Je vertikálny vzťah vedúceho k podriadeným alebo ku kolektívu charakteristický pre daného vedúceho pracovníka. Je to v podstate forma pracovného vzťahu nadriadeného pracovníka k podriadenému. Ide o výraz postoja vedúceho k podriadeným. Silne závisí od osobnosti vedúceho a jeho postoja k vedeniu ľudí.

Štýl vedenia môže byť ovplyvnený aj zo strany podriadených a to tým ako reagujú na vedenie nadriadeného. Pri presadzovaní rôznych štýlov treba byť flexibilný a vychádzať z danej situácie. Iné štýly sú vhodné pre bežné situácie, iné pre krízový stav. Existuje názor, že najlepším spôsobom ako viesť ľudí, je rovnováha medzi správaním orientovaným na úlohu a na osobu.

Poznáme tieto hlavné teórie štýlov vedenia:

1. Klasické štýly vedenia
2. Likertove štýly vedenia
3. Teória manažérskej matice (mriežky)
4. Situačný prístup
5. Cieľovo orientovaný štýl

1. Klasické štýly vedenia

Autokratický štýl – vyznačuje sa uplatňovaním vôle vedúceho bez ohľadu na názory podriadených, na čo používa príslušné mocenské prostriedky. Na motiváciu využíva svoje postavenie, diferencované odmeňovanie, o ktorom rozhoduje, a postih spolupracovníkov.
Tento štýl je vhodný v novom kolektíve, pri nedisciplinovanosti podriadených a pod.
V rámci tohto štýlu sú tri úrovne zoradené podľa stupňa negatívnosti vzťahu nadriadeného pracovníka k podriadenému:

Autoritatívny štýl je zneužívanie postavenia vedúceho pracovníka vo formálnej organizačnej štruktúre a čiastočne aj v neformálnej.

Autokratický štýl (autokracia - samovláda, neobmedzená moc jedinca) je väčšinou prejavom tých nadriadených ktorý svojim štýlom vedenia zakrývajú nedostatky vo svojich skúsenostiach a schopnostiach. Autokratický štýl je vhodné použiť ak treba rozhodovať okamžite a zmobilizovať všetky zdroje. V týchto prípadoch je akceptovateľný.

Diktátorský štýl je krajným prejavom vôle jedinca, ktorý vidí a vynáša len seba a likviduje akýkoľvek nesúhlas alebo iný názor.
Autokratický spôsob je založený na sústavných príkazoch a neustálej kontrole.

Demokratický štýl - vedenia je protikladom autokratického. Charakterizuje ho obojstranná komunikácia medzi vedúcim a podriadeným. Vedúci sa s podriadenými radí o navrhovaných úlohách a rozhodnutiach, ako aj o postupoch na ich zvládnutie. Účasť podriadených využíva aj pri hodnotení a odmenách.
Čistý demokratický štýl vedenia vyjadruje vysoký podiel kolektívu na rozhodovaní.
Participatívny štýl lepšie vyjadruje účasť jednotlivcov a kolektívov na riadení, ako aj možnosť podieľať sa svojimi názormi a inováciami na ňom. Demokratický štýl vedenia ľudí predpokladá určitú odbornú, kultúrnu a spoločenskú úroveň členov kolektívu.

Liberálny štýl vedenia – vedúci zriedkakedy využíva svoju moc a spolupracovníkom ponecháva veľkú voľnosť v konaní, takže sú značne nezávislí. Spolieha sa na podriadených, že si sami stanovia alebo vo veľkej miere rozpracujú ciele svojej činnosti a prostriedky na ich dosiahnutie a zvolia tiež postup ich realizácie. Vedúci im pomáha zaobstarať potrebné informácie a zabezpečiť styk s vonkajším prostredím. Vystupuje ako reprezentant podriadeného kolektívu.

Vedenie s „voľnou uzdou“ - tento štýl charakterizuje nedisciplinovaná práca. Vedúci je priateľom každého a nemá záujem o prácu, nadriadenosť a podriadenosť nepozná. Negatívnym dôsledkom je presadzovanie osobných záujmov a cieľov, neplnenie úloh a nedostatky vo fungovaní pracoviska, až úplná anarchia.
Existujú tri modifikácie tohto štýlu: