5.4.1.6 Verejnosť

sa štrukturuje podľa určitých kritérií. Je to ľubovoľná skupina, ktorá prejavuje skutočný alebo potencionálny záujem alebo má vplyv na schopnosť organizácie dosiahnuť jej ciele. Každý podnik je obklopený verejnosťou, ktorá je v 7 základných skupinách:

1.Finančná (ak má dobrý goodwill, chová sa k nemu slušne)
2.Mediálna (ťažko sa s ňou pracuje: médiá, ktoré prinášajú správy, ktoré robia charakteristiky podniku, inštitúcie, ktoré píšu o podniku, noviny, časopisy, rozhlas, TV, a v nich názory/komentáre - treba s ňou pracovať, každý podnik má vytipovanú časť tejto verejnosti, s ktorou spolupracuje, nikdy nesmie postaviť túto verejnosť proti sebe)
3.Vládna (podnik nemôže byť úplne apolitický, treba zohľadňovať politické dianie, treba poznať vládny program, lebo z neho možno odvodiť, aký bude vývoj v oblasti legislatívy vo všetkých oblastiach, treba lobovať u činiteľov v politike za svoje záujmy, bez toho sa ťažko niečo presadí, lobuje sa v celom svete, lobovanie: lobby zo stredoveku - vytváranie nátlakových skupín, ktoré sú schopné presadiť určitý názor v politických kruhoch)
4.Rôzne typy občianskych aktivít/združení (veľmi ťažko zvládnuteľné, napr. na ochranu životného prostredia - zelení, na ochranu spotrebiteľa (SR: šéfom jedného je Hraško z EU, druhé: Černá), na základe ich intervencií vznikla novela zákona o ochrane spotrebiteľa 634/92, v tomto roku by mala byť schválená, pomôže brániť sa proti nekvalitnému tovaru, pomôže reklamovať; s takýmito aktivitami musí podnik spolupracovať, brať ich tak, že upozorňujú na nedostatky v podniku, čo sa robí zle, a pod, tieto aktivity môžu zabezpečiť aj bezpečnosť mojich produktov, či niesu škodlivé)
5.Miestna/lokálna (musí s ňou spolupracovať napr. formou darov, sponzoringu)
6.Všeobecná (ako taká)
7.Interná (pracovníci firmy/podniku, externý spolupracovníci, správna rada - od jej kvality sa odvíja vzťah všeobecnej verejnosti k podniku, nie je dobré rozprávať o problémoch napr. v MHD, preto má byť zomknutá a kultúrne sa správajúca aj na verejnosti)

5.4.2 Marketingové makroprostredie

a)Demografické
b)Ekonomické
c)Technologické
d)Politické
e)Prírodné
f)Kultúrne
g)a iné prostredie/vplyvy

5.4.2.1 Demografické prostredie

Pre európsku spoločnosť je príznačné, že starne. Preto musí podnikateľ rozmýšľať, ako prispôsobiť svoju výrobu tomuto trendu. Treba zároveň sledovať migráciu. Patrí sem aj nezamestnanosť, ako to ovplyvní podnikateľské záujmy - znamená to nižšiu kúpnu silu a celkové nebezpečie.

5.4.2.2 Ekonomické prostredie

ovplyvňuje priemernú výšku miezd, cien, úspor a úverov. Treba ho do istej miery predvídať a snažiť sa ho využiť. Patria sem aj zmeny, najmä príjmov. Aj v SR už začína vznikať dokonalé rozvrstvenie spoločnosti, preto aj podnik sa musí prispôsobiť výrobou každej vrstve. Sporenie = odložená spotreba. Dôležitá je aj stabilita príjmov. Zmeny v štruktúre výdavkov obyvateľstva - jednoduchá závislosť - pravidlo: Engelov zákon: ak sa menia príjmy, tak časť na stravu zostáva relatívne stabilná.

5.4.2.3 Prírodné prostredie

•Nedostatok prírodných surovín, ktoré sa neobnovujú - vodiace kritérium - treba hľadať za ne náhradu/recykláciu
•Energetické nároky
•Stupeň znečistenia ovzdušia
•Štátne zásahy do prírodného prostredia

5.4.2.4 Technologické prostredie

Nová technológia je zlatá baňa. 20 - storočie informácie./vedy.

5.4.2.5 Zákony v oblasti podnikania

Legislatívu treba dobre sledovať, lebo má veľmi významný vplyv. Vznik záujmových skupín na ochranu verejného blaha - napr. na ochranu jabĺk, a i.

5.4.2.6 Kultúrne prostredie

Kultúrne návyky ovplyvňujú vzťah zamestnancov k manažérovi a naopak. Pravidelne to vzniká v Joint Venture. Hľadá sa spôsob ako sa im vyhýbať. Subkultúry = kultúra menšín, iná kultúra, ako ostatného obyvateľstva na to území, ale ako podnikateľ ju musím poznať a prispôsobiť sa jej.


6. Spotrebiteľské trhy a nákupné správanie spotrebiteľov

Nákupné správanie spotrebiteľa sa týka nákupného správania konečných spotrebiteľov - jednotlivcov a domácností, ktorí nakupujú výrobky a služby pre osobnú spotrebu a všetci spolu vytvárajú spotrebiteľský trh. Skúmať treba procesy myslenia spotrebiteľa pred a aj po nákupe tovaru, keď sa už formuluje názor na nákup ďalšieho.