Vývoj obchodu na našom území
Na území dnešných našich štátnych hraníc možno pozorovať začiatky obsiahlejšieho rozvoja obchodu po vzniku Veľkomoravskej ríše. V tomto období nastáva oživenie poľnohospodárskej výroby, rozvoj remesiel a rozvoj obchodu. Rozvoj obchodu reagoval najmä na vznik trhových miest pod dôležitými hradbami alebo na križovatkách ciest, ako boli Bratislava, Nitra, Trenčín, Trnava, Žilina, Prešov. 

Mnohé mestské výsady pôsobili pozitívne na rozvoj obchodu, napr. mýtne právo, colné slobody, právo na konanie trhov. Na rozvoj obchodu ďalej pôsobil rozvoj banských miest ako Kremnica, Rožňava, Gelnica, Banská Štiavnica a iné. Na rozvoj obchodu na našom území priaznivo pôsobili tzv. tranzitné obchodné cesty cez naše územie, ktorými prechádzali obchodníci od Stredozemného mora k Baltickému moru ako aj smerom na východ Z tohto obdobia sú známe tzv. jantárová cesta, tatárska cesta, cesty dunajská, česká, breclavská atď.

Už v tomto období boli vydané právne úpravy na vykonávanie obchodných činností. Živnostenský poriadok bol vydaný v roku 1859 a rozlišoval živnosti na manufaktúrne a obchodné. Živnostenský poriadok členil obchodné živnosti na dve skupiny, a to:
- obchodné živnosti koncesované / nazývané aj obmedzené/, ktoré záviseli od úradného povolenia; medzi obmedzené živnosti patrili veľkoobchod a maloobchod,
-živnosti voľné - slobodné, t. j. všetky ostatné. Privilegovaní veľkoobchodníci tvorili elitu obchodníkov a museli preukazovať mimoriadne zásluhy a spôsobilosť absolvovaním učebnej a služobnej doby najmenej šesť rokov. Mali právo na obchodovanie vo veľkom, na komisionársky obchod, ale nesmeli sa výslovne zaoberať maloobchodom.

V maloobchode sa rozoznával maloobchod stály /stacionárny/ a maloobchod podomový. Stály maloobchod sa delil na formálny a kramárstvo. Formálny maloobchod zahrňoval jednak obchody s jednotlivým tovarom, jednak obchody so zmiešaným tovarom. Kramári mohli obchodovať iba s tovarom obyčajným /masovej spotreby/, ktorých zoznam bol presne vyhlásený a mohol sa uskutočňovať v tých mestách a dedinách, kde nebol riadny obchod s formálnym oprávnením.

Zaujímavá je úprava pre podomový obchod. Právo na udelenie oprávnenia na takýto obchod bez pevného stanovišťa mali župné úrady /stolice/. Povolenie sa mohlo udeliť len tuzemcom nad 30 rokov veku. Predávať sa však mohli len tuzemské výrobky, ktorých nadobudnutie sa muselo preukázať faktúrami.

Podomoví obchodníci, ktorí už niekoľko rokov uskutočňovali tento druh obchodu, mali právo zamestnávať tovariša, na ktorého sa tiež vzťahovali všetky úpravy o podomovom obchode. Obchodné živnosti voľné mohol vykonávať uchádzač, pričom nemusel preukázať zvláštnu spôsobilosť. Sem patril obchod s obilím, múkou, soľou, ovocím atď.

Už v tomto období vzrastá a upevňuje sa medzi obchodníkmi presvedčenie, že len vzdelaný obchodník je schopný udržať sa v súťaži a na rozhľad v obchode už nestačí iba absolvovanie výučnej doby. Prvá obchodná škola na Slovensku bola založená v roku 1867 v Bratislave podľa podobnej školy, ktorá už jestvovala v Prahe. Škola mala tri triedy: nižšiu, strednú a vyššiu. V roku 1885 bola v Bratislave otvorená Obchodná akadémia.

Tak v remeselných činnostiach, ako aj v činnosti obchodu sa zakladali cechy obchodníkov. Rozoznávali sa cechy maloobchodníkov, ktorí obchodovali s viacerými článkami, a cechy veľkoobchodníkov, ktorí skladovali a predávali len vo veľkom.

MALOOBCHOD
Čo je maloobchod ? Maloobchod definujeme ako súhrn všetkých činností, ktoré súvisia s bezprostredným predajom výrobkov alebo služieb konečným spotrebiteľom na ich osobné, nie podnikateľské použitie. Maloobchodnú činnosť vykonávajú mnohé inštitúcie: výrobcovia, veľkoobchodníci, maloobchodníci. Jej väčšinu zabezpečujú maloobchodníci - podnikatelia, ktorých tržby pochádzajú primárne z maloobchodnej činnosti. Hoci rozhodujúca časť maloobchodu sa uskutočňuje v maloobchodných predajniach, v ostatných rokoch výrazne vzrástol podiel maloobchodu bez predajných priestorov - predaj poštou, prostredníctvom telefónu, podomový predaj, predaj pomocou automatov, ako aj prostredníctvom elektronických zariadení. Pretože na maloobchod s predajňami pripadá väčšia časť maloobchodného podnikania, budeme sa ním zaoberať ako prvým.

2.1 Maloobchodné predajne
Maloobchodné predajne sa vyskytujú vo všetkých veľkostných kategóriách a formách, pričom stále sa objavujú nové typy. Predajne možno klasifikovať podľa jedného alebo viacerých znakov, a to podľa: rozsahu služieb, predávaného produktového radu /sortimentu/, cenovej úrovne, stupňa podriadenosti a územnej koncentrácie.

Klasifikácia maloobchodných predajní:
1. Podľa rozsahu služieb
Odlišné produkty vyžadujú rozdielny rozsah služieb, pričom preferencia služieb zo strany zákazníkov je rôzna.
a) Samoobslužný obchod sa rýchlo rozširoval počas veľkej depresie v tridsiatych rokoch. Aby ušetrili, zákazníci boli ochotní sami realizovať proces „vyhľadávania, porovnávania a výber“ tovaru. V súčasnosti je samoobsluha základom všetkých diskontných predajní a zvyčajne sa využíva pri predaji tovaru základného dopytu, celoštátne ponúkaných značiek a rýchloobrátkového tovaru.
b) Maloobchodníci s ohraničenou ponukou služieb poskytujú väčší rozsah pomoci pri nákupe, pretože vo väčšej miere predávajú tovar príležitostného dopytu, o ktorom zákazníci vyžadujú viac informácií. Ponúkajú aj doplnkové služby, ako napríklad poskytovanie úveru a možnosť vrátenia tovaru, ktoré predajne s nižšími cenami spravidla neposkytujú. Svoje vyššie prevádzkové náklady premietajú do vyšších cien.
c)Maloobchodníci s úplnou ponukou služieb sú napríklad špecializované predajne a luxusné obchodné domy, kde obchodný personál poskytuje zákazníkom pomoc v každej etape procesu nákupu.
d) Maloobchodné jednotky s úplnou ponukou služieb spravidla ponúkajú špecializovaný sortiment tovaru a pomaly obrátkové druhy tovaru, ako sú kamery, klenoty a módne výrobky, pri nákupe ktorých sa zákazníci nechajú radšej obslúžiť.

Zároveň poskytujú liberálnejšiu možnosť výmeny tovaru, rôzne systémy úverovania, bezplatné dodávky, servis v domácnostiach a ďalšie osobitné služby, napríklad oddychové kútiky a reštaurácie. Väčší rozsah služieb zvyšuje prevádzkové náklady firmy, ktoré zákazníci uhradia vo forme vyšších cien.

2. Podľa predávaného produktového radu
Maloobchodníkov možno tiež klasifikovať podľa šírky a hĺbky sortimentu produktov. Medzi najdôležitejšie typy patria špecializované predajne, obchodné domy, supermarkety, predajne v blízkosti bydliska a superstory.

a) Špecializovaná predajňa ponúka úzky súbor produktov s hlbokým sortimentom v rámci produktového radu. Príkladom sú predajne so športovými potrebami, predajne nábytku, predajne kvetín a kníh, elektroniky či hračiek. Špecializované predajne možno ďalej členiť podľa zužovania produktového radu. Predajňa konfekcie je predajňou s jedným produktovým radom, predajňa pánskej konfekcie je predajňou so zúženým sortimentom a predajňa pánskych košieľ je úzko špecializovaná predajňa.  V súčasnosti sa z rôznych dôvodov opäť rozvíja sieť špecializovaných predajní. Rastúce využívanie segmentácie trhu, výber cieľového trhu a špecializácia výroby vyúsťujú do potreby predajní, ktoré sú zamerané na určité produkty a segmenty. Zmeny životného štýlu a vzrast počtu domácností s dvoma príjmami spôsobujú, že mnohí spotrebitelia majú vyššie dôchodky, ale menej času na nákupy. Preto uprednostňujú špecializované predajne, ktoré ponúkajú vysokokvalitné produkty, vyhovujú svojím umiestnením, časom predaja, výbornými službami a pohotovou obsluhou.

b) Obchodné domy sa rýchlo rozširovali v prvej polovici tohto storočia. Po druhej svetovej vojne začali strácať svoje postavenie v prospech iných typov maloobchodných jednotiek, a to diskontných predajní, reťazcov špecializovaných predajní a maloobchodníkov s nízkymi cenami. Intenzívna premávka, malé možnosti parkovania a všeobecný úpadok mestských centier, do ktorých venovali obchodné domy svoje najväčšie investície, prispeli k tomu, že hlavné obchodné časti miest prestali byť príťažlivými. To zapríčinilo, že mnohé obchodné domy zanikli alebo splynuli s inými.

c) Supermarkety sú veľké, samoobslužné predajne s nízkymi nákladmi, nízkym obchodným rozpätím a veľkým objemom tržieb, ktoré ponúkajú široký sortiment tovarov. Dnes však mnohé supermarkety zápasia s malými prírastkami objemu predaja spôsobenými nižším rastom populácie a zvyšovaním konkurencie zo strany diskontných potravinárskych predajní, malých predajní v blízkosti bydliska spotrebiteľov a superstorov. Ťažko ich zasiahol aj rýchly rozvoj stravovania mimo domácností. Preto supermarkety hľadajú nové spôsoby rozširovania predaja. Mnohé reťazce znižujú počet predajní a zväčšujú plochy. Praktizujú predaj „zmiešaného sortimentu tovaru“, ponúkajú množstvo nepotravinárskeho tovaru - kozmetické prípravky, liečivá, elektrospotrebiče, hračky, časopisy, knihy, platne, videokazety, športové potreby, záhradkárske nástroje - všetko v nádeji, že v tomto sortimente nájdu aj druhy tovaru s vyšším obchodným rozpätím, ktoré im prinesie zisky. Supermarkety ponúkajú aj ďalšie výhody a služby, aby prilákali zákazníkov. Snažia sa o lepšiu alokáciu, dekoráciu interiéru, dlhší čas predaja, platenie šekmi, dodávky do domu, detské kútiky. Hoci zákazníci vždy očakávali, že v supermarketoch je ponuka za prijateľné ceny, že sú ľahko prístupné svojím umiestnením, že zabezpečia rýchle zúčtovanie, dnešný spotrebiteľ je náročnejší, bohatší a čaká niečo viac. Preto mnohé supermarkety sa snažia prispôsobiť trhu a zriaďujú oddelenia zvláštnych pekárenských výrobkov, gurmánskych delikatesov a potravín „z mora“. Pre získanie zákazníkov začínajú veľké supermarketové reťazce prispôsobovať svoje predajne špecifickým potrebám danej oblasti. Svoju veľkosť, sortimentu tovaru, ceny a aj akcie promotion „šijú na mieru“ podľa ekonomických a etnických potrieb lokálneho trhu.

d) Predajne v blízkosti bydiska – sú väčšinou malé a predávajú ohraničený sortiment tovarov dennej potreby s rýchlym obratom

e) Superstory, kombinované predajne, hypermarkety – sú ešte väčšie ak supermarkety a okrem tovaru poskytujú aj rôzne služby.