Tento strom potom kúpi stolár, ktorý chce z neho vyrobiť stôl. Pri predaji hotového stola bude už cena opäť navýšená o hodnotu práce, ktorú vykonal stolár.
David Ricardo je autorom teórie komparatívnych výhod, táto teória vysvetľuje, že každá krajina môže získať bohatstvo ak sa zameria na vývoz tých tovarov, ktoré môže doma vyrobiť s čo najmenšími nákladmi a dokáže ich vyvážať s čo najväčšou efektivitou. Ricardo je taktiež autorom tzv. železného zákona miezd, ktorý hovorí, že mzda robotníka sa skladá z 2 častí: mzdy a zisku. Mzda je plat za prácu, ktorú robotník vykonal na výrobe výrobku a zisk predstavuje tú nezaplatenú časť robotníkovej práce, ktorú si privlastní podnikateľ po predaní výrobku. Pre lepšie pochopenie si môžeme znázorniť túto teóriu na jednoduchom príklade. Robotníka vyrobí stoličku za 10 pracovných hodín, ktoré má zaplatené sumou 500,- Sk. Hodnota stoličky je po prirátaní nákladov povedzme 1000,- Sk. Podnikateľ ale predáva stoličku za 2000,-Sk. Rozdiel medzi predávanou sumou a hodnotou pravou hodnotou stoličky tvorí tzv. nezaplatenú časť robotníkovej práce. To bolo v krátkosti dúfam, že správne objasnenie Ricardovho železného zákona miezd.

Ďalší, kto prispel svojimi myšlienkami k rozvoju klasickej ekonómie bol J. S. Say, ktorý vypracoval tzv. Sayov zákon. Ten hovorí, že ponuka si automaticky vytvára dopyt a rozsah trhu je úmerný rozsahu výroby.
W. Petty bol autorom diela “Pracovná teória hodnoty", v ktorom vysvetľoval pojmy
ako cena, mzda, renta, úrok. Petty považoval za zdroj bohatstva spoločnosti v obehu a vo výrobe.

Karl Marx a jeho ekonomická teória
Karl Marx bol nielen ekonóm, ktorý posunul ekonomické myslenie tej doby o kus dopredu, ale bol aj filozof, sociológ a revolucionár. Nesnažil sa iba vysvetľovať spoločenské javy, ale aj napomáhať zmenám v spoločnosti.
Jeho teórie nadväzovali na niektoré Ricardove názory z čoho napríklad odvodil teóriu pracovnej hodnoty, pričom objavil zákon nadhodnoty. Tým, že objasnil pojem pracovná sila ktorý charakterizuje ako schopnosť človeka pracovať. Dokáže pritom vytvoriť hodnotu vyššiu ako práca sama. Z tohto prebytku vzniká nadhodnota, ktorú si privlastňuje kapitalista.

Marx tvrdil, že týmto spôsobom v kapitalistickom hospodárstve pozorujeme na jednej strane zvýšené vykorisťovanie robotníkov a na druhej strane zväčšovanie bohatstva v rukáchmalej časti spoločnosti - kapitalistov. Toto Marx považuje za základ vykorisťovania.
Marx bol ďalej autorom diela Kapitál. Je to trojdielne dielo, v ktorom sa snaží odhaliť zákonitosti vývoja kapitalistickej spoločnosti.
Marx odmietal Sayovu teoriu trhu, podľa ktorej si výroba automaticky nájde odbyt. V kapitalizme je podľa neho ekonomicky rast násilne prerušený nie preto, že by sa vyrobilo príliš malo statkov, ale naopak, že veľa tovarov si nedokáže nájsť spotrebiteľa.

Neoklasická ekonómia

Neoklasická ekonómia sa rozvíjala v troch smeroch, ktoré nazývame podľa miesta ich
vzniku:
1.rakúska škola
2.cambridgská škola
3.lausanská škola
Neoklasická ekonómia v niektorých smeroch nadväzuje na Sayov zákon trhu, keď predpokladá existenciu dokonalej konkurencie, ktorá má zaručiť racionálne rozhodovanie spotrebiteľov a výrobcov, a tým optimálne fungovanie ekonomiky.

Keynesova makroekonomická teória

Hospodárska kríza v tridsiatych rokoch 20. storočia spôsobila stagnáciu svetového obchodu, pokles výroby a priniesla so sebou hromadnú nezamestnanosť. Východisko z tejto nepriaznivej situácie priniesol ekonóm menom John Maynard Keynes. Keynes zdôvodňoval nevyhnutnosť štátnych zásahov do trhovej ekonomiky. Bol autorom diela Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí. Vypracoval teóriu efektívneho dopytu. V období hospodárskeho poklesu to znamená podporovať dopyt zákazníka znížením daní a vytvoriť pracovné príležitosti prostredníctvom programu verejných prác, ktoré sa financujú zo štátnej pôžičky. V následnom rozkvete by sa dopyt mal vyvážiť a inflácii by sa zabránilo zvýšením daní a rozpočtový zisk by sa použil na vyplatené pôžičky. Podľa Keynesa je najdôležitejšie aby bol dostatok peňazí v hospodárstve. Preto treba ľudí viesť k tomu, peniaze namieste ukladania a hromadenia míňali alebo investovali.

Monetarizmus

Začal sa rozvíjať koncom šesťdesiatych rokov 20. storočia v období rastúcej inflácie a zvyšujúcej sa nezamestnanosti. Hlavným predstaviteľom monetarizmu je Milton Friedman. Zakladá sa teda na tvrdení, že dva hlavné faktory, ktoré určujú výkon ekonomiky, zamestnanosti a ceny sú množstvo peňazí v obehu a cena za ktorú možno získať úver. Štát ich totiž môže ľahko regulovať zmenou úrokovej miery. Vysoká miera úrokovej sadzby odvádza peniaze z obehu, pretože pôžičky sú drahé a úspory sú výhodné. Nízka miera zasa naopak zlacňuje pôžičky a oživuje investície v priemysle. Monetarizmus zjednodušene vychádza z aktívnej úlohy peňazí v reprodukčnom procese.

Teória racionálnych očakávaní

Patrí medzi moderné a súčasné ekonomické teórie. Tvrdí že, výrobcovia i spotrebitelia sa správajú racionálne a cieľavedome tak pri získavaní a vyhodnocovaní informácii, ako aj pri ich využívaní. Jednoducho povedané aby dosiahli čo najväčší úžitok pri čo najmenšej efektivite.

Ekonómia ponuky

Prezentuje názor minimalizácie štátnych zásahov a vystupuje proti vysokému zdaňovaniu príjmov.