

Pozitívna ekonómia – sa zaoberá takými javmi, ktoré sú vedeckými metódami poznateľné a dokázateľné, teda tým, čo je, a nie tým, čo by malo byť. Analyzuje ekonomickú realitu takú, aká je a hľadá v nej zákonitosti jej fungovania. Napríklad: Usiluje sa odpovedať na otázku, aký je ekonomický život, aká je hospodárska realita? Koľko ľudí u nás poberá minimálnu mzdu?

Normatívna ekonómia – sa usiluje vysvetliť, aká by mala byť ekonomická realita, ako by mal fungovať ekonomický systém, a preto sa usiluje vytvoriť ideálny model fungovania dokonalého ekonomického systému. Dáva odpoveď na otázky napríklad: Aká miera nezamestnanosti je pre štát únosná, aké majú byť výdavky na školstvo, ako dosiahnuť zníženie deficitu št. rozpočtu, atď.


4 Výroba a výrobné faktory - charakteristika

Základom ekonomického života spoločnosti je nepretržitá výroba statkov a služieb, ktoré môžu uspokojovať ľudí. Výsledkom výrobnej činnosti sú tovary a služby – výstupy.

Výroba – je základom existencie ľudskej spoločnosti. Je to cieľavedomá činnosť, v ktorej sa transformujú výrobné vstupy na výrobné výstupy.


Inputy /výrobné vstupy –––––transformácia––––Outputy /výrobné výstupy/
Výrobný proces je súbor činností, pri ktorých sa mení tvar a zloženie materiálov tak, že výsledkom je nová úžitková hodnota. Aby proces výroby mohol začať, musia byť k dispozícii výrobné faktory, tzv. inputy. Input je všetko to, čo treba vniesť do výrobného procesu, čo sa vo výrobnom procese používa na vytvorenie novej úžitkovej hodnoty.

Výrobné faktory sú:
1. práca
2. pôda a prírodné zdroje
3. kapitál

Práca – je cieľavedomá činnosť človeka zameraná na tvorbu materiálnych aj nemateriálnych statkov a služieb, prostredníctvom ktorých uspokojuje svoje potreby. Pritom môže ísť o fyzickú alebo duševnú prácu, o kvalifikovanú alebo nekvalifikovanú prácu. Produktivita, resp. efektívnosť ľudského kapitálu závisí od vzdelania a kvalifikácie, praxe a od iniciatívy a tvorivosti. Existuje tiež osobitný druh trhu – trh práce, kde sa stretáva dopyt po práci a ponuka práce na základe toho sa stanovuje cena práce, t. j. mzda. Na vykonávanie určitej práce je potrebná pracovná sila / = súhrn fyzických a duševných schopností človeka vykonávať určitú prácu/. Nositeľom pracovnej sily je pracovník.

Pôda a prírodné zdroje – požíva človek na výrobu statkov a služieb. Pôda je síce darom prírody, ale nie je voľný statok, pretože jej množstvo je obmedzené. Rozsah pôdy, ktorú človek využíva nemožno donekonečna rozširovať. Pôda je preto vzácnym statkom, aj keď nie je vyýsledkom výroby. Nakoľko množstvo pôdy je obmedzené, je žiadúce obrábať aj pôdu horšej kvality aj s menej výhodou polohou.

Prácu a pôdu nazývame primárnymi výrobnými faktormi, lebo nie sú výsledkom ekonomického procesu, ale sú faktormi biologického a fyzického charakteru.

Kapitál – v užšom zmysle sú tie výrobné činitele, ktoré fungujú dlhodobo /stroje, budovy, počítače/, v širšom zmysle sú to všetky výrobky, ktoré človek používa pri výrobe.

Kapitál nadobúda rôzne formy:
a/ fyzický
1.hmotný – stroje, budovy,
2.nehmotný – software, oceniteľné práva.
b/ peňažný – vo forme peňazí alebo cenných papierov
Iné formy kapitálu:
a/ fixný /dlhodobý/ - nespotrebuje sa naraz, ale dá sa použiť v niekoľkých procesoch
/budovy, cesty/,
b/ cirkulujúci /krátkodobý/ - ktorý ustavične mení formu /zásoby tovaru, peňažná
hotovosť v pokladnici/.
c/ fiktívny – predstavuje cenné papiere, ako sú zmenky, šeky, obligácie, akcie a pod.

Výsledkom použitia práce je mzda, výsledkom použitia pôdy je renta, výsledkom použitia kapitálu je zisk, úrok, dividenda, tantiéma alebo kapitálový výnos.
Kombináciou výrobných faktorov dochádza k produkcii výrobkov alebo služieb – sú to tzv. výstupy, outputy. Output sa buď spotrebuje alebo sa použije na ďalšiu výrobu. V súčasnosti väčšina výrobkov vystupuje v podobe tovaru, tz. že sú určené na trh.


5 Základné otázky ekonómie a typy ekonomík

Každý jednotlivec, firma, ale aj krajina bez ohľadu na to, či je bohatá alebo chudobná disponuje obmedzenými výrobnými zdrojmi. Preto musí veľmi uvážlivo robiť výber ako využívať tieto obmedzené výrobné zdroje na uspokojovanie súčasných alebo budúcich potrieb.
Z týchto dôvodov musia spoločnosti prispôsobiť mechanizmus, ktorý odpovedá na 3 základné ekonomické otázky:

1.Čo vyrábať? Táto otázka rieši, čo sa má vyrábať, aké tovary a služby produkovať, kedy sa majú vyrábať a koľko, v akom množstve. V trh. ekonomike o tom rozhodujú spotrebitelia a výrobcovia to zisťujú prostredníctvom trhu.

2. Ako vyrábať? Znamená, akým spôsobom sa budú vyrábať rôzne tovary a služby. Existuje viacero spôsobov ako postaviť dom, školu, ako vyrábať autá a obrábať pôdu a pod. Tento problém súvisí s technickými a technologickými možnosťami ekonomiky, aby sa dosiahla čo najvyššia efektívnosť, ale aj potrebný sortiment tovarov a služieb.

3. Pre koho vyrábať? Rieši také otázky či vyrábať viac pre export /vývoz/ a ak áno, tak pre ktoré krajiny, alebo či vyrábať len pre svoje obyvateľstvo. Táto otázka závisí od príjmu a bohatstva. Tí s veľmi vysokými príjmami a bohatstvom spotrebujú viac produktov ako tí s malými príjmami.
Typy ekonomík:

1. Tradičná ekonomika – o odpovediach na otázky čo, ako a pre koho vyrábať rozhodujú tradície. Tieto systémy sú typické pre izolované kmene, skupiny i celé krajiny. Typické je, že väčšina ľudí žije v poľnohospodárskych oblastiach. Tovary a služby, ktoré sa tu vyrábajú, majú tendenciu nemeniť sa celé roky, ba až celé generácie. Produkujú sa rovnakým spôsobom ako voľakedy. Spôsoby hospodárenia sa odovzdávajú z generácie na generáciu. Väčšina ľudí tu žije na hranici životného minima – majú iba o trochu viac ako potrebujú na uživenie.

2. Príkazová /centrálne riadená/ ekonomika – jej ekonomickým centrom je štát, ktorý riadi a plánuje, ale aj kontroluje výrobu a spotrebu. Svoje príkazy prenáša na nižšie články v systéme štátneho riadenia. Základným ekonomickým nástrojom je centrálne plánovanie. Na centrálnom stupni sa nie len rozhodovalo, ale aj sústredili všetky prostriedky nevyhnutné na reprodukciu /obnovu/ podnikov. Centralizácia všetkých prostriedkov potom umožňuje tieto prostriedky prerozdelovať medzi jednotlivé odvetvia a oblasti. Napr. preformuluje ťažký priemysel, strojársky, chemický priemysel na úkor iných odvetví ako hospodárstva a podobne. Prevláda štátne vlastníctvo, označuje sa aj ako všeľudové vlastníctvo /vlastne každého a nikoho/, družstevné vlastníctvo.

3. Trhová ekonomika – nazýva sa aj ekonomikou slobodného podnikania, je systém, v ktorom na seba pôsobia rozhodnutia mnohých kupujúcich a predávajúcich, aby spoločne odpovedali na otázku čo, ako a pre koho vyrábať. Prevláda súkromné vlastníctvo a v malej miere štátne a družstevné vlastníctva. Podniky vyrábajú to, čo im prináša najväčší úžitok. Spotrebitelia zase rozhodujú o použití svojich dôchodkov.

4. Zmiešaná ekonomika – vo svete neexistuje „čisté“ trhové ekonomiky. Aj keď sa môže povedať, že v našej krajine trhy ovládajú väčšinu ekonomických rozdhodnutí, vláda má stále väčšiu a dôležitejšiu úlohu. Má tieto črty:
a/ existencia rôznych foriem vlastníctva /súkromné, štátne, družstevné/
b/ nevyhnutné zásahy štátu do ekonomiky, ktorej cieľom je zabezpečiť hospodársku stabilitu a rast ekonomiky.


6 Krivka výrobných možností a závery z nej vyplývajúce

Krivka výrobných možností vznikne spojením všetkých bodov A B C D E F. Názorne ukazuje, že určitému objemu výroby áut zodpovedá maximálne možné množstvo výroby potravín. Napr. bod C hovorí o tom, že pri produkcii 12 tisíc áut môžeme maximálne vyrobiť 2 mil. kg potravín. Bod I nemôžeme pre nedostatok zdrojov realizovať. Bod U situácia pri realizácii, výroba neefektívna.
Význam krivky výrobných možností je v tom, že:
a)určuje hornú hranicu výrobných možností
b)poukazuje na to, o koľko sa musí znížiť výroba jedného druhu, aby sa zvýšila výroba iného druhu ekonomických statkov.
c)hovorí o tom, že výroba je efektívna len vtedy, ak je na hranici výrobných možností
d)body, ktoré sa nachádzali na vonkajšej strane krivky, sú nereálne a nesplniteľné
e)pri bodoch, ktoré by sa nachádzali vo vnútri krivky, by sa úplne nevyužili výrobné zdroje, a preto výroba by bola neefektívna


7 Alternatívne náklady a zákon klesajúcich výnosov

Zákon klesajúcich výnosov vyjadruje vzťah medzi vstupmi a výstupmi vo výrobnom procese. Ak postupne zvyšujeme množstvo vstupov v rovnakých dávkach, pričom ostatné vstupy ostávajú konštantné, zväčší sa celkový výstup, ale množstvo dodatočných výstupov po určitom bode bude klesať.


Rok podnikaniaPočet ha Počet jednotiek práce a kapitáluPočet jednotiek produkcie
05000
151030
251240 10
351448
451653 5

5 5 18 55 2
Alternatívne náklady predstavujú hodnotu tých statkov, ktorých sa spoločnosť zdala, pretože sa rozhodla vyrábať iné statky. Môžeme tiež povedať, že náklady na akýkoľvek tovar alebo služby, ktoré chceme získať, predstavujú množstvo iných tovarov a služieb, ktorých sa musíme zrieknuť. Používanie alternatívnych nákladov je nevyhnutné pre racionálne rozhodovanie.


8 Charakteristika trhu, druhy trhov

Trhové hospodárstvo – je taká organizácia ekonomiky, kde produkty vyrábajú jednotliví výrobcovia, z ktorých sa každý špecializuje na výrobu konkrétneho výrobku.

Spojenie výrobcov sa uskutočňuje na trhu. Prostredníctvom kúpy a predaju. Tým, že sa výroba špecializovala je nevyhnutná výmena jednotlivých produktov medzi výrobcami.
Výmena sa postupne stáva všeobecnou /výrobok len málokedy spotrebúva ten, kto ho vyrobil/.

Trh je miesto, kde sa stretáva výrobca a spotrebiteľ alebo kupujúci a predávajúci, stretáva sa kúpa a predaj. Predávajúci sem chodia preto, aby predali to, čo vyrobili. Kupujúci preto, aby kúpili a uspokojili svoje potreby. Trh nikto nevymyslel, ale vznikol sám v priebehu 1000-ročného vývoja tovarovej výroby. Trh má svoj vnútorný poriadok, preto na ňom nedochádza ku vzniku chaosu. Na trhu sa výmena uskutočňuje prostredníctvom peňazí.

typy trhov:

Hľadiská:

1. územné:
a)miestny - reprezentuje objem kúp a predajov na určitom mieste a má význam len pre toto miesto,
b)národný (vnútorný) - vzniká spojením miestnych trhov. Zahŕňa výmenu medzi jednotlivými miestnymi trhmi,
c)medzinárodný - vyjadruje prepojenie vnútorných trhov niekoľko krajín,
d)svetový - predstavuje objem kúp a predajov medzi partnermi všetkých krajín sveta v určitom období.

2. vecné (podľa predmetu kúpy a predaja):
a)trh tovarov a služieb - je miesto, kde sa kupujú a predávajú tovary a nematerializované služby,
b)trh výrobných faktorov: trh práce, pôdy a kapitálu,
c)finančný trh - delí sa na peňažné, kapitálové, devízové, poistné trhy, trhy drahých kovov. Špeciálna forma finančného trhu je burza, ktorá môže byť peňažná alebo tovarová.

3. kvantitatívne:
a)čiastkový trh - ja taký, kde sa predáva a kupuje jediný druh tovaru,
b)agregátny trh - je trhom všetkých tovarov a služieb a predstavuje trh v reálnej podobe.

4. vzťah dopytu a ponuky:
a)trh kupujúceho - je to taký stav trhu, keď ponuka prevyšuje dopyt,
b)trh predávajúceho - je to taký stav trhu, keď dopyt prevyšuje ponuku.

Všetky typy trhov môžu byť:
a)legálny trh,
b)nelegálny trh.


9 Trhové subjekty a funkcie trhu

Subjekty trhu – na trhu vystupujú rôzne subjekty trhu s rôznymi cieľmi. Ekonomická teória rozlišuje 3 základné subjekty trhu:

1. domácnosť
- vstupujú aj ako predávajúci /výrobné faktory/
- vstupujú na trh za účelom kúpy tovarov a služieb, ktoré uspokojujú ich potreby
- vstupujú na trh ako predávajúci, ktorý vlastnia výrobné faktory /pôda, práca, kapitál/
2. podniky /firmy/
-sú subjekty, ktoré vyrábajú tovary za účelom ich predaja
-na trhu vystupujú ako predávajúci tovarov a služieb a kupujúci výrobných faktorov
-cieľom účasti firiem na trhu je dosiahnuť zisk

3. štát
-je špecifickým subjektom
-vstupuje na trh aj ako predávajúci aj ako kupujúci

Trhový mechanizmus

Predstavuje úhrn vzťahov medzi spotrebiteľmi (dopyt) a podnikmi (ponuka), to znamená, že trhový mechanizmus tvoria tieto 3 typy procesov:

1) proces tvorby dopytu,
2) proces tvorby ponuky,
3) proces tvorby ceny.

Každý tovar a služba má svoju cenu. Cena je peňažná suma, za ktorú nadobúdajú kupujúci tovary a služby.
Výrobné faktory majú špecifickú cenu:
cena práce = mzda,
cena pôdy = renta,
cena kapitálu = úrok.

Funkcie ceny:
a)poskytuje informácie a tieto prenáša ďalej,
b)rozdeľuje dôchodky - príjmy,
c)podnecuje spotrebiteľov a výrobcov k zavádzaniu efektívnej výroby (znižovanie nákladov).


10 Dopyt, krivka dopytu a faktory, ktoré ju ovplyvňujú

Dopyt je množstvo tovarov a služieb, ktoré kupujúci sú schopní a ochotní na trhu za určitú cenu kúpiť. Dopyt závisí nepriamo úmerne od ceny a od množstva tovarov. Dopyt možno graficky znázorniť nasledovne:


Príklad: Predpokladajme dopyt po zemiakoch:

ÚroveňCena za jednotku (Sk)Požadované množstvo (tis. tonách za mesiac)
A12100
B10150
C8200
F6300
G4450



Grafické znázornenie dopytu nazývame krivkou dopytu.
Označujeme ju D (z ang. demand)

Krivka dopytu hovorí, že:
ak je cena tovaru na trhu vysoká, tovarov sa predá len malé množstvo,
čím viac cena tovarov klesá, tým väčšie množstvo tovarov sa predá.


12 Posun krivky dopytu, posun po krivke

Činitele, ktoré vyplývajú na dopyt, a ktoré krivku dopytu posúvajú vpravo alebo vľavo sú nasledovné:
1) dôchodky - zvýšenie  kúpa viac tovarov posúva krivku dopytu vpravo,
- zníženie  kúpa menej tovarov posúva krivku dopytu doľava.
2) počet kupujúcich,
3) cena samotných tovarov a služieb,
4) móda, hromadné slávnostné udalosti, preferencie.
Dopyt ovplyvňujú aj iné činitele. Tie spôsobujú posun krivky dopytu.
Na posun krivky dopytu majú vplyv:
1. Dôchodky (príjmy) – keď sa zvýšia prijmi, tak nastane posun krivky smerom doprava.
T. j., že ľudia viac nakupujú. Keď sa znížia dôchodky, tak sa krivky dopytu posúva
doľava, t. j. že dopyt klesá.
2. Zvýšenie počtu kupujúcich alebo zníženie počtu kupujúcich,
3. Zmeny cien iných tovarov – niektoré tovary sa môžu navzájom nahradzovať.
Nazývame ich tovary – substitúty – napr. káva – čaj, iné tovary sa dopĺňajú –
komplementárne – auto – benzín. Zmeny v cene jedného tovaru vyvolávajú zmenu v dopyte pri druhom tovare.


11 Ponuka, krivka ponuky a factory, ktoré ju ovplyvňujú

Ponuka je množstvo tovarov a služieb, ktoré sú schopní predávajúci za určitú cenu na trhu predať. Ponuka tovarov závisí od viacerých činiteľov. K rozhodujúcim patria predovšetkým:
a)ceny ponúkaných tovarov
b)množstvo ponúkaného tovaru
c)
Príklad: Predpokladáme ponuku pestovateľov zemiakov:

ÚroveňCena za jednotku (Sk)Ponúkané množstvo (tis. tonách za mesiac)
A12500
B10450
C8400
F6300
G4150

Grafické znázornenie ponuky predstavuje krivka ponuky.
Označujeme ju S (z ang. supply).

Krivka ponuky nám hovorí:
Keď vidí výrobca (predajca), že na trhu sú vysoké ceny, a nie je veľká konkurencie, snaží sa za tieto vysoké ceny predať čo najväčšie množstvo svojich výrobkov.


13 Posun krivky ponuky, posun po krivke

Posun krivky ponuky je spôsobený nasledovnými činiteľmi:
vzrast cien vstupov do výroby (posúva doľava): zvýšenie ceny ropy alebo energie  zvýšenie ceny benzínu, olejov…,
zmeny v technickom rozvoji alebo nová technológia, inovácia, organizácia práce  posun P doprava,
zmeny cien iných tovarov,
zmeny klimatické (napr.: pri poľnohospodárstve - počasie).

Substitúcia je náhrada drahšieho tovaru viacerými lacnejšími tovarmi.

1. Zmena v cenách výrobných faktorov: zvýšením ceny vstupov (surovín, investícií, miezd)  sa výroba zdražuje, ponuka sa zníži, nastane posun krivky ponuky smerom doľava,
2. Inovácie, nové technológie: zvýšením produktivity práce sa znížia náklady a krivka ponuky sa posunie smerom doprava,
3. Zmeny v cenách iných tovarov: ak sa zvýšia ceny tovarov substitútov, posunie sa krivka ponuky doprava, ak sa zvýši cena kompleentárneho tovaru, posunie sa krivka ponuky doľava.


14 Trhová rovnováha a rovnovážna cena, trhová cena

Rovnováha- na základe dopytu a ponuky sa na trhu vytvára rovnovážna cena a rovnovážne množstvo tovaru. Je to taká cena a také množstvo, ktoré vyjadrujú rovnosť dopytu a ponuky. Cena a množstvo sú pre kupujúcich ako aj pre predávajúcich rovnaké.
Nerovnováha- pre reálnu ekonomiku je skôr príznačné, že dopyt sa nerovná ponuke a vtedy sa prejaví na trhu trhová nerovnováha.
E – bod trhovej rovnováhy. V bode E ide o rovnovážnu cenu.
Rovnovážna cena je cena, za ktorú sa pri rovnováhe na trhu predáva a kupuje.
Trhová cena je cena, ktorá vzniká na trhu pri aktuálnom vzťahu ponuky a dopytu.
Trhová nerovnováha – je typická pre reálnu ekonomiku, môže ísť o nasledovné
prípady:
1. ak sú na trhu ceny nízke a tovaru je nedostatok - cena
stúpa, vtedy S D – ponuka je vyššia ako dopyt.

Prebytok - cena je vyžšia ako rovnovážna cena, tzn. spotrebitelia nie sú ochotní kupovať a výrobcovia vyrábajú väčšie množstvo tovaru.
Nedostatok – cena je nižšia ako rovnovážna cena a výrobcovia nie sú ochotní vyrábať také množstvo, ale spotrebitelia sú ochotní nakupovať.


15 Konkurencia, druhy konkurencie

Trhová ekonomika nemôže existovať bez konkurencie.

Konkurencia (súperenie) – je proces, v ktorom sa stretávajú rôzne subjekty trhu s cieľom dosiahnuť maximálnu výhodu (hmotnú). Výrobcovia sa snažia na trh predať, za čo najvyššiu cenu a kupujúci sa snažia kúpiť, za čo najnižšiu cenu. Ich záujmy sú protichodné – ide o konkurenciu medzi dopytom a ponukou.

Členenie konkurencie:
Podľa trhových subjektov môže byť:

1. konkurencia na strane dopytu – je konkurencia medzi spotrebiteľmi; každý spotrebiteľ sa snaží nakúpiť čo najviac tovarov za čo najnižšie ceny - vedie k zvyšovaniu cien,

2. konkurencia na strane ponuky – medzi predávajúcimi; snažia sa predať čo najviac tovarov, za čo najvyššiu cenu - vedie k znižovaniu cien; na max. zisku predávajúci používa metódy:

a) cenová konkurencia – spočíva v dobrovoľnom znížení cien zo strany výrobcov.
Výrobcovia ju používajú vtedy, ak sú presvedčení, že ich konkurenti nebudú schopní sa týmto nízkym cenám prispôsobiť. Cieľom tejto konkurencie je hospodársky zničiť konkurentov, ovládnuť trh, aby mohli v budúcnosti diktovať účastníkom trhu svoje podmienky a zvyšovať ceny. Na dosiahnutie tohto cieľa sú ochotní dočasne sa vzdať svojich ziskov,

b) necenová konkurencia – snažia sa na svoju stranu prilákať spotrebiteľa reklamou, rastom kvality, rýchlou inováciou, poskytovaním rôznych pozorností, poskytovaním zliav, obalovou technikov.

Podľa podmienok, ktoré majú výrobcovia na trhu

Konkurenciu členíme:

1. dokonalá konkurencia – predstavuje ideálny stav ekonomiky, predpokladá veľký počet predávajúcich, z ktorých žiaden nemôže na trhu dosiahnuť taký veľký podiel, aby mohol ovplyvniť ceny; jedinou metódou konkurenčného boja je znižovanie
výrobných nákladov.

2. nedokonalá konkurencia – je taká situácia, keď produkcia vyrába obmedzený počet výrobcov, dokonca len jeden výrobca a má možnosť určovať ceny.

Nedokonalá konkurencia má tieto formy:
a)monopolistická konkurencia – predstavuje trh jedného výrobku, ktorý vyrábajú mnohí výrobcovia. Veľkí počet výrobcov vyrába diferencované produkty. (monopol: z gréckeho slova – jeden, polist – predávajúci.),
b)oligopol – predpokladá, že na trhu je iba niekoľko výrobcov, ktorí majú značnú ekonomickú silu (môžu ovplyvniť ceny) a tým zabraňujú vstupu na trh ďalším
výrobcom,

Oligopol má dve formy:
1.homogénny oligopol – predávajúci vyrábajú rovnaké alebo skoro rovnaké výrobky,
2.heterogénny oligopol – niekoľko málo výrobcov vyrába odlišné výrobky (automobily, stroje),
c) úplný monopol – je to situácia, kedy v určitom odvetví pôsobí iba jeden výrobca určitého druhu výrobku. Získava absolútnu moc nad spotrebiteľom. Považuje sa za protipól dokonalej konkurencie.
16,17,18,19,20 Makroekonomické ukazovatele HDP, HNP, ČNP a ČDP- charakteristika

Ukazovatele, ktoré posudzujú úroveň hospodárstva v štáte sú:

1. Hrubý Domáci Produkt (HDP)
2. Hrubý Národný Produkt (HNP)
3. Čistý Domáci (Národný) Produkt (ČD(N)P)
4. Čisté Ekonomické Bohatstvo (ČEB)


A) HRUBÝ DOMÁCI PRODUKT – (HDP)

Hrubý domáci produkt tvorí súčet všetkých finálnych výrobkov a služieb vyprodukovaných občanmi na území určitého štátu vyjadrený v bežných cenách spravidla za jeden rok. Nezahrňujeme sem medziprodukty.

Výška hrubého domáceho produktu sa určuje tromi spôsobmi:

1. SPOTREBNÁ (VÝDAVKOVÁ) METÓDA – spočíva v tom, že HDP vypočítame na základe výdavkov všetkých spotrebiteľov na nákup finálnych tovarov a služieb.

S – spotreba – zahŕňa výdavky na osobnú spotrebu domácnosti – výdavky na potraviny,…
Ih – hrubé investície – investície na nákup dlhodobého majetku
Vv  vládne výdavky – výdavky štátu na bezpečnosť, školstvo,…
Eč  čistý export - Eč = E – I


2. DÔCHODKOVÁ (PRÍJMOVÁ) METÓDA – z hľadiska nákladov, príjmov, ktoré sa vynaložili na vyprodukovanie daného produktu.


M – mzdy – hrubé mzdy a platy zamestnancom za vykonanú prácu
Úč – čisté úroky – predstavujú rozdiel medzi prijatými a platnými úrokmi
R – renta – výnos za prenajatú pôdu
Z – zisky pred zdanením – predstavujú dôchodky výrobných faktorov
A – amortizácia – opotrebovanie dlhodobého hmotného majetku vyjadrené v odpisoch
Dn – nepriame dane – DPH, spotrebné dane


3. VÝROBNÁ METÓDA – ako súčasť pridanej hodnoty (z hľadiska určitej firmy predstavuje rozdiel medzi jej tržbami a nákupmi materiálu a služieb od iných firiem, t. j. všetko, čo daná firma pridala ako svoju hodnotu na predaných tovaroch a služieb) a nepriamych daní,
- v praxi sa používa zriedkavo.


Hrubý domáci produkt sa vykazuje 2 spôsobmi:

1. ako nominálny hrubý domáci produkt – vyjadruje sa v bežných trhových cenách príslušného roka (ceny, ktoré momentálne platia),

2. ako reálny hrubý domáci produkt –vykazuje (vyjadruje) sa v stálych cenách, kde sa za základné obdobie považuje cenová hladina v určenom roku a v ďalších rokoch sa hrubý domáci produkt prepočíta pomocou tzv. cenového deflátora – vyjadruje výšku inflácie.


Osobný dôchodok predstavuje celkové príjmy, ktoré domácnosti skutočne za určité obdobie dostanú.
Národný dôchodok + transferové platby ( prídavky, podpora...) – odvody – dane – nerozdelené zisky korporácií = osobný dôchodok
Disponibilný dôchodok je vlastne osobný dôchodok, ktorý po zaplatení daní z osobných príjmov ( dane zo mzdy ) zostáva k dispozícii domácnostiam.
Osobný dôchodok – daň = disponibilný dôchodok
B) HRUBÝ NÁRODNÝ PRODUKT

Hrubý národný produkt predstavuje celkové množstvo vyrobených finálnych výrobkov a služieb, ktoré vyprodukovali občania určitého štátu za rok vrátane občanov pôsobiacich v zahraničí.
čistý dôchodok v zahraničí = národný dôchodok
 označuje rozdiel medzi dôchodkami občanov vlastnej krajiny, ktorí žijú v zahraničí a s dôchodkami cudzích štátnych príslušníkov, ktorí žijú na území danej krajiny.

C) ČISTÝ DOMÁCI (NÁRODNÝ) PRODUKT

ČD(N)P dostaneme

A - amortizácia


1. VÝDAVKOVÁ METÓDA

HDP = S + Ih + Vv + Eč Ih = Ič + A
ČDP = (S + Ič + Vv + Eč) – A čisté investície


2. PRÍJMOVÁ (DÔCHODKOVÁ) METÓDA

HDP = M + Úč + R + Z + A + Dn
ČDP = M + R + Z + A – A + Úč + Dn

D) ČISTÉ EKONOMICKÉ BOHATSTVO

Zahŕňa faktory:

1.) POZITÍVNE
2.) NEGATÍVNE

- ktoré vplývajú na výšku hrubého domáceho produktu

1.) POZITÍVNE FAKTORY – 1. tieňová ekonomika – nie je štatisticky zachytená v objeme hrubého domáceho produktu a má dvojaký charakter:
- l e g á l n a – práca na čierno – fušky – daň. úniky pri poistnom, zdravotnom a dôchodkovom zabezpečení,
- i l e g á l n a – predaj drog, prostitúcia,…

2. voľný čas – pozitívne ovplyvňuje životnú úroveň v krajine, jeho využívanie vedie k zvýšeniu regenerácie pracovníkov a prejavuje sa kladne na lepšom psychickom a zdravotnom stave obyvateľov.

3.netrhová produkcia domácnosti – slúži na uspokojovanie vlastných potrieb a zvyšuje ekonomické bohatstvo krajiny (pestovanie ovocia, chov hydiny…)

2.) NEGATÍVNE FAKTORY – 1. náklady zo škôd na životnom prostredí – atómová a tepelná energia spôsobuje škody v životnom prostredí.

2. náklady na zdravie obyvateľstva

3. náklady na ochranu životného prostredia

+ pripočítateľné položky
-odpočítateľne položky


21 Podstata peňazí, vývoj peňazí

Peniaze sú súčasťou nášho každodenného života, moderný finančný systém s bankovkami sa vyvíjal po stáročia.
Definícia peňazí- peniazmi označujeme všetko, čo slúži ako všeobecne akceptovaný prostriedok alebo platidlo. Najskôr ľudia vymieňali tovar za tovar, výmenný obchod = naturálna výmena, barter.
Prvé peniaze tvorili tovary, neskôr ich nahradili papierové peniaze a bankové peniaze.
Výmenný obchod- výmena statkov za iné statky, pokiaľ sa dal statok deliť, výmena bola pomerne ľahká, ale pri nedeliteľných statkoch sa vyskytovali neprekonateľné prekážky výmeny. Neskôr predávajú jeden statok za peniaze a potom peniaze používajú aby kúpili statky ktoré potrebujú.
Peniaze ako výmenný prostriedok - tovarové peniaze
- papierové peniaze
- bankové peniaze


22 Funkcie peňazí a dopyt po peniazoch ( transakčný, opatrnícky a špekulatívny )

Funkcie peňazí:- slúžia ako výmenný prostriedok na nákup vecí a platby dlhov.
- používajú sa ako zúčtovacia jednotka, ceny statkov a služieb
dokážeme vyjadriť napríklad v slovenských korunách, amerických
dolároch atď...
- slúžia aj ako uchovávateľ hodnoty – odkladanie do banky

Dopyt po peniazoch – je ovplyvňovaný rastom príjmu, s rastom príjmu rastie aj objem transakcií, dopyt po peniazoch má stúpajúcu tendenciu. Stúpajúca úroková miera a inflačná miera, naopak, znižujú dopyt po peniazoch.
a)transakčný dopyt- domácnosti a firmy potrebujú peniaze ako transakčný prostriedok. Domácnosti potrebujú peniaze na nákup potravín, na platenie účtov, nájomného, elektriny a pod. Firmy potrebujú peniaze, aby zaplatili za prácu a materiál.
b)opatrnícky dopyt- rezervy, na nepredvídané výdavky
c)špekulatívny dopyt – očakáva výhody zo špekulatívnych príležitostí na zisk. Vyskytuje sa častejšie v dopyte po peniazoch (veľké terminované vklady ) ako v dopyte po peniazoch ( malé terminované vklady, vklady, účastiny )


23 Peňažná masa a jej zložky

Rozlišujeme: 1) peniaze v užšom zmysle slova – transakčné peniaze predstavujú obeživo ( mince a papierové peniaze) a bankové peniaze.
Mince – sú kovové peniaze – poznáme: a) plnohodnotné mince- hodnota kovu, z ktorého je minca vyrobená, rovná sa sume na minci.
b) neplnohodnotné mince- hodnota vyrazená na minci je vyššia, ako hodnota kovu, z ktorého je minca zhotovená.
Papierové peniaze – ich hodnota je vyššia ako predstavujú náklady na ich produkciu.

Peniaze, ktoré sa na základe zákona musia prijať pri platení, sú zákonným platidlom.
Papierové peniaze a mince v obehu nazývame obeživo.

Šekové účty – nazývané tiež depozitné peniaze, tvoria ich vklady v bankách, na ktoré možno vystaviť šeky. Šek je príkaz v banke na zaplatenie určitej sumy peňazí nositeľovi šeku. a) vklady bez výpovednej lehoty
b) vklady s výpovednou lehotou

2) peniaze v širšom zmysle slova – nazývané tiež skoro peniaze, je to terminovaný vklad s pevnou dobou splatnosti, nemožno ich použiť okamžite, cenné papiere a úvery cenných papierov.


24 CB a jej úloha v NH

Centrálna banka (NBS)

Charakteristika a základná úloha

- ceduľová, ústredná, emisná banka
- je vo vlastníctve štátu, ale vo svojich rozhodnutiach je nezávislá od vlády
- má nadradené postavenie nad obchodnými bankami.
- nie je komerčne orientovaná (jej cieľom nie je dosahovať ZISK)

HLAVNÝ CIEĽ: udržanie cenovej stability, ktorú dosahuje regulovaním masy peňazí v obehu a regulovaním úrokových sadzieb.

V hospodárstve plní NBS tieto úlohy:

1.) HLAVNÁ ÚLOHA – určuje menovú politiku a udržuje cenovú stabilitu

2.) OSTATNÉ ÚLOHY:
- emisia bankoviek a mincí
- správa štátnych zlatých a devízových rezerv
- sledovanie a regulovanie platobnej bilancie štátu
- zabezpečovanie vzťahov s centrálnymi bankami v zahraničí a s medzinárodnými finančnými inštitúciami a trhmi
- dohľad nad finančnými inštitúciami a trhmi
- povoľovanie činností ostatných bánk
- vedenie účtov ŠR
- ostatné úlohy
Menová politika centrálnej banky

- je forma hospodárskej politiky, ktorá je zameraná na kontrolu množstva peňazí v obehu a úrokovej miery s cieľom ovplyvňovať rozhodujúce makroekonomické veličiny.
Menová – monetárna – politika môže byť:

A) EXPANZÍVNA – vedie k rastu peňažných zásob, množstvo peňazí v obehu sa zvyšuje.

B) REŠTRIKTÍVNA – vedie k zníženiu peňažných zásob, množstvo peňazí v obehu sa znižuje.

Nástroje centrálnej banky:

A) NEPRIAME NÁSTROJE

a) REFINANCOVANIE – banka poskytuje úvery ostatným bankám orientovaných komerčne.
1.) Nákupom zmeniek, príp. iných CP od komerčných bánk – CB nakúpi zmenku za nižšiu cenu, než na ktorú je zmenka vystavená. Suma je nižšia o tzv. diskont, ktorého výška je zaručená diskontnou sadzbou, čo je úroková sadzba CB používaná pri nákupe zmeniek.

2.) Lombardný úver – krátkodobá pôžička centrálnej banky, pričom obchodná banka žiadajúca o tento úver, musí dať do zástavy hnuteľné veci – napr. CP, drahé kovy, iné cenné veci. Poskytuje sa za tzv. lombardnú sadzbu, ktorá je obvykle VYŠŠIA ako diskontná sadzba.

b) STANOVENIE DISKONTNEJ SADZBY – Z historického hľadiska je to 1. nástroj CB. Diskontná sadzba je základná úroková sadzba ekonomiky, ktorá sa používa pri poskytovaní úveru ostatných bánk. Je základným vodidlom, od ktorého sa odvíjajú ostatné úrokové sadzby.

c) OPERÁCIE NA VOĽNOM TRHU – V rámci operácií na voľnom trhu realizuje CB ako predávajúci alebo ako kupujúci obchody s CP.
Aby dobre fungovali operácie na voľnom trhu, dôležitou podmienkou je:
1.) Dobre fungujúci peňažný trh
2.) Dostatok CP

d) DEVÍZOVÁ A KURZOVÁ POLITIKA – predmetom devízovej politiky je hospodárenie s devízami, valutami. menovým zlatom.
Predmetom kurzovej politiky je menový kurz.


e) POVINNÉ MINIMÁLNE REZERVY – predstavujú povinné vklady jednotlivých komerčných bánk v CB, Reguluje sa nimi množstvo peňazí v obehu; čím vyššie sú povinné minimálne rezervy, tým je menej peňazí v obehu a naopak.

f) OSTATNÉ NÁSTROJE – 1. depozitná politika, ktorej podstatou je premiestňovanie zostatkov rozpočtov medzi centrálnou bankou a komerčnými bankami.

2. morálne presvedčenie – spolupráca medzi CB a komerčnými bankami.


B) PRIAME NÁSTROJE

a) ÚVEROVÉ KONTINGENTY (ÚVEROVÉ STROPY, LIMITY)
b) PRAVIDLÁ LIKVIDITY
c) STANOVENIE MAXIMÁLNYCH ÚROKOVÝCH SADZIEB Z ÚVEROV
d) STANOVENIE MINIMÁLNYCH ÚROKOVÝCH SADZIEB Z VKLADOV


25 KB a jej úloha NH

Komerčná banka –finančná inštitúcia, ktorá prijíma vklady od vkladateľov, vypláca vkladateľom na ich požiadanie peniaze naspäť, alebo ich prevádza na iné účty a voľné peňažné prostriedky požičiava vhodným zákazníkom.

NA VŠETKY OBCHODY, PEŇAŽNÉ SLUŽBY A STAVY NA ÚČTOCH SA VZŤAHUJE BANKOVÉ TAJOMSTVO!
ZÁKLADNÉ FUNKCIE BANKY:

1.) prijímanie vkladov a úspor
2.) poskytovanie úverov a pôžičiek
3.) realizácia platobného a zúčtovacieho styku
4.) poskytovanie finančných a poradenských služieb
5.) finančný zahraničný obchod a s tým súvisiace služby
6.) obchodovanie s CP – INVESTIČNÉ BANKOVNÍCTVO


VÝZNAM BÁNK

Organizačná štruktúra väčšej banky zahŕňa viacero organizačných útvarov, ktoré možno rozdeliť:

A) RIADIACI ÚTVAR – ústredie (centrála); hlavný riadiaci článok banky
B) VÝKONNÉ ÚTVARY – hlavná pobočka
filiálky
expozitúry
úradovne
C) OSOBITNÉ ORGANIZAČNÉ ÚTVARY – Reprezentácia
Účelové organizačné jednotky

Bankové operácie
- jednotlivé činnosti, ktoré banky vykonávajú svojím klientom.

A) AKTÍVNE OPERÁCIE – prostredníctvom nich sa využíva bankový kapitál.
B) PASÍVNE OPERÁCIE – banka získava kapitál
C) NEUTRÁLNE OPERÁCIE – je potrebné pre kvalitné a úspešné fungovanie banky

ZISK BANKY: je rozdiel medzi príjmami z úrokov z poskytovaných úverov a vyplatenými úrokmi z vkladov klientov.
VÝNOSY mínus NÁKLADY

NÁKLADY

Výnosy banky:- prijaté úroky
- prijaté poplatky
- provízie
- výnosy z CP
- výnosy z devízových operácií

Náklady banky: - platené úroky
- prevádzkové náklady
- osobné náklady
- náklady na devízové operácie
- náklady na operácie s CP

Rentabilita banky – vyjadruje schopnosť banky dosahovať zisk

Likvidita banky – schopnosť banky dodržať zmluvné záväzky v termíne ich splatnosti

Solventnosť banky –platobná schopnosť banky uhrádzať zo svojich bežných príjmov svoje bežné prevádzkové záväzky.
Bilancia komerčných bánk – skladá sa zo strany aktív a zo stany pasív

AKTÍVA PASÍVA
VLASTNÝ MAJETOK VLASTNÉ ZDROJE
– hotovosť – ZI (akcie, splatné akcie)
– nakúpené akcie a účasti – rezervy (ZRF, zisk po zdanení)
– budovy, zariadenie a pozemky – nerozdelený zisk
POHĽADÁVKY CUDZIE ZDROJE
– poskytnuté úvery – vklady od klientov
– vklady v NBS – vklady a pôžičky od centrálnej banky
– vklady v ostatných bankách – vydané dlhopisy