4.Železničná doprava

Od prvej jazdy vlaku uplynulo už takmer 200 rokov a železničná doprava stále dopravným prostriedkom s veľkým potenciálom. Dopravná politika SR sa zameriava na obnovu železníc. Tá si bude vyžadovať ctižiadostivé opatrenia, ktoré nebudú závisieť od európskych smerníc, ale budú ich riadiť účastníci v danom sektore. Je treba uvítať rastúce uvedomenie zo strany operátorov, ktorý sa nedávno zapojili do definovania spoločnej stratégie pre európsky železničný výskum pre vytvorenie spoločného európskeho železničného systému do roku 2020. V dokumente, ktorý podpísali Medzinárodná únie železníc, Spoločenstvo európskych železníc, Medzinárodná únia verejnej dopravy a Únia európskeho železničného priemyslu, sa dohodli o dosiahnutí týchto cieľov do roku 2020:

-u železnice zvýšenie jej podielu na trhu v osobnej a nákladnej doprave,
-strojnásobenie produktivity personálu železníc,
-50% zvýšenie v energetickej účinnosti,
-50% zníženie znečisťujúcich emisií.

Je preto potrebná pravá kultúrna revolúcia, ktorá by železničnú dopravu opäť urobila dostatočne konkurencieschopnou. Prioritou musí byť vyriešenie problémov zdržiavajúcich jej rozvoj, nedostatok infraštruktúry vhodnej pre modernú dopravu, stály výskum inovačných výrobných technológií, netransparentnosť nákladov, nevyrovnaná produktivita a neistá spoľahlivosť služieb, ktoré neplnia oprávnené očakávania zákazníkov.

V súlade so závermi prijatými Gothenburgskou európskou radou navrhuje komisia sústrediť revíziu smerníc spoločenstva na odstránenie úzkych miest v železničnej sieti, dokončenie tratí identifikovaných ako priority pre absorbovanie prepravných prúdov spôsobených rozšírením, najmä v pohraničných regiónoch a zlepšenie prístupu k okrajovým regiónom.

Aby sa služby medzinárodnej nákladnej dopravy stali konkurencieschopnými a znížil pohybu prázdnych vozňov navrhne komisia rozšírenie práv prístupu ku všetkým službám nákladnej dopravy, vrátane možnosti kabotáže.

V tejto súvislosti v roku 2001 komisia predložila ďalší balík opatrení na vytvorenie skutočného vnútorného železničného trhu. Tento balík bude musieť brať do úvahy úlohy všeobecného záujmu a hospodársku a teritoriálnu súdržnosť.

Úroveň služieb, ktoré železnice môžu poskytovať dopravcom, vo väčšine prípadov zďaleka nespĺňa požiadavky priemyslu týkajúce sa presnosti, spoľahlivosti a rýchlosti. To isté platí pre služby nákladnej železničnej dopravy.

5. Aktuality dopravnej politiky v SR

13.10.2005 Pravda

V rokoch 2007 - 2013 vyčerpá Slovensko tretinu pridelených peňazí z fondov Európskej únie na dopravnú infraštruktúru. Na diaľnice, železnice či mosty je pridelených 3,2 miliardy eur, čo je v prepočte podľa dnešného kurzu NBS vyše 124 miliárd korún.

Celkovo dostane Slovensko v tomto období z eurofondov viac ako 10,2 miliardy eur, teda 398 miliárd korún. Preto jedným z aktuálnych problémov, ktoré sužujú slovenskú dopravnú politiku je návrh spôsobu čerpania peňazí z fondov, ktorý tvorí ministerstvo. Európska komisia v minulosti kritizovala veľký počet programov, ktoré sa neskôr museli zlučovať. Upozornila, že ak je veľa programov, peniaze sa vyčlenia skôr tam, kde sa rýchlo minú, a nie tam, kde by boli najúčinnejšie využité.

Minimálna účasť únie je 25 percent, ale napríklad Železnice SR si pri modernizácii dosiaľ zazmluvnených koridorových úsekov vyrokovali spolufinancovanie v priemere vyššie než 75 percent. Rovnako na tom je aj výstavba diaľnic.

Prostriedky z Kohézneho fondu sú do roku 2006 prakticky rozdelené. Projekty pre automobilku Kia sa z nich financovať nedajú. Preto sa SR snaží o možnosť predfinancovania projektov. V praxi to znamená, že diaľnice potrebné na spustenie výroby postavíme z vlastných zdrojov a EK nám ich dodatočne preplatí. Existujú však obavy, či to stihne vybaviť, lebo EK sa chystá systém predfinancovania zrušiť.

V SR platí druhý najdrahší poplatok v Európe za využívanie železničnej dopravnej cesty. Od prvého októbra tohto roku však začal fungovať Dráhový regulačný úrad, ktorý bude mať za úlohu znížiť poplatok za železničnú dopravnú cestu. Zlacnenie nákladnej železničnej dopravy by malo ísť na úkor cestnej nákladnej dopravy.

26.8.2005 Hospodárske noviny

Tragický august v letectve, preplnené cesty a zvyšovanie cien nafty a benzínu nás núti viac využívať železnicu. Tohtoročné leto intenzívnejšie ako hocikedy predtým núti ľudí vracať sa k železničnej doprave.

Znie to priam neuveriteľne, ale na slovenských železniciach nezahynul za uplynulých sedemnásť rokov ani jeden cestujúci vo vlaku. Dlhodobo najbezpečnejšia letecká doprava dostala vo svete vážne trhliny. V priebehu desiatich augustových dní došlo v oblakoch k piatim leteckým nešťastiam. Zahynulo pri nich 328 ľudí. Na zemi je to však ešte horšie. Každý rok na cestách Európy zomrie 41-tisíc ľudí. Pokiaľ ide o Slovensko, každý pracovný deň zomierajú na našich cestách dvaja ľudia. Ročne je to viac ako 600 účastníkov cestnej premávky. Obete nehôd, či už mŕtvi alebo zranení, stoja spoločnosť desiatky biliónov eur, ale ľudské straty sú nevyčísliteľné. Štatisticky stanovená hodnota ľudského života je 1,5 milióna eur.

Ako však v tejto súvislosti upozornil riaditeľ odboru komunikácie Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK), a. s., Miloš Čikovský, železničná doprava síce nesie so sebou aj rôzne negatívne vplyvy na životné prostredie a nároky na čerpanie prírodných zdrojov, avšak v porovnaní s ostatnými druhmi dopravy je jej podiel na znečisťovaní a zaťažovaní životného prostredia najmenší. Aj napriek tomu sa v Európe udomácnila nadvláda cestnej dopravy. Na Slovensku predstavuje 74 percent trhu výkonov, železnica 25 a letecká doprava necelé percento.

Elektronické spoplatňovanie

Od 1. júla budúceho roka zavedie SR elektronické spoplatňovanie diaľnic pre nákladnú dopravu. Na diaľnicach by mali ďalej pribudnúť špeciálne centrá, kde sa budú kamióny nielen vážiť, ale v súčinnosti s políciou sa bude kontrolovať aj celkový technický stav vozidiel.

Výstavba terminálov intermodálnej dopravy však musí byť stanovená MDPT SR pri napĺňaní priorít a rozpisu finančných prostriedkov v rámci príslušnej rozpočtovej kapitoly verejných výdavkov ministerstva. V SR je situácia zložitá, národný rozpočet vykazuje veľký deficit a v dôsledku silnej reštrikčnej politiky nie je dostatok finančných prostriedkov na mnohé projekty rozvoja dopravnej infraštruktúry.