Dopravná politika EU

1. Základný dokument Biela kniha

Každá politika musí mať svoju právnu legislatívu. Legislatívu v dopravnej politike tvorí Biela kniha, v ktorej sú zaznamenané ciele dopravnej politiky. V roku 2001 vydala Európska komisia inovovanú Bielu knihu 2001 európskej dopravnej politiky s dodatkom Čas rozhodnutia. (COM 2001/370), ktorá formuluje zámery a potreby dopravnej politiky v Európe do roku 2010. Predchádzajúci dokument - Biela kniha (dec 1992) (COM 92/494) bol cieľovo zameraný na otvorenie dopravného trhu. Tento cieľ bol v poslednom desaťročí minulého storočia, s výnimkou železničného sektoru, dosiahnutý. S cieľom vyriešiť pretrvávajúce problémy v doprave Biela kniha v rámci integrovaného prístupu, na ktorom je založená, kladie dôraz na štyri hlavné prioritné akcie, ktoré majú byť uskutočnené do konca roku 2010. Jedná sa najmä o:

- zmena deľby práce medzi druhmi dopravy,
- eliminácia úzkych miest dopravy,
- zainteresovanosť používateľov dopravy na dopravnej politike,
- kontrola globalizácie dopravy.

V Bielej knihe sa ďalej hovorí, že dopravný systém potrebuje optimalizáciu aby spĺňal požiadavky vyplývajúce z rozšírenia udržateľného rozvoja, stanovené v záveroch Gothenburgskej európskej rady. Moderný dopravný systém musí byť trvalo udržateľný z ekonomického, sociálneho ako aj environmentálneho hľadiska.

2. (Štátna) Dopravná politika na SR

Vstupom do spoločenstva Európskej únie prijalo Slovensko práva a povinnosti členských štátov. Jedným z práv je podieľať sa na dopravnej politike. V tomto smere sa Slovensko musí podieľať na riešení dopravných problémov a byť súčasťou na ich odstránenie. Aj v Slovenskej republike je deklarovaná podpora štátu pri rozvoji infraštruktúry dopravy.

Základným strategickým cieľom dopravnej politiky Slovenskej republiky (kt. vyplýva zo smerovania európskej dopravnej politiky) je uplatňovanie trvalo udržateľného spôsobu premiestňovania osôb a vecí ako nutný predpoklad naplnenia ústavných práv a slobôd občanov a požiadaviek rozvoja slobodného obchodu.

Slovenská dopravná politika je dlhodobo cieľovo zameraná na:

- racionálne využívanie zdrojov a územia štátu zabezpečením trvalo udržateľnej mobility podporou environmentálne ohľaduplných, bezpečnejších a z celospoločenského hľadiska efektívnejších dopravných systémov
- využívanie komparatívnej výhody geografickej polohy štátu so zodpovedajúcim kvalitným prepojením dopravnej infraštruktúry s európskou dopravnou sieťou
- proporcionalitu rozvoja dopravy vzhľadom na prepravný dopyt spoločnosti a dopravnú obsluhu územia
- ochranu životného prostredia, premietnutú do voľby dopravných trás a dopravných prostriedkov na báze stanovených environmentálnych kritérií
- trvalé udržiavanie a zvyšovanie bezpečnosti dopravy a jej spoľahlivosti
- technickú vyváženosť, zodpovedajúcu parametrom uplatňovaným v dopravno-vyspelých štátoch
- dlhodobosť, previazanosť a stabilitu programových zámerov rozvoja dopravy

Základnou prioritou je výstavba a modernizácia dopravnej infraštruktúry v schválených trasách multimodálnych koridorov, pričom MDPT podporuje modernizáciu železníc ako ekonomicky, ekologicky a energeticky prijateľnejšiu alternatívu. Rezort prehodnotil investičnú politiku v oblasti dopravy. Podporuje prípravu a realizáciu takých projektov, u ktorých sa štandardnými postupmi preukáže ich ekonomická efektívnosť, spoločenská opodstatnenosť a environmentálna prijateľnosť.
Prioritou železnej dopravy je, aby sa železnice stali konkurencieschopné, bezpečné a stálym zvyšovaním kvality jej služieb.

3. Cestná doprava

Automobil pre svoju flexibilitu priniesol masovú mobilitu a v modernej spoločnosti naďalej zostáva symbolom osobnej slobody. Počet osobných automobilov v EU sa každoročne zvyšovalo o viac ako 3 milióny. Cestná výstavba je intenzívna prakticky vo všetkých regiónov. Ak berieme spoločenstvo ako celok, počet kilometrov diaľnic sa v rokoch 1970 - 2000 strojnásobil. Napriek týmto novým cestám je nasýtenosť stále vážnym problémom v priemyselných oblastiach. Táto situácia nastala z dôvodu neschopnosti regulovať cestnú dopravu. Tzv. úzke miesta prinášajú vysoké emisie znečisťujúcich látok a vyššiu spotrebu energie. Pretože cestná doprava je celkom závislá na nafte samotná cestná doprava zodpovedá 84% emisií CO2 pripisovaných doprave.

Najväčšia konkurenčná výhoda cestnej dopravy je jej schopnosť prepravovať tovar po celej Európskej únií a vlastne po celom kontinente. Dopravné nákladné spoločnosti zvádzajú ťažký konkurenčný boj s inými druhmi dopravy a navzájom medzi sebou.

Počet obetí cestných nehôd, usmrtených alebo zranených, sa neustále zvyšuje. Z toho dôvodu si Európska únia sama stanovila cieľ znížiť počet obetí do roku 2010 na polovicu. V minulosti európska komisia navrhla dve opatrenia pre transeurópsku sieť.

-harmonizácia dopravných značiek na obzvlášť nebezpečných miestach nehôd.
-harmonizácia predpisov riadiacich kontroly a pokuty v medzinárodnej komerčnej doprave pri prekročení rýchlosti a používaní alkoholu pri riadení.

Hlavné ciele:

Trvale zabezpečovať vhodné podmienky všetkým užívateľom a poskytovať im kvalitný produkt s diferencovanou úrovňou kvality dopravnej cesty, poskytovaných služieb a ceny za ich využívanie, v závislosti od požiadaviek užívateľov.

Rozvoj uskutočňovať na základe sledovania a vyhodnocovania vývoja vnútroštátnej a tranzitnej dopravy, na princípe ekonomickej efektívnosti a pri rešpektovaní technických, ekonomických, sociálnych, environmentálnych aspektov a súčasnej infraštrukturálnej úrovne s cieľom postupného približovania sa k štandardnej úrovni krajín EÚ.

Úlohy:

K dosiahnutiu hlavných cieľov je pri zohľadnení vnútorných podmienok a možností potrebné plniť tieto krátkodobé a strednodobé základné úlohy:

-pripravovať zásadné vnútorné rozvojové dokumenty so zohľadnením Slovenska v európskom kontexte a pri rešpektovaní medzinárodných dohôd a záväzkov
-podporovať efektívny cielený rozvoj vlastných podporných nástrojov - technických, environmentálnych, organizačných, právnych, finančných, odborných a s týmito súvisiacimi,
-zabezpečiť stály a transparentný finančný vnútorný zdroj na krytie potrieb cestného hospodárstva, dovtedy potreby spolufinancovať efektívnou úverovou politikou,
-spoplatniť nadštandardné služby v závislosti od ich skutočného využívania,
-preukázať efektívnosť použitia finančných zdrojov,
-zúžitkovať pritom poskytovanú pomoc, pripomienky a odporúčania EÚ.

Prostriedky:

Základný predpoklad naplnenia cieľov vytvára vládna politika, legislatívne prostredie a vysoká odborná zdatnosť pracovníkov v cestnom hospodárstve. Konkrétne nástroje a prostriedky tvoria tieto dokumenty:

·Správa o rozvoji diaľnic a medzinárodných ciest na území SR z roka 1995,
·Dlhodobý model financovania výstavby diaľnic z roka 1997,
·Doplnenie diaľničnej siete o diaľnicu D65 z roka 1998,
·Závery z paneurópskych dopravných konferencií na Kréte v roku 1994 a v Helsinkách v roku 1997,
·Koncepcia rozvoja diaľničnej infraštruktúry z roka 1999

Problémové oblasti cestnej infraštruktúry a ich príčiny:

-pomalý rozvoj diaľnic a rýchlostných ciest
-nepriaznivé pôsobenie tranzitnej dopravy na cestách a jej podiel na vzniku kongescií,
-zlý technický stav cestnej siete v dôsledku nedodržiavania požadovanej cyklickosti opráv od roka 1992
-zlý technický stav mostov na cestnej sieti,
-závady na cestnej sieti,
-bezpečnosť cestnej premávky,
-tendencie nárastu intenzity dopravy,
-deficit finančných prostriedkov.4.Železničná doprava

Od prvej jazdy vlaku uplynulo už takmer 200 rokov a železničná doprava stále dopravným prostriedkom s veľkým potenciálom. Dopravná politika SR sa zameriava na obnovu železníc. Tá si bude vyžadovať ctižiadostivé opatrenia, ktoré nebudú závisieť od európskych smerníc, ale budú ich riadiť účastníci v danom sektore. Je treba uvítať rastúce uvedomenie zo strany operátorov, ktorý sa nedávno zapojili do definovania spoločnej stratégie pre európsky železničný výskum pre vytvorenie spoločného európskeho železničného systému do roku 2020. V dokumente, ktorý podpísali Medzinárodná únie železníc, Spoločenstvo európskych železníc, Medzinárodná únia verejnej dopravy a Únia európskeho železničného priemyslu, sa dohodli o dosiahnutí týchto cieľov do roku 2020:

-u železnice zvýšenie jej podielu na trhu v osobnej a nákladnej doprave,
-strojnásobenie produktivity personálu železníc,
-50% zvýšenie v energetickej účinnosti,
-50% zníženie znečisťujúcich emisií.

Je preto potrebná pravá kultúrna revolúcia, ktorá by železničnú dopravu opäť urobila dostatočne konkurencieschopnou. Prioritou musí byť vyriešenie problémov zdržiavajúcich jej rozvoj, nedostatok infraštruktúry vhodnej pre modernú dopravu, stály výskum inovačných výrobných technológií, netransparentnosť nákladov, nevyrovnaná produktivita a neistá spoľahlivosť služieb, ktoré neplnia oprávnené očakávania zákazníkov.

V súlade so závermi prijatými Gothenburgskou európskou radou navrhuje komisia sústrediť revíziu smerníc spoločenstva na odstránenie úzkych miest v železničnej sieti, dokončenie tratí identifikovaných ako priority pre absorbovanie prepravných prúdov spôsobených rozšírením, najmä v pohraničných regiónoch a zlepšenie prístupu k okrajovým regiónom.

Aby sa služby medzinárodnej nákladnej dopravy stali konkurencieschopnými a znížil pohybu prázdnych vozňov navrhne komisia rozšírenie práv prístupu ku všetkým službám nákladnej dopravy, vrátane možnosti kabotáže.

V tejto súvislosti v roku 2001 komisia predložila ďalší balík opatrení na vytvorenie skutočného vnútorného železničného trhu. Tento balík bude musieť brať do úvahy úlohy všeobecného záujmu a hospodársku a teritoriálnu súdržnosť.

Úroveň služieb, ktoré železnice môžu poskytovať dopravcom, vo väčšine prípadov zďaleka nespĺňa požiadavky priemyslu týkajúce sa presnosti, spoľahlivosti a rýchlosti. To isté platí pre služby nákladnej železničnej dopravy.

5. Aktuality dopravnej politiky v SR

13.10.2005 Pravda

V rokoch 2007 - 2013 vyčerpá Slovensko tretinu pridelených peňazí z fondov Európskej únie na dopravnú infraštruktúru. Na diaľnice, železnice či mosty je pridelených 3,2 miliardy eur, čo je v prepočte podľa dnešného kurzu NBS vyše 124 miliárd korún.

Celkovo dostane Slovensko v tomto období z eurofondov viac ako 10,2 miliardy eur, teda 398 miliárd korún. Preto jedným z aktuálnych problémov, ktoré sužujú slovenskú dopravnú politiku je návrh spôsobu čerpania peňazí z fondov, ktorý tvorí ministerstvo. Európska komisia v minulosti kritizovala veľký počet programov, ktoré sa neskôr museli zlučovať. Upozornila, že ak je veľa programov, peniaze sa vyčlenia skôr tam, kde sa rýchlo minú, a nie tam, kde by boli najúčinnejšie využité.

Minimálna účasť únie je 25 percent, ale napríklad Železnice SR si pri modernizácii dosiaľ zazmluvnených koridorových úsekov vyrokovali spolufinancovanie v priemere vyššie než 75 percent. Rovnako na tom je aj výstavba diaľnic.

Prostriedky z Kohézneho fondu sú do roku 2006 prakticky rozdelené. Projekty pre automobilku Kia sa z nich financovať nedajú. Preto sa SR snaží o možnosť predfinancovania projektov. V praxi to znamená, že diaľnice potrebné na spustenie výroby postavíme z vlastných zdrojov a EK nám ich dodatočne preplatí. Existujú však obavy, či to stihne vybaviť, lebo EK sa chystá systém predfinancovania zrušiť.

V SR platí druhý najdrahší poplatok v Európe za využívanie železničnej dopravnej cesty. Od prvého októbra tohto roku však začal fungovať Dráhový regulačný úrad, ktorý bude mať za úlohu znížiť poplatok za železničnú dopravnú cestu. Zlacnenie nákladnej železničnej dopravy by malo ísť na úkor cestnej nákladnej dopravy.

26.8.2005 Hospodárske noviny

Tragický august v letectve, preplnené cesty a zvyšovanie cien nafty a benzínu nás núti viac využívať železnicu. Tohtoročné leto intenzívnejšie ako hocikedy predtým núti ľudí vracať sa k železničnej doprave.

Znie to priam neuveriteľne, ale na slovenských železniciach nezahynul za uplynulých sedemnásť rokov ani jeden cestujúci vo vlaku. Dlhodobo najbezpečnejšia letecká doprava dostala vo svete vážne trhliny. V priebehu desiatich augustových dní došlo v oblakoch k piatim leteckým nešťastiam. Zahynulo pri nich 328 ľudí. Na zemi je to však ešte horšie. Každý rok na cestách Európy zomrie 41-tisíc ľudí. Pokiaľ ide o Slovensko, každý pracovný deň zomierajú na našich cestách dvaja ľudia. Ročne je to viac ako 600 účastníkov cestnej premávky. Obete nehôd, či už mŕtvi alebo zranení, stoja spoločnosť desiatky biliónov eur, ale ľudské straty sú nevyčísliteľné. Štatisticky stanovená hodnota ľudského života je 1,5 milióna eur.

Ako však v tejto súvislosti upozornil riaditeľ odboru komunikácie Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK), a. s., Miloš Čikovský, železničná doprava síce nesie so sebou aj rôzne negatívne vplyvy na životné prostredie a nároky na čerpanie prírodných zdrojov, avšak v porovnaní s ostatnými druhmi dopravy je jej podiel na znečisťovaní a zaťažovaní životného prostredia najmenší. Aj napriek tomu sa v Európe udomácnila nadvláda cestnej dopravy. Na Slovensku predstavuje 74 percent trhu výkonov, železnica 25 a letecká doprava necelé percento.

Elektronické spoplatňovanie

Od 1. júla budúceho roka zavedie SR elektronické spoplatňovanie diaľnic pre nákladnú dopravu. Na diaľnicach by mali ďalej pribudnúť špeciálne centrá, kde sa budú kamióny nielen vážiť, ale v súčinnosti s políciou sa bude kontrolovať aj celkový technický stav vozidiel.

Výstavba terminálov intermodálnej dopravy však musí byť stanovená MDPT SR pri napĺňaní priorít a rozpisu finančných prostriedkov v rámci príslušnej rozpočtovej kapitoly verejných výdavkov ministerstva. V SR je situácia zložitá, národný rozpočet vykazuje veľký deficit a v dôsledku silnej reštrikčnej politiky nie je dostatok finančných prostriedkov na mnohé projekty rozvoja dopravnej infraštruktúry.