História ekonómie
Čo je ekonómia?
No a nato aby sme si objasnili a pochopili čo vlastne pojem ekonómia znamená, kde sa vzal, aký má pre nás význam a aká je samotná história tejto vednej disciplíny musíme zájsť ďaleko do minulosti. Človek ako každý žijúci tvor na zemi má svoje určité potreby, ktoré musí uspokojovať pre svoje prežitie. Niekedy v praveku, keď vývoj ľudstva bol ešte len na začiatku niekoľko tisícročného vývoja boli tieto potreby jednoznačne vymedzené danými okolnosťami doby a vývojovým stupňom človeka. Medzi základné potreby tejto doby bolo zabezpečiť prežitie, čo obstarávali potreby obživy, potreby príbytku a potreba obliekania. Postupne ako sa ľudský druh vyvíjal a zdokonaľoval začali sa meniť aj podmienky a spôsob života, čo spôsobilo pribúdanie existenčných potrieb, ku ktorým sa začali pridávať aj tie, ktoré dnes nazývame luxusné.
Potreba je charakterizovaná ako chcenie prostriedku k uspokojeniu nejakého účelu. Uspokojiť potrebu teda znamená spojiť účel s prostriedkom. Ako príklad uvediem potrebu najesť sa, uspokojiť potrebu hladu. Prostriedkom bude teda v tomto prípade jedlo. Vždy ide o potrebu a prostriedok na jej uspokojenie. Veľmi zjednodušene; aby bol vo všetkom poriadok, muselo vzniknúť aj tu niečo, čo by riadilo a organizovalo toto rozdelenie prostriedkov. To niečo sa nazvalo ekonómia a je definovaná ako: “teória ktorá sa zaoberá riešením uspokojovania potrieb spoločnosti.“. Nakoľko počet potrieb vysoko prevyšuje počet prostriedkov na ich uspokojenie ekonómiu môžeme charakterizovať aj ako “ ucelenú teóriu, ktorá skúma a analyzuje i popisuje spôsoby, ako spoločnosť využíva vzácne, ale obmedzené zdroje na výrobu rôznych výrobkov a služieb. Skúma ako spoločnosť rozhoduje, ktoré výrobky a na čo použiť, kedy a v akom množstve ich použiť. To by bolo tak v skratke o tom, čo vlastne ekonómia je a čo podnietilo je vznik.
Kedy a kde sa prvý krát objavila ekonómia? Počiatky ekonómie sú zobrazené už v Biblii, kde sa ľudia prvýkrát oboznamujú so šetrením, prácou či výmenným obchodom. Bol to prvý kontakt človeka s primitívnou formou ekonómie. Druhým stupňom vývoja ekonómie je antické Grécko. Pojem ekonómia má totiž svoj pôvod v gréčtine: “oikonomikus“ kde oikos znamená dom alebo hospodárstvo a nomos pravidlo. Prvý toto slovo použil grécky mysliteľ Xenofón, ktorý žil niekedy v 5. st. pred naš. let. Jeho poznatky ďalej použili vo svojich učeniach ďalší významný grécky myslitelia ako Aristoteles či Platón.
S tretím stupňom vývoja ekonómie sa stretávame v trinástom storočí v učení talianskeho dominikánskeho mnícha Tomáša Akvinského, ktorý sa ako prvý začal zaoberať takými problémami ako súkromné vlastníctvo, spravodlivá cena, úžerníctvo a podobne.
Formovanie prvých ekonomických smerov a myšlienok Merkantilizmus V pätnástom storočí technické schopnosti ľudstva umožnili rozvoj lodnej dopravy, čo zabezpečovalo lodné spojenie najskôr v Stredomorí, neskôr aj v rámci už objavenej Ameriky, Afriky či Indie. Tieto faktory podnietili vznik prvého uceleného ekonomického myslenia známeho ako “merkantilizmus“ . Tento druh ekonomického myslenia sa rozvíjal v rokoch 1500 až 1750 hlavne v západnej Európe. Štátom ako Anglicko, Francúzsko, Španielsko či Portugalsko priniesol merkantilizmus veľkú ekonomickú silu, bohatstvo a rozvoj.
A prečo práve týmto štátom? Ako vieme, všetky tieto štáty mali po svete svoje kolónie a silné námorné flotily, ktoré im zabezpečovali zahraničný obchod. Merkantilisti totiž za zdroj bohatstva považovali obchod, a to hlavne medzinárodný. Ich snahou bolo hromadenie bohatstva vo vnútri štátu. Podstatu tvorili hlavne drahé kovy, ktorým sa snažili zamedziť odlivu do zahraničia. Medzi hlavných predstaviteľov merkantilizmu patria Thomas Mun, J. B. Colbert. Takéto boli teda názory merkantilistov. Ďalší smer ekonomického myslenia, ktorý nasledoval sa nazýval fyziokratizmus a jeho vývoj tak ako aj vývoj ekonómie ako vednej disciplíny bol nasledovný.
Fyziokratizmus Ekonómia ešte stále nebola samostatnou vednou disciplínou a bola iba podriadenou časťou politických, filozofických, právnických a iných vedných disciplín. Až v 18. storočí začali niektorý filozofi uvažovať o ekonómii ako o samostatnom systéme myšlienok. Ako prvý sa ekonómami nazvali francúzsky filozofovia a boli to práve predstavitelia fyziokratizmu pod vedením Francoisa Quesnaya.
Základom fyziokratizmu je práve Quesnayove dielo z roku 1758 nazvané “Ekonomická tabuľka“ (Tableau économique). Quesnay vo svojom diele hovorí, že prameňom bohatstva je pôda, a preto sú výnosnými zamestnaniami iba poľnohospodárstvo, bohatstvo, rybárstvo a baníctvo. Ďalej tvrdí, že remeselná výroba nevytvára bohatstvo, ale iba pretvára alebo rozdeľuje výrobky svojej výrobnej skupiny. Fyziokrati sa tiež začali zaoberať aj otázkami ako bola sloboda človeka či jeho právo na súkromné vlastníctvo. Quesnay rozdelil obyvateľstvo na tri skupiny a to: 1.vlastníci pôdy 2.produktívna trieda – zahŕňa skupiny pracujúcich na pôde 3.sterilná trieda – skupiny pracujúce v iných odvetviach než poľnohospodárstvo
Klasická ekonómia Ďalší smer, ktorý nasledoval po fyziokratoch sa nazýval “klasická ekonómia“ Medzi predstaviteľov tohto smeru patria A. Smith, D. Ricardo, W. Petty, J. B. Say. J. S. Mill. Každý z týchto predstaviteľov veľkou mierou prispel k rozvoju a napredovaniu ekonómie ako vedy. A. Smith je napríklad všeobecne nazývaný ako “otec ekonómie“ Jeho dielo “Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov“ v originály (An Inquiry into the Nature and Causes of the Wealth of Nations) je považované za základ klasickej ekonómie. Za podstatu fungovania trhovej ekonomiky pokladal slobodu človeka, slobodu vlastníctva a podnikania. Smith nesúhlasil s názorom fyziokratov, že zdrojom bohatstva je jedine pôda., ale že hodnotu tovaru dotvára aj práca vynaložená pri jeho výrobe. Ako príklad si môžeme uviesť prácu drevorubača. Ten vyrúbe strom a napíli ho, čo tvorí cenu stromu. Tento strom potom kúpi stolár, ktorý chce z neho vyrobiť stôl. Pri predaji hotového stola bude už cena opäť navýšená o hodnotu práce, ktorú vykonal stolár. David Ricardo je autorom teórie komparatívnych výhod, táto teória vysvetľuje, že každá krajina môže získať bohatstvo ak sa zameria na vývoz tých tovarov, ktoré môže doma vyrobiť s čo najmenšími nákladmi a dokáže ich vyvážať s čo najväčšou efektivitou. Ricardo je taktiež autorom tzv. železného zákona miezd, ktorý hovorí, že mzda robotníka sa skladá z 2 častí: mzdy a zisku. Mzda je plat za prácu, ktorú robotník vykonal na výrobe výrobku a zisk predstavuje tú nezaplatenú časť robotníkovej práce, ktorú si privlastní podnikateľ po predaní výrobku. Pre lepšie pochopenie si môžeme znázorniť túto teóriu na jednoduchom príklade. Robotníka vyrobí stoličku za 10 pracovných hodín, ktoré má zaplatené sumou 500,- Sk. Hodnota stoličky je po prirátaní nákladov povedzme 1000,- Sk. Podnikateľ ale predáva stoličku za 2000,-Sk. Rozdiel medzi predávanou sumou a hodnotou pravou hodnotou stoličky tvorí tzv. nezaplatenú časť robotníkovej práce. To bolo v krátkosti dúfam, že správne objasnenie Ricardovho železného zákona miezd.
Ďalší, kto prispel svojimi myšlienkami k rozvoju klasickej ekonómie bol J. S. Say, ktorý vypracoval tzv. Sayov zákon. Ten hovorí, že ponuka si automaticky vytvára dopyt a rozsah trhu je úmerný rozsahu výroby. W. Petty bol autorom diela “Pracovná teória hodnoty", v ktorom vysvetľoval pojmy ako cena, mzda, renta, úrok. Petty považoval za zdroj bohatstva spoločnosti v obehu a vo výrobe.
Karl Marx a jeho ekonomická teória Karl Marx bol nielen ekonóm, ktorý posunul ekonomické myslenie tej doby o kus dopredu, ale bol aj filozof, sociológ a revolucionár. Nesnažil sa iba vysvetľovať spoločenské javy, ale aj napomáhať zmenám v spoločnosti. Jeho teórie nadväzovali na niektoré Ricardove názory z čoho napríklad odvodil teóriu pracovnej hodnoty, pričom objavil zákon nadhodnoty. Tým, že objasnil pojem pracovná sila ktorý charakterizuje ako schopnosť človeka pracovať. Dokáže pritom vytvoriť hodnotu vyššiu ako práca sama. Z tohto prebytku vzniká nadhodnota, ktorú si privlastňuje kapitalista.
Marx tvrdil, že týmto spôsobom v kapitalistickom hospodárstve pozorujeme na jednej strane zvýšené vykorisťovanie robotníkov a na druhej strane zväčšovanie bohatstva v rukáchmalej časti spoločnosti - kapitalistov. Toto Marx považuje za základ vykorisťovania. Marx bol ďalej autorom diela Kapitál. Je to trojdielne dielo, v ktorom sa snaží odhaliť zákonitosti vývoja kapitalistickej spoločnosti. Marx odmietal Sayovu teoriu trhu, podľa ktorej si výroba automaticky nájde odbyt. V kapitalizme je podľa neho ekonomicky rast násilne prerušený nie preto, že by sa vyrobilo príliš malo statkov, ale naopak, že veľa tovarov si nedokáže nájsť spotrebiteľa.
Neoklasická ekonómia
Neoklasická ekonómia sa rozvíjala v troch smeroch, ktoré nazývame podľa miesta ich vzniku: 1.rakúska škola 2.cambridgská škola 3.lausanská škola Neoklasická ekonómia v niektorých smeroch nadväzuje na Sayov zákon trhu, keď predpokladá existenciu dokonalej konkurencie, ktorá má zaručiť racionálne rozhodovanie spotrebiteľov a výrobcov, a tým optimálne fungovanie ekonomiky.
Keynesova makroekonomická teória
Hospodárska kríza v tridsiatych rokoch 20. storočia spôsobila stagnáciu svetového obchodu, pokles výroby a priniesla so sebou hromadnú nezamestnanosť. Východisko z tejto nepriaznivej situácie priniesol ekonóm menom John Maynard Keynes. Keynes zdôvodňoval nevyhnutnosť štátnych zásahov do trhovej ekonomiky. Bol autorom diela Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí. Vypracoval teóriu efektívneho dopytu. V období hospodárskeho poklesu to znamená podporovať dopyt zákazníka znížením daní a vytvoriť pracovné príležitosti prostredníctvom programu verejných prác, ktoré sa financujú zo štátnej pôžičky. V následnom rozkvete by sa dopyt mal vyvážiť a inflácii by sa zabránilo zvýšením daní a rozpočtový zisk by sa použil na vyplatené pôžičky. Podľa Keynesa je najdôležitejšie aby bol dostatok peňazí v hospodárstve. Preto treba ľudí viesť k tomu, peniaze namieste ukladania a hromadenia míňali alebo investovali.
Monetarizmus
Začal sa rozvíjať koncom šesťdesiatych rokov 20. storočia v období rastúcej inflácie a zvyšujúcej sa nezamestnanosti. Hlavným predstaviteľom monetarizmu je Milton Friedman. Zakladá sa teda na tvrdení, že dva hlavné faktory, ktoré určujú výkon ekonomiky, zamestnanosti a ceny sú množstvo peňazí v obehu a cena za ktorú možno získať úver. Štát ich totiž môže ľahko regulovať zmenou úrokovej miery. Vysoká miera úrokovej sadzby odvádza peniaze z obehu, pretože pôžičky sú drahé a úspory sú výhodné. Nízka miera zasa naopak zlacňuje pôžičky a oživuje investície v priemysle. Monetarizmus zjednodušene vychádza z aktívnej úlohy peňazí v reprodukčnom procese.
Teória racionálnych očakávaní
Patrí medzi moderné a súčasné ekonomické teórie. Tvrdí že, výrobcovia i spotrebitelia sa správajú racionálne a cieľavedome tak pri získavaní a vyhodnocovaní informácii, ako aj pri ich využívaní. Jednoducho povedané aby dosiahli čo najväčší úžitok pri čo najmenšej efektivite.
Ekonómia ponuky
Prezentuje názor minimalizácie štátnych zásahov a vystupuje proti vysokému zdaňovaniu príjmov.
|