Čo je ekonómia?

No a nato aby sme si objasnili a pochopili čo vlastne pojem ekonómia znamená, kde sa vzal, aký má pre nás význam a aká je samotná história tejto vednej disciplíny musíme zájsť ďaleko do minulosti.
Človek ako každý žijúci tvor na zemi má svoje určité potreby, ktoré musí uspokojovať pre svoje prežitie. Niekedy v praveku, keď vývoj ľudstva bol ešte len na začiatku niekoľko tisícročného vývoja boli tieto potreby jednoznačne vymedzené danými okolnosťami doby a vývojovým stupňom človeka. Medzi základné potreby tejto doby bolo zabezpečiť prežitie, čo obstarávali potreby obživy, potreby príbytku a potreba obliekania.
Postupne ako sa ľudský druh vyvíjal a zdokonaľoval začali sa meniť aj podmienky a spôsob života, čo spôsobilo pribúdanie existenčných potrieb, ku ktorým sa začali pridávať aj tie, ktoré dnes nazývame luxusné.

Potreba je charakterizovaná ako chcenie prostriedku k uspokojeniu nejakého účelu. Uspokojiť potrebu teda znamená spojiť účel s prostriedkom. Ako príklad uvediem potrebu najesť sa, uspokojiť potrebu hladu. Prostriedkom bude teda v tomto prípade jedlo. Vždy ide o potrebu a prostriedok na jej uspokojenie.
Veľmi zjednodušene; aby bol vo všetkom poriadok, muselo vzniknúť aj tu niečo, čo by riadilo a organizovalo toto rozdelenie prostriedkov. To niečo sa nazvalo ekonómia a je definovaná ako: “teória ktorá sa zaoberá riešením uspokojovania potrieb spoločnosti.“. Nakoľko počet potrieb vysoko prevyšuje počet prostriedkov na ich uspokojenie ekonómiu môžeme charakterizovať aj ako “ ucelenú teóriu, ktorá skúma a analyzuje i popisuje spôsoby, ako spoločnosť využíva vzácne, ale obmedzené zdroje na výrobu rôznych výrobkov a služieb. Skúma ako spoločnosť rozhoduje, ktoré výrobky a na čo použiť, kedy a v akom množstve ich použiť.
To by bolo tak v skratke o tom, čo vlastne ekonómia je a čo podnietilo je vznik.

Kedy a kde sa prvý krát objavila ekonómia?
Počiatky ekonómie sú zobrazené už v Biblii, kde sa ľudia prvýkrát oboznamujú so šetrením, prácou či výmenným obchodom. Bol to prvý kontakt človeka s primitívnou formou ekonómie.
Druhým stupňom vývoja ekonómie je antické Grécko. Pojem ekonómia má totiž svoj pôvod v gréčtine: “oikonomikus“ kde oikos znamená dom alebo hospodárstvo a nomos pravidlo. Prvý toto slovo použil grécky mysliteľ Xenofón, ktorý žil niekedy v 5. st. pred naš. let. Jeho poznatky ďalej použili vo svojich učeniach ďalší významný grécky myslitelia ako Aristoteles či Platón.

S tretím stupňom vývoja ekonómie sa stretávame v trinástom storočí v učení
talianskeho dominikánskeho mnícha Tomáša Akvinského, ktorý sa ako prvý začal zaoberať takými problémami ako súkromné vlastníctvo, spravodlivá cena, úžerníctvo a podobne.

Formovanie prvých ekonomických smerov a myšlienok
Merkantilizmus
V pätnástom storočí technické schopnosti ľudstva umožnili rozvoj lodnej dopravy, čo zabezpečovalo lodné spojenie najskôr v Stredomorí, neskôr aj v rámci už objavenej Ameriky, Afriky či Indie. Tieto faktory podnietili vznik prvého uceleného ekonomického myslenia známeho ako “merkantilizmus“ . Tento druh ekonomického myslenia sa rozvíjal v rokoch 1500 až 1750 hlavne v západnej Európe. Štátom ako Anglicko, Francúzsko, Španielsko či Portugalsko priniesol merkantilizmus veľkú ekonomickú silu, bohatstvo a rozvoj.

A prečo práve týmto štátom? Ako vieme, všetky tieto štáty mali po svete svoje kolónie a silné námorné flotily, ktoré im zabezpečovali zahraničný obchod. Merkantilisti totiž za zdroj bohatstva považovali obchod, a to hlavne medzinárodný. Ich snahou bolo hromadenie bohatstva vo vnútri štátu. Podstatu tvorili hlavne drahé kovy, ktorým sa snažili zamedziť odlivu do zahraničia. Medzi hlavných predstaviteľov merkantilizmu patria Thomas Mun, J. B. Colbert. Takéto boli teda názory merkantilistov.
Ďalší smer ekonomického myslenia, ktorý nasledoval sa nazýval fyziokratizmus a jeho vývoj tak ako aj vývoj ekonómie ako vednej disciplíny bol nasledovný.

Fyziokratizmus
Ekonómia ešte stále nebola samostatnou vednou disciplínou a bola iba podriadenou časťou politických, filozofických, právnických a iných vedných disciplín. Až v 18. storočí začali niektorý filozofi uvažovať o ekonómii ako o samostatnom systéme myšlienok. Ako prvý sa ekonómami nazvali francúzsky filozofovia a boli to práve predstavitelia fyziokratizmu pod vedením Francoisa Quesnaya.

Základom fyziokratizmu je práve Quesnayove dielo z roku 1758 nazvané “Ekonomická tabuľka“ (Tableau économique). Quesnay vo svojom diele hovorí, že prameňom bohatstva je pôda, a preto sú výnosnými zamestnaniami iba poľnohospodárstvo, bohatstvo, rybárstvo a baníctvo. Ďalej tvrdí, že remeselná výroba nevytvára bohatstvo, ale iba pretvára alebo rozdeľuje výrobky svojej výrobnej skupiny. Fyziokrati sa tiež začali zaoberať aj otázkami ako bola sloboda človeka či jeho právo na súkromné vlastníctvo. Quesnay rozdelil obyvateľstvo na tri skupiny a to:
1.vlastníci pôdy
2.produktívna trieda – zahŕňa skupiny pracujúcich na pôde
3.sterilná trieda – skupiny pracujúce v iných odvetviach než poľnohospodárstvo

Klasická ekonómia
Ďalší smer, ktorý nasledoval po fyziokratoch sa nazýval “klasická ekonómia“ Medzi predstaviteľov tohto smeru patria A. Smith, D. Ricardo, W. Petty, J. B. Say. J. S. Mill. Každý z týchto predstaviteľov veľkou mierou prispel k rozvoju a napredovaniu ekonómie ako vedy.
A. Smith je napríklad všeobecne nazývaný ako “otec ekonómie“ Jeho dielo “Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov“ v originály (An Inquiry into the Nature and Causes of the Wealth of Nations) je považované za základ klasickej ekonómie. Za podstatu fungovania trhovej ekonomiky pokladal slobodu človeka, slobodu vlastníctva a podnikania. Smith nesúhlasil s názorom fyziokratov, že zdrojom bohatstva je jedine pôda., ale že hodnotu tovaru dotvára aj práca vynaložená pri jeho výrobe. Ako príklad si môžeme uviesť prácu drevorubača. Ten vyrúbe strom a napíli ho, čo tvorí cenu stromu.